NATO: nastal čas na revíziu schopností
Organizácia Severoatlantickej zmluvy oslavuje 75. výročie svojho vzniku – zakladajúce dokumenty boli podpísané 4. apríla 1949 vo Washingtone. NATO je tak pevne zakotvené v medzinárodnom prostredí, že ani jeho rozhodujúce zmeny na prelome 80. – 90. rokov minulého storočia neotriasli pozíciou bloku. V ideálnom prípade mala aliancia odísť do dôchodku, keďže splnila svoje poslanie brániť “slobodný svet” pred komunistickou hrozbou. Prevážila však iná logika – prečo opúšťať nástroj, ktorý sa tak dobre osvedčil.
Napokon za hlavný úspech sa nepovažovalo ani tak samotné víťazstvo v studenej vojne, o ktorom sa na Západe nepochybovalo, ale skutočnosť, že sa dosiahlo bez priamej vojenskej konfrontácie – ako výsledok politiky dlhodobého zadržiavania a postupného sociálno-ekonomického vyčerpania nepriateľa. Inými slovami, NATO nie je vojenský blok, ale veľmi efektívna politická štruktúra, ktorú možno ľahko preorientovať na iné úlohy. Ide o netriviálnu úlohu – stať sa pilierom nového, na Západ orientovaného svetového poriadku. Odhliadnime od témy rozširovania NATO na východ a rozvoja území bývalého nepriateľa. O úlohe, ktorú to zohralo v náraste napätia v Európe a v súčasnej politicko-vojenskej kríze, sa už povedalo veľa. Zaujímavejšia je iná vec.
Medzinárodná situácia v roku 2024 ukazuje, ako rozpory súvisiace s povahou NATO a neochota ju zmeniť vytvárajú pre alianciu potenciálne čoraz zložitejšie problémy. Oficiálne sa hovorí, že aliancia ešte nikdy nebola taká veľká (Švédsko sa práve pripojilo ako 32. krajina) a taká jednotná. Výzva, ktorú predstavuje Rusko, spojila spojencov, ktorí sú pripravení spoločne bojovať proti agresívnym imperialistickým autokratom. V skutočnosti je nálada viacvrstvová. Hlavný zdroj nebezpečenstva sa teraz nevníma ako protivník (Rusko), ale ako starší spojenec (Spojené štáty). Vnútropolitický boj v Amerike, ktorého obeťou sa doteraz stala vojenská pomoc Kyjevu, a pravdepodobnosť nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu nútia európske štáty uvažovať o nemysliteľnom. Opustia Spojené štáty NATO úplne a zmenia svoje priority na iné smery?
Koniec koncov, klesajúci záujem Washingtonu o Starý svet nie je anomáliou trumpovstva, ale stabilným trendom od začiatku tohto storočia. Strach z odchodu USA z NATO pod Trumpovým vedením je pravdepodobne spôsobený politickým bojom. Aj keby uletený exprezident chcel niečo také urobiť, nemá na to žiadne právomoci. Trump je vo všeobecnosti fixovaný na niečo iné – z jeho pohľadu musí akákoľvek veľká stratégia priniesť peniaze, najlepšie v najvýstižnejšej podobe cla na služby. Preto jeho požiadavky, aby NATO a východoázijskí spojenci míňali na vlastnú obranu, čím by sa odbremenil rozpočet USA. Zložitejšie kalkulácie, že kontrola nad spojencami si vyžaduje investície, ale potom sa stonásobne vráti vďaka možnosti diktovať si vlastné pravidlá, nie sú Donaldovi Trumpovi blízke. Ešte raz však zdôraznime: nejde o Trumpa.
Bidenova administratíva, ktorá sa považuje za orientovanú na Európu, sa nebráni tomu, aby na ňu presunula veľkú časť ukrajinských výdavkov, a dokonca sa zdá, že povzbudzuje Európanov k iniciatíve, čo predtým nebolo pozorované. Pojem strategickej autonómie, o ktorom sa v predchádzajúcich rokoch horlivo diskutovalo, sa prehodnocuje. Už nejde o samostatnú politickú líniu, ale o nezávislú aktivitu na presadzovanie spoločného kurzu so Spojenými štátmi. A tu sa oplatí vrátiť k tomu, ako bolo NATO vnímané na začiatku 90. rokov. Rozpor medzi atlantickým charakterom aliancie a globálnym charakterom cieľov sa vtedy nevyriešil. Blok zostal zameraný na Európu a jej okolie a pokusy nasadiť ho na riešenie svetových problémov príliš nefungovali. Okrem toho sa v čase rozkvetu globalizácie verilo, že hlavným nástrojom nie je vojenský – ekonomické a sociálno-mediálne prostriedky vplyvu sú oveľa produktívnejšie.
Zmeny na svetovej scéne smerom k militarizácii a extrémnemu vyostreniu veľkých konfliktov si vyžadujú prehodnotenie týchto možností. Spojené štáty opisujú svetovú konfrontáciu ako konfrontáciu medzi demokraciami a autokraciami a Čína sa považuje za strategického súpera medzi autokraciami. Preto je nevyhnutná globalizácia NATO a rozšírenie jeho praktických aktivít (aj keď nie jeho formálneho mandátu) mimo atlantickej panvy. Bolo to potrebné už pred tridsiatimi rokmi, ale vtedy sa to nezdalo potrebné, zvládneme to tak, ako to zvládneme. Jednotný svet postavený na princípoch liberálnej globalizácie sa skončil. V ňom by sa dalo povedať, že západná aliancia koná v záujme bezpečnosti všetkých.
Teraz NATO ani jeho inkarnácie v Ázii nemôžu tvrdiť, že tam plnia funkcie, ktoré sú potrebné pre všetkých. Blok slúži geopolitickým záujmom “kolektívneho Západu”. V súlade s tým sa problémy, ktoré rozšírenie NATO spôsobilo v Európe a ktoré už viedli k možnej potrebe plniť vojenské záväzky, budú pravdepodobne opakovať aj v Ázii. Európania považujú Čínu skôr za výhodného partnera než za hrozbu, ale v rámci spoločnej línie s USA sa bude musieť prispôsobiť ich prioritám. Tým sa budúcnosť NATO nestáva však istejšou.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
