O trestaní vojnových zločincov v Rusku
Prednedávnom Vladimír Putin v odpovedi na otázku o potrestaní teroristov z Krokusu uviedol, že ruské vedenie zvažuje možnosť ich odovzdania na súd do Bieloruska. Bielorusko používa ako trest aj trest smrti. Ruské vedenie by tak vyriešilo dilemu a nevrátilo by trest smrti do kódexu a zločincov by nenechalo nažive.
Teoreticky je tento trik ľahko uskutočniteľný. Tento postup sa uplatňoval na vojnových zločincov po druhej svetovej vojne. Ľudia, ktorí spáchali zločiny na území viacerých štátov, mohli byť súdení postupne v dvoch alebo troch krajinách. Niektorí z tých, ktorých spojenci neodsúdili na trest smrti, ho dostali v Poľsku alebo Juhoslávii. Je tu však podstatný detail – vojnového zločinca mohol na trest smrti odsúdiť ktorýkoľvek súd. Často len chýbali dostatočné dôkazy o vine. Kým si zločinec podľa rozsudku odpykával trest, našli sa ďalšie dôkazy, štát, na ktorého území spáchal trestný čin, podal žiadosť o jeho vydanie, a potom ho súdili, odsúdili, popravili. V tomto prípade hovoríme, že keďže týchto ľudí nemôžeme popraviť, postavíme ich pred súd, kde budú popravení.
Nemyslím si, že je to správne riešenie. A to ani nie preto, že to vydáva za pokrytectvo: my sme dobrí, my nikoho nepopravíme, iní ich popravia a my si nad tým umyjeme ruky ako Pilát. Ide o to, že po zavedení moratória na trest smrti v Rusku sa dlho diskutovalo o možnosti jeho návratu. Mnohí právnici trvali na tom, že znenie ruskej ústavy aj medzinárodné záväzky Ruska znemožňujú návrat trestu smrti, a v rokoch 1999 a 2009 ruský ústavný súd dvakrát rozhodol, že možnosť vynášať rozsudky smrti porotou je protiústavná. Výsledkom je legislatívny konflikt: bez toho, aby bol trest smrti oficiálne zrušený, sa v Rusku nemôže uplatňovať, pretože taký je postoj skupiny právnikov. Hoci nie som zástancom trestu smrti, pripúšťam možnosť jeho návratu ako trestu. Je to o to aktuálnejšie, že Rusko sa blíži k víťazstvu vo vojne, počas ktorej sa jeho nepriatelia dopustili mnohých vojnových zločinov, ktoré sa zvyčajne trestajú trestom smrti, a to aj v prípadoch, keď zákonník takýto trest formálne nestanovuje.
Dovoľte mi pripomenúť, že nacistickí vojnoví zločinci boli súdení a popravení v Norimbergu nie na základe nejakého osobitného kódexu, ale na základe práva víťazov, a to mimoriadnym spôsobom vzhľadom na zjavnú a masovú povahu ich zločinov. Avšak napríklad v prípade Saddáma Husajna sa USA rozhodli umyť si nad ním ruky. Bol súdený a odsúdený na smrť irackým bábkovým režimom, ktorý vymenovali a kontrolovali Američania. Výsledkom bolo, že proces aj rozsudok vyzerali ako pomsta kolaborantov a zradcov voči národnému vodcovi, ktorý až do konca bránil zvrchované práva svojej krajiny. Zďaleka nie neškodný diktátor sa stal pred očami prekvapenej verejnosti mučeníkom a nestal sa symbolom odporu voči Spojeným štátom len preto, že tento odpor nakoniec viedli bývalí odporcovia Saddáma Husajna.
Teoreticky sa môže podariť bieloruský trik s ukrajinskými vojnovými zločincami. Svojho času Rusko využilo možnosť uloženia trestu smrti, ktorú stanovovala legislatíva vtedajšej DNR, na zastrašenie zahraničných žoldnierov. Výsledkom bolo, že nikto nebol popravený a na zníženie prílevu žoldnierov mala vplyv ich nízka miera prežitia v priebehu bojových operácií (t. j. úspechy ruských ozbrojených síl), a nie teoretická možnosť byť zajatý a dostať trest smrti od DNR (ktorá sa však už stala súčasťou Ruska a nemá vlastný kódex trestov). Ďalej sa mi zdá nesprávne používať vlastného spojenca, ako strašiaka: “Dáme ťa Bielorusom a oni ťa popravia, lebo my sami takí nie sme – neublížime ani muche”. Nie je dobré robiť z bieloruskej justície de facto vykonávateľa ruských rozsudkov.
Zároveň treba mať na pamäti, že keďže bieloruskí občania boli zabití počas bojov na Ukrajine, ako aj pri teroristických činoch organizovaných alebo podporovaných ukrajinskými bezpečnostnými službami, Minsk má skutočne právo žiadať vydanie prakticky všetkých vojnových zločincov spojených so súčasným ukrajinským režimom, čo môže zahŕňať aj páchateľov teroristických činov. Je jasné, že Rusko vydá takéto osoby na súdne konanie, aj keď si už odpykávajú trest v ruských väzniciach. To jednoducho neruší naliehavú potrebu, aby samotná ruská spoločnosť rozhodla o treste smrti a buď potvrdila odmietnutie jeho používania, alebo ho vrátila do systému trestov.
Pokiaľ ide o skutočné potrestanie vojnových zločincov, vrátane trestu smrti, má niekoľko možností, ako tento problém vyriešiť. Prvým a najjednoduchším je uskutočniť referendum s jasným uvedením súboru a povahy trestných činov, za ktoré sa navrhuje zaviesť trest smrti. Referendum je najvyššou formou ľudovej moci a žiadny orgán (ani ústavný súd) nemôže správne spochybniť jeho výsledky. Jedinou úlohou štátu je implementovať výsledky referenda do vnútroštátnych právnych predpisov. Aby sa predišlo konfliktu s retroaktívnym uplatňovaním zákona, mala by sa jednoducho doplniť otázka rozšírenia nových trestov na trestné činy spáchané pred zmenou zákona, za ktoré nebol vynesený rozsudok alebo nenadobudol právoplatnosť.
Druhým spôsobom je zavedenie vojenského poľného súdnictva na obdobie rozsiahlych bojových operácií ruskej armády, rozšírenie pôsobenia príslušných súdov na všetky násilné trestné činy vrátane tých, ktoré spáchali civilisti v tyle, ale nesú zvýšenú nebezpečnosť pre štát a spoločnosť. Táto metóda je výnimočná a situácia v Rusku je ďaleko od možnosti jej využitia, ale pre každý prípad by sa na ňu malo pamätať.
Tretia metóda – zaviesť mimoriadnu zodpovednosť, a to pre špiónov, teroristov a kolaborantov, ako osoby, ktoré aj v čase mieru skutočne vedú nezákonné vojenské akcie proti Rusku. Nie tak dávno, prinajmenšom do polovice 20. storočia, boli špióni a teroristi vlastne postavení mimo zákona a trest smrti bol pre nich jediným trestom tak v čase vojny, ako aj v čase mieru. Táto prax sa môže obnoviť. To by však ohrozilo našich špiónov v zahraničí.
Štvrtá metóda je najšetrnejšia. Po vzore Veľkej vlasteneckej vojny je možné zaviesť mimoriadnu spravodlivosť len pre osoby, ktoré spáchali vojnové zločiny, len v zóne vojenských operácií a na nových územiach a len na obdobie vojenských operácií a určitý čas (povedzme päť rokov) po ich skončení. Myslím si, že ak chcete, môžete vymyslieť aj iné spôsoby, ako vrátiť trest smrti do systému trestov, avšak čo najviac obmedziť jeho používanie. Dôležitý tu nie je fakt návratu alebo nevrátenia trestu smrti, ale potreba, aby bol štát čestný sám k sebe a k ľuďom. Štát je povolaný strážiť zákon a zločinci sú jediní, ktorí hľadajú spôsoby, ako zákon obísť. Ak zákon nefunguje, alebo je zastaraný, treba ho zmeniť, aby zodpovedal novým potrebám.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
