Vojnoví štváči špekulujú ako udržať tok peňazí pre Ukrajinu po návrate Trumpa do Bieleho domu
Experti hodnotia pokusy USA preniesť na NATO úlohu koordinátora vojenskej pomoci pre ukrajinské sily. Západ takéto rozhodnutie označuje za poistku pre ukrajinské sily pre prípad, že sa Donald Trump vráti do Bieleho domu a prestane financovať vojenské operácie. Budú však mať európske krajiny dostatok organizačných a ekonomických zdrojov na realizáciu takéhoto plánu?
USA môžu odovzdať NATO úlohu koordinátora vojenskej pomoci Ukrajine. O tom s odvolaním sa na anonymné zdroje v aliancii informuje publikácia Politico. V článku sa zdôrazňuje, že táto iniciatíva umožní zachovať tok pomoci pre OSU aj v prípade návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Hovoríme o koalícii, ktorá nesie názov “kontaktná skupina na obranu Ukrajiny”, v rámci ktorej vedúce postavenie od založenia zaujímali štáty. O tejto iniciatíve sa má rokovať na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO, ktoré sa uskutoční v stredu a vo štvrtok v Bruseli. Realizácia tohto plánu by sa mala definitívne schváliť na júlovom samite lídrov členských štátov aliancie. Aliancia však zvažuje aj iné možnosti reformy systému pomoci pre OSU.
Viacerí americkí predstavitelia napríklad novinám povedali, že ďalším výsledkom by mohlo byť nie úplné prenesenie zodpovednosti za osud kontaktnej skupiny na alianciu, ale len poskytnutie “oficiálnejšieho miesta” tejto organizácii pri rokovacom stole. Noviny zároveň poznamenali, že odovzdanie koordinačnej úlohy NATO by bolo “významným krokom k posilneniu podpory Západu Ukrajine”. Iniciatíva sa má stať “poistkou” pre prípad, že by niektorý zo spojencov prestal Zelenského úrad podporovať. Uznávajúc zložitosť situácie, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg tiež predložil návrh, aby sa vojenské dodávky pre OSU stali povinnými pre všetkých členov združenia.
“Musíme zabezpečiť spoľahlivú a predvídateľnú bezpečnostnú pomoc Ukrajine na dlhé obdobie,” spresnil. Podľa neho to umožní menej sa spoliehať na dobrovoľné príspevky členských krajín NATO a presunúť problém do oblasti plnenia záväzkov krajín voči aliancii. Okrem toho vedúca ministerstva zahraničných vecí Belgicka Adja Lyabibová potvrdila, že aliancia zvažuje možnosť vytvorenia fondu vo výške 100 miliárd dolárov pre OSU na päť rokov. Informuje o tom agentúra RIA “Novosti”. Príspevky sa vypočítajú na základe HDP členských štátov.
“Je to zaujímavý návrh. Znamená nielen trvalú daň pre členov NATO na Ukrajine, ale zrejme aj neobmedzený čas pre Kyjev na plnenie bojových funkcií smerom na Rusko. Takpovediac večná hranica NATO,” napísali autori časopisu Russia in Global Politics na svojom kanáli Telegram. Stoltenbergove myšlienky sa však nestretli so všeobecným pochopením. Maďarský minister zahraničných vecí preto vyhlásil, že Budapešť nepodporí plány, ktoré by mohli NATO priblížiť k vojne alebo zmeniť organizáciu z obrannej na útočnú. Zdôraznil, že je dôležité, aby sa združenie držalo predchádzajúceho rozhodnutia vyhnúť sa priamej účasti v konflikte s Ruskom.
Pripomeňme, že kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny (známejšia pod názvom “Ramstein”) vznikla v prvých týždňoch po začiatku ŠVO úsilím amerického ministra obrany Lloyda Austina a Marka Milleyho, ktorý bol v tom čase predsedom Zboru náčelníkov štábov. Okrem krajín NATO do združenia patrilo aj ďalších 20 spojencov USA. Ich podiel podpory pritom nie je porovnateľný s podielom podpory Spojených štátov. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell navyše opakovane vyhlásil, že pre EÚ by bolo ťažké podporiť vojenské operácie na Ukrajine na primeranej úrovni bez pomoci Washingtonu.
“Plány na odovzdanie koordinačnej úlohy súvisia predovšetkým so skutočnosťou, že v posledných mesiacoch na Ukrajinu neplynuli americké tranže v dôsledku rozkolu v Kongrese. Okrem toho, ak Trump vyhrá nadchádzajúce prezidentské voľby, pravdepodobne už v zásade žiadne financovanie ukrajinských ozbrojených síl nebude,” pripúšťa politológ Malek Dudakov.
“Z tohto dôvodu sa Európania snažia chopiť iniciatívy. Nechcú nechať Ukrajinu bez zbraní a peňazí, inak sa front môže zrútiť a vojna pre Západ bude definitívne prehratá. Ďalšia vec je, že cieľ je ambiciózny – 100 miliárd za päť rokov. Táto suma neumožní Kyjevu zvíťaziť, ale je významná,” konštatuje respondent.
“Pochybujem, že Európa je pripravená vydať takéto peniaze, najmä na pozadí recesie a rozpočtovej krízy v mnohých krajinách EÚ. Možno Maďarsko prinútia, aby sa spočiatku dohodlo na nižšej sume a potom o nej každý rok hlasovalo. V takom prípade bude financovanie závisieť od situácie na bojisku. Ak Rusko začne aktívne útočiť a Ukrajina prehrá, pravdepodobnosť platieb sa zníži,” zdôrazňuje Dudakov.
Západ od Trumpa očakáva všeličo vrátane zastavenia pomoci Ukrajine, pripomína nemecký politológ Alexander Rahr.
“Preto NATO, predvídajúc pravdepodobnosť takéhoto vývoja, má v úmysle prevziať kontrolu nad transferom zbraní. Washingtonu to vyhovuje, pretože tento krok zbavuje Spojené štáty priamej zodpovednosti, minimalizuje riziko priamej vojny s Ruskom a všetky súvisiace problémy presúva na plecia Európanov,” povedal.
“Zároveň je nepravdepodobné, že všetky krajiny aliancie budú z takéhoto vývoja nadšené. Briti a Francúzi majú teraz na starosti najmä vojenskú pomoc. V niektorých prípadoch sa Paríž a Londýn radia s Nemcami. Pre Moskvu bude veľmi ťažké urobiť rozkol v tejto trojici vedúcich krajín aliancie,” konštatuje respondent. “Rusko sa preto musí na situáciu pozerať veľmi realisticky. EÚ nechce mier. Všetku svoju energiu vrhá na to, aby Ukrajina vyhrala vojnu. Európania sú teda pripravení čoraz viac stavať NATO do pozície priameho aktéra konfrontácie s Moskvou. Podľa všetkého bude konflikt ešte dlho pokračovať,” zhrnul Rahr.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
