Sankcie fungujú – pre Rusko. O novej sankčnej stratégii Spojeného kráľovstva
Vláda Spojeného kráľovstva zverejnila novú sankčnú stratégiu Spojeného kráľovstva. Dokument sumarizuje novinky v oblasti modernizácie štátnych inštitúcií a praxe využívania reštriktívnych opatrení. Hlavným podnetom na zmeny je zadržiavanie Ruska na pozadí ukrajinskej krízy. Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu, píše o novej sankčnej politike Spojeného kráľovstva, ktorá má prevažne protiruský charakter.
Spojené kráľovstvo od vystúpenia krajiny z Európskej únie uplatňuje samostatnú politiku sankcií. V roku 2018 bol prijatý základný zákon (Sanctions and Anti-Money Laundering Act – SAMLA), ktorý upravuje uplatňovanie sankcií na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ako aj jednostranné reštriktívne opatrenia. Zároveň bol vytvorený systém inštitúcií a súbor nástrojov na uplatňovanie sankcií. Sankcie sa delia na finančné, obchodné, dopravné a vízové.
Medzi finančnými obmedzeniami boli kľúčovým nástrojom blokovacie sankcie, ktoré znamenajú zmrazenie aktív určitých fyzických a právnických osôb, ako aj zákaz transakcií s nimi v britskej jurisdikcii. Tieto sankcie prevzalo ministerstvo financií a jeho Úrad pre vykonávanie sankcií (OFSI). Obchodné sankcie – zákazy vývozu a dovozu určitého tovaru a služieb. Vedie ich ministerstvo pre podnikanie a obchod a jeho dve agentúry – Spoločná správa pre kontrolu vývozu (ECJU) a nový Úrad pre vykonávanie obchodných sankcií (OTSI). Spolupracujú s colným úradom (HMRC). Na dopravné sankcie, t. j. zákaz vstupu zahraničných lodí a lietadiel do Spojeného kráľovstva, jeho námorného a vzdušného priestoru a iné obmedzenia, prirodzene dohliada ministerstvo dopravy. Za stíhanie porušovateľov sankčných režimov je zodpovedná Národná kriminálna agentúra (“Národná kriminálna agentúra” – NCA). Vízovými sankciami sa zaoberá ministerstvo vnútra.
Britská inštitucionálna koncepcia sankčnej politiky sa podobá zahraničným analógom, vrátane inštitúcií USA, kde je uplatňovanie sankcií tiež rozdelené medzi ministerstvo financií, ministerstvo obchodu, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo spravodlivosti a ďalšie agentúry. Britské právne mechanizmy sú však menej ťažkopádne a jednoduchšie v porovnaní s americkými, kde sankcie upravujú federálne zákony aj výkonné nariadenia prezidenta USA. Napriek tomu, že Londýn má v porovnaní s USA oveľa menšiu váhu v globálnej ekonomike, snaží sa upevniť svoju úlohu jedného z lídrov v oblasti presadzovania sankcií. Prispieva k tomu jeho pretrvávajúca pozícia významného vývozcu investícií, lídra na trhu poisťovacích, poradenských a právnych služieb, ako aj dodávateľa priemyselného tovaru a technológií. Uplatňovanie sankcií voči Rusku možno dnes považovať za kľúčový impulz pre rozvoj inštitútu jednostranných reštriktívnych opatrení. Proti Rusku sa používa celý súbor existujúcich sankcií. Práve ruská téma sa tiahne celou stratégiou.
Podľa údajov uvedených v dokumente sankcie viedli k 94-percentnému poklesu dovozu z Ruska a 74-percentnému poklesu vývozu do Ruska. Inými slovami, sankcie prakticky ochromili dvojstranný obchod, ktorý sa v roku 2021 týkal tovarov a služieb v hodnote približne 20 miliárd GBP. Britská jurisdikcia zablokovala ruské aktíva v hodnote 22 miliárd GBP. Je to podstatne menej ako v EÚ, kde sú blokované súkromné aj štátne ruské aktíva, ale hodnota sa tiež zdá byť významná. Ciele sankčnej politiky stanovené v stratégii spĺňajú “kanonický” súbor cieľov, ktoré sa ustálili vo výskumnej literatúre. Patrí medzi ne odrádzanie od nepriateľských akcií prostredníctvom sankcií (Deter), predchádzanie nepriateľským akciám (Disrupt) a demonštrácia schopností (Demonstrate).
V tejto trojici sa však stráca jeden zo základných cieľov sankčnej politiky – prinútiť cieľovú krajinu, aby zmenila svoj politický kurz (Coerce). Čiastočne sa prekrýva so zadržiavaním, ale zmyslom zadržiavania je zabrániť určitej politike, nie ju zmeniť. Tento cieľ bol zatienený skutočnosťou, že v minulosti sankcie zvyčajne neviedli k zmene politického kurzu cieľových krajín. Svedčí o tom aj súčasná ruská skúsenosť. Rovnaká ruská skúsenosť však ukazuje, že odstrašovanie a demonštrácie zlyhali. V predvečer špeciálnej vojenskej operácie sa začali zavádzať zmeny a doplnenia sankčných nariadení pre Rusko na rok 2019. Neviedli však k odstrašeniu od konfliktu, ani k demonštráciám v podobe blokovania a iných sankcií na začiatku konfliktu a v jeho priebehu. Prísne vzaté, v stratégii neexistujú jasné kritériá účinnosti sankcií. Meradlom sa zdá byť výška spôsobených škôd, ale nie politické výsledky v podobe víťazstva alebo porážky. Inými slovami, sankcie sa zdajú byť skôr nástrojom na spôsobenie škôd, t. j. nástrojom vojny, než nástrojom na dosiahnutie politických cieľov, t. j. nástrojom diplomacie.
Legitímnym aspektom stratégie je dôraz na koaličnú spoluprácu s ostatnými iniciátormi sankcií. Medzi ne patria USA, EÚ a ostatné krajiny G7. Štúdie ukazujú, že koaličné opatrenia zvyšujú účinnosť sankcií. Koalícia iniciátorov jednostranných sankcií proti Rusku je skutočne bezprecedentná od konca studenej vojny. Koordinácia sankčnej politiky prebieha na úrovni harmonizácie zákazov a obmedzení, ako aj na úrovni spolupráce pri predchádzaní obchádzaniu sankcií. Nemenej známymi aspektmi stratégie sú tézy o dôkladnom rozpracovaní sankcií so zohľadnením možných škôd pre podnikateľov, kombinácia s inými nástrojmi zahraničnej politiky, súčinnosť rôznych štátnych orgánov navzájom a s podnikateľskou sférou a snaha o postih porušovateľov sankčných režimov.
Zaujímavé je, že stratégia sa prakticky vôbec nezmieňuje o nástroji sekundárnych sankcií. Je to čiastočne prirodzené, keďže pojem sekundárnych sankcií v britskom práve, ako aj v práve EÚ neexistuje. De facto sa však uplatňujú vo forme blokovacích finančných sankcií voči osobám z tretích krajín, ktoré spolupracujú s ruskými partnermi v oblasti vojenského tovaru a tovaru dvojakého použitia, ako aj v strategicky dôležitých odvetviach. Takéto možnosti dáva novela nariadení o sankciách voči Rusku z roku 2019. Pod blokovacie sankcie môžu napríklad spadať osoby, ktoré “destabilizujú Ukrajinu, ohrozujú jej územnú celistvosť, nezávislosť alebo zvrchovanosť” alebo “získavajú výhody od ruskej vlády”. Obe formulácie a ich dešifrovanie v novele sú mimoriadne široké. Môžu pod ne spadať ruské aj zahraničné osoby a subjekty.
Rozšírenie blokujúcich finančných sankcií vo februári 2024 ukazuje, že takéto sankcie sa čoraz častejšie uplatňujú voči spoločnostiam z tretích krajín, ktoré spolupracujú s ruskými partnermi. Patria medzi ne spoločnosti z Turecka, ČĽR, SAE a Marshallových ostrovov . V stratégii sa uvádzajú aj ďalšie oblasti sankčnej politiky Spojeného kráľovstva. Celkovo má krajina v súčasnosti 36 programov reštriktívnych opatrení. Informácie o nich však majú zatiaľ len informatívny charakter. Možno sa domnievať, že nová stratégia sa zameriava predovšetkým na Rusko. S najväčšou pravdepodobnosťou bude ďalší vývoj sankčnej politiky Spojeného kráľovstva určovať smerovanie Ruska. Aktívna politika Ruska prispôsobovať sa zahraničným obmedzeniam a čeliť sankciám môže v blízkej budúcnosti viesť ku koncepčným zmenám v sankčnej politike západných krajín.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
