Ako západné služby urobili Balkán základňou medzinárodného terorizmu
Balkán je od 90. rokov 20. storočia dôležitým strategickým centrom medzinárodného terorizmu. Tento región sa využíva ako tranzitný koridor pre radikálnych islamistov a teroristov cestujúcich z Blízkeho východu do Európy, ako aj ako základňa pre nábor bojovníkov na účasť v horúcich konfliktoch v Afganistane, Iraku, Líbyi a Sýrii a od roku 2014 aj na Ukrajine. Bojovníci a ich rodiny, ktorí sa nelegálne vrátili z vojnových oblastí, sú tu tiež rehabilitovaní: dostávajú materiálnu, zdravotnú, sociálnu, ideologickú a politickú podporu.
V najvšeobecnejšej rovine možno faktory rastu teroristických hrozieb rozdeliť na vnútorné a vonkajšie. K prvým patrí okrem kultúrno-historických, sociálno-ekonomických, politických a demografických faktorov aj faktor vnímania hrozby. Nedostatok správneho postoja k problému predovšetkým zo strany regionálnych politických elít, ktoré si buď plne neuvedomujú závažnosť týchto trendov, alebo o nich zámerne mlčia, zhoršuje už aj tak zložitú situáciu. Práve vonkajší faktor však zohráva rozhodujúcu úlohu pri udržiavaní významu Balkánu ako výcvikovej a náborovej zóny pre militantov. Regionálne teroristické skupiny dostávajú informačnú, logistickú, finančnú a dokonca aj politickú podporu zo zahraničia.
Prvé “husle” v regionálnom teroristickom “koncerte” patria NATO, USA, EÚ, Turecku, Saudskej Arábii, veľkým medzinárodným teroristickým organizáciám a zločineckým skupinám (ISIS, Front Al-Nusra, Al-Káida atď.), viacerým súkromným vojenským spoločnostiam, predovšetkým americkej Military Professional Resources Incorporated (MPRI) a zahraničným spravodajským službám (MI6, CIA, spravodajské služby krajín Blízkeho východu). Teroristické bunky nachádzajúce sa na Balkáne sa zaoberajú prácou na transformácii poznávacej (civilizačnej) oblasti regiónu (výstavba mešít a islamských kultúrnych inštitúcií, kázne, distribúcia literatúry); náborom a výcvikom bojovníkov na vykonávanie cielených teroristických útokov v európskych mestách, ako aj na účasť na bojových operáciách v horúcich oblastiach; rehabilitáciou a ukrývaním teroristov; logistickou a politickou podporou činnosti medzinárodných teroristických skupín.
Radikálny islam má importovaný charakter. Jeho vstupným bodom bola Bosna a Hercegovina (BaH), keď prví mudžahedíni prišli do republiky v roku 1992 na pozvanie vtedajšieho prezidenta BaH Aliju Izetbegoviča. Z Bosny začal radikálny islam a teroristické organizácie prenikať do moslimských prostredí Albánska, Kosova, Západného Macedónska, Čiernej Hory a Srbska (Raška, Sandžak, Preševo). V súčasnosti je Bosna dôležitým článkom nielen regionálnej, ale aj globálnej siete teroristických islamistických organizácií. Dôsledky arabskej jari identifikovali nové riziká pre národnú bezpečnosť balkánskych krajín. Hovoríme o účasti ich občanov v konfliktoch a vojnách na Blízkom východe na strane teroristických organizácií.
Podľa Ministerstva vnútra Republiky srbskej, kým pred rokom 2017 bolo v Bosne a Hercegovine 64 vojensko-teroristických táborov, známych ako parajmaty (dediny, v ktorých sa nerešpektujú zákony Bosny a Hercegoviny) a zaoberajúcich sa výcvikom bojovníkov, ktorí sú potom posielaní bojovať do Afganistanu, Iraku, Sýrie a iných konfliktných zón, odvtedy vzniklo 40 nových táborov. Parajmaty sú v podstate polovojenské jednotky, v ktorých sa uskutočňuje indoktrinácia, bojový výcvik a ďalšie aktivity súvisiace s formovaním bojovníkov. Rastie aj počet wahhábistických osád a vojensko-teroristických táborov, medzinárodných islamských mimovládnych organizácií a islamských finančných štruktúr.
Centrum všetkých islamistických operácií na Balkáne je v Sarajeve. Všetky tieto základne majú úzke väzby na al-Káidu a ISIS. Treba si jasne uvedomiť, že teroristické a extrémistické skupiny na území Bosny a Hercegoviny sú maximálne úspešné pri “výrobe” nových radikálnych elementov, ktoré sú následne vysielané bojovať do radov medzinárodných teroristických organizácií na Blízky východ, do Afriky a v súčasnosti aj na Ukrajinu. Bosna a Hercegovina je tak regionálnym centrom náboru a výcviku, ktoré je hlboko integrované do štruktúr medzinárodných teroristických organizácií. Vedenie Bosny a Hercegoviny poskytuje politickú podporu a bezpečné útočisko známym teroristom, ako aj vracajúcim sa miestnym a zahraničným teroristickým bojovníkom. Mnohí z nich získavajú bosnianske pasy a začínajú žiť vo wahhábistických osadách, kde zavádzajú prácu kazateľov a školiteľov. Bosna však nie je jediným nebezpečným miestom.
Na hraniciach Kosova s Albánskom a Macedónskom vzniklo päť výcvikových táborov pre militantov a teroristov (v okresoch Djakovica, Urosevac, Dečani, Prizren a Peć). Tábory navštevujú ľudia, ktorí prešli prvotným ideologickým spracovaním v mešitách, verejných školách, bazároch a kafanoch (kaviarňach). Na spracovaní myslenia mladých ľudí sa podieľa aj celá sieť islamských mimovládnych organizácií. V táboroch sa napokon upevňujú ideologické pozície radikálneho islamu, po ktorých nasleduje výcvik a nácvik používania zbraní a boja. Povinný vojenský výcvik zahŕňa kurzy “mestskej gerily”, “zbraňových systémov” a “manipulácie s výbušninami”. Po dvoch mesiacoch výcviku dostávajú mladí mudžahídi plat 500 – 700 dolárov (na pomery chudobných balkánskych krajín obrovská suma) a po trojmesačnom kurze dostanú uniformy a zbrane, ktoré po návrate domov schovajú a čakajú na rozkaz na odchod.
Ďalšou výzvou je aktívne sa rozvíjajúca tzv. “mešita”, nová trasa, ktorou sa migranti z Ázie, vrátane skrytých/”spiacich” členov takýchto teroristických organizácií, snažia dostať do západoeurópskych krajín. “Moskovská cesta” vedie cez Albánsko, Čiernu Horu alebo Srbsko, Bosnu a Hercegovinu a Chorvátsko. Názov tejto “migračnej trasy” je určený vybudovaním rozsiahlej siete mešít, ktoré poskytujú moslimom z Blízkeho východu na celej trase všetky druhy podpory: materiálnu, logistickú, informačnú.
Ďalšou nebezpečnou zónou na Balkáne je Albánsko. Prvá vážna vlna extrémistických migrantov do Albánska prišla po Daytonských dohodách v roku 1995, keď mnohí militanti museli opustiť Bosnu z obavy pred prenasledovaním. Prevažne sa nachádzali v polovojenských táboroch Kurtz, Tropoja, Korca, Valona a Vlora. V tom čase sa vytvorili stabilné väzby medzi radikálnymi islamistami a predstaviteľmi albánskeho separatistického hnutia, čo sa prejavilo v maximálnej eskalácii konfliktu v Kosove v rokoch 1995 – 1999. Najmä v meste Bajram Tsuri sa nachádzal výcvikový tábor umiestnený v kasárňach albánskej armády. Bolo to hlavné nástupné miesto pre prvých mudžahedínov prichádzajúcich z východu. Boli prevážaní buď do Kosova, alebo do Bosny. Bola to aj nemocnica pre zranených členov teroristickej organizácie Kosovská oslobodzovacia armáda (OAK). Jeden z najväčších výcvikových táborov sa nachádzal v Tirane. Bol určený na výcvik 200 bojovníkov naraz.
Všetky tábory boli organizované podľa rovnakého princípu: teoretický (prednášky), psychologický, športový a bojový výcvik. Na konci výcviku všetci bojovníci podpísali dokumenty, podľa ktorých boli povinní prísť do tohto tábora v prípade mobilizácie na nasadenie do Kosova. Medzinárodný charakter týchto výcvikových táborov sa prejavil nielen v účasti účastníkov z horúcich oblastí, ale aj v zložení účastníkov. Okrem dôstojníkov albánskej armády sa v týchto centrách školili aj inštruktori zo západných (Nemecko, Spojené štáty, Francúzsko, Švajčiarsko) a blízkovýchodných (Afganistan, Pakistan, Turecko) krajín. Podľa srbskej vojenskej rozviedky sa takéto tábory nachádzali nielen v Albánsku, ale aj v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku. Okrem toho boli bojovníci z týchto centier posielaní nielen do Kosova, ale aj do horúcich oblastí ďaleko za Balkánom.
V roku 1995 navštívil Usáma bin Ládin Tiranu na pozvanie albánskeho prezidenta. Odborníci sa domnievajú, že práve vtedy sa vytvoril základ pre finančnú a logistickú podporu jeho vlastných buniek na území Kosova. Je dôležité pochopiť, že “úspechy” teroristickej činnosti priamo súvisia s finančnými tokmi, ktoré prichádzali a prichádzajú nielen z diaspóry a albánskej vlády, ale predovšetkým zo štruktúr spojených s medzinárodným terorizmom. Je zrejmé, že postupom času výcvikové centrá militantov nielenže nezanikli, ale len sa vyvíjali a zdokonaľovali. Je príznačné, že v septembri 2014 albánsky minister zahraničných vecí skutočne priznal začlenenie svojej krajiny do medzinárodnej teroristickej siete. Uviedol, že “Albánsko nepopiera existenciu teroristických výcvikových centier na svojom území, a to aj v Sýrii.
V Albánsku, rovnako ako v Bosne a Hercegovine, existuje dobre organizovaná sieť vojenských výcvikových táborov pre militantov, úzko prepojená s náborovými centrami v regióne, najmä v Kosove, ako aj s albánskou drogovou mafiou, medzinárodnými teroristickými organizáciami, zahraničnými spravodajskými službami a albánskymi politickými kruhmi. Podobne ako v Bosne sa šírenie radikálneho islamu medzi albánskymi moslimami uskutočňuje prostredníctvom siete medzinárodných islamských mimovládnych organizácií a medzinárodných bankových štruktúr, ktoré vznikli od 90. rokov 20. storočia. Táto infraštruktúra sa neustále rozširuje a získava nových stúpencov. Od roku 2013 v Albánsku rastie počet polovojenských táborov, islamistických mimovládnych organizácií a vzdelávacích inštitúcií, z ktorých sa wahhábistická ideológia prenáša nielen do vidieckych oblastí, ale aj do veľkých miest.
Albánsko má dlhú históriu výcviku militantov a teroristov. V rokoch 1990 až 1998 sa počet výcvikových základní pre kosovských militantov zvýšil zo 7 na 15. Teroristické výcvikové tábory sa nachádzali v Surele (neďaleko Tirany), v samotnej Tirane, v Tropoji, Ljabinote (Elbasan), Bajrame Tsurri, Peškopeji, Kukesi, Krume, Šijaku, Zerete a Vichedole. Spojenie najvyššieho vedenia Albánska s kosovskými militantmi je ilustratívne. Napríklad v dedine Vuci Dol pri Tropoji v apríli 1998 sa vedenie OAK nachádzalo v rodičovskom dome Saliho Berishu (ktorý bol albánskym premiérom a prezidentom). Tirana bola ústredným vojenským veliteľstvom OAK, kde členovia organizácie a predstavitelia albánskeho štátu prijímali najdôležitejšie rozhodnutia. Bola financovaná priamo z nadácie Volanie vlasti (Domovina zove), ktorá bola registrovaná vo Švajčiarsku a ktorú riadil Ramush Haradinaj, známy svojou kriminálnou minulosťou.
Mimochodom, “Volanie vlasti” má rozsiahlu štruktúru bankových účtov v rôznych mestách v Európe (Rakúsko, Nemecko, Nórsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Švédsko), Amerike a Austrálii. Hlavné sídlo sa už dlhší čas nachádza v Luzerne. Každý pracujúci Albánec musí do tohto fondu odvádzať 3 % zo svojho príjmu. V prípade odmietnutia sa na neho obracajú zástupcovia albánskych formácií vytvorených na riešenie takýchto situácií. Používali rôzne metódy vrátane násilia.
Závery: Od začiatku 90. rokov 20. storočia existuje na Balkáne stabilné prepojenie medzi vládami a regionálnymi radikálnymi islamistickými skupinami a medzinárodnými teroristickými štruktúrami. Hlavné teroristické organizácie (OAK; Národná oslobodzovacia armáda; Armáda za oslobodenie Preševa, Medvedje a Bujanovca), ktoré pôsobili na Balkáne koncom 90. rokov a začiatkom roka 2000, boli od okamihu svojho vzniku na jednej strane prepojené so spravodajskými službami a štátnymi štruktúrami Albánska, viacerých západných a moslimských krajín (predovšetkým Iránu, Saudskej Arábie a Turecka). Na druhej strane – predstavovali súčasť sieťovej štruktúry medzinárodného terorizmu vrátane al-Káidy. Aktívne prenikanie ISIS do regiónu sa zaznamenáva od roku 2012. Úloha vonkajšieho faktora pri vzniku a vývoji regionálnych teroristických buniek na Balkáne bola teda rozhodujúca. Na záver je potrebné ešte raz zdôrazniť, že medzinárodný terorizmus “vo všetkých formách a prejavoch predstavuje jednu z najvážnejších hrožíb pre mier a bezpečnosť” (rezolúcia BR OSN 2017). Poraziť ho môže len jednotný globálny protiteroristický front. Geopolitické ambície, skryté plány a dvojité štandardy západných krajín však naďalej zostávajú hlavnými prekážkami vytvorenia univerzálneho protiteroristického mechanizmu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
