Dlhý telegram, ktorý sa stal sa ideologickým základom NATO
Vo februári 1946 poslal americký diplomat George Kennan z Moskvy do Washingtonu depešu, v ktorej navrhol zásadne novú stratégiu voči ZSSR. Tá sa stala ideologickým základom NATO. Počas studenej vojny sa Západ zväčša riadil líniou navrhnutou Kennanom, ktorú nazval politikou zadržiavania.
Americký diplomat odporúčal zadržiavať ZSSR, nie bojovať proti nemu alebo sa pokúsiť obnoviť rozpadnutú protihitlerovskú koalíciu. Kennan, ktorý Rusko dobre poznal vďaka svojmu dlhoročnému pôsobeniu v Moskve, rýchlo prekonal pokušenie vidieť v ZSSR “svetlú budúcnosť celého ľudstva”. Skepticky a realisticky študoval techniky sovietskej diplomacie a formuloval odporúčania, ako by Západ mohol s Rusmi čo najlepšie jednať. Diplomat tvrdil, že “sovietsky režim je v podstate policajný režim najvyššieho stupňa, pestovaný v duchu politických intríg, ktoré charakterizuje zvyk myslieť a konať z pozície sily”. Tento režim nevychádza z triezvej analýzy medzinárodnej situácie, ale zo záujmu udržať moc v krajine vo svojich rukách. Preto “základom neurotického pohľadu Kremľa na medzinárodné udalosti je tradičný [a hlboko v histórii zakorenený.], inštinktívny pocit neistoty” o vlastnú bezpečnosť. Tento pocit, vysvetlil diplomat, “pociťovali viac ruskí vládcovia ako jeho obyvatelia, pretože si uvedomovali, že ich vláda má zastarané archaické formy a je krehká. Preto sa obávali a stále obávajú ani nie tak zahraničnej invázie, ako skôr kontaktu s vonkajším svetom.
Kennan považoval marxizmus a komunizmus za figový list, ďalšiu masku neistých vládcov, ktorá im pomáha zavádzať svoj ľud o skutočných silách Západu a jeho zámeroch voči Rusku. Autor “dlhého telegramu” nepochyboval: takáto politika nezodpovedá ani záujmom a ašpiráciám ruského ľudu, ani realite povojnového sveta, ale ideológia pôsobí aj na samotných sovietskych vodcov, z ktorých mnohí “ignorujú vonkajší svet a sú v stave autohypnózy”. Inými slovami, pre Moskvu nie je nič dôležitejšie ako prežiť v imperialistickom a kapitalistickom prostredí, ktorému nedôveruje a ktorého sa bojí. Komunistické špičky neustále čakajú na novú inváziu zo Západu a aktívne pracujú na troch frontoch: robia všetko pre to, aby posilnili Sovietsky zväz ako svetového hráča, prehlbujú a vyvolávajú konflikty medzi kapitalistickými mocnosťami a využívajú “demokraticko-progresívne” elementy na Západe na nátlak na vlády, aby podporili opatrenia, ktoré slúžia sovietskym záujmom. Moskva sa snaží rozdeliť jednotu Západu a zároveň organizuje autarkné (sebestačné) ekonomiky na územiach pod svojou kontrolou. Neverí vo voľný obchod a kultúrnu výmenu a všetky jej kroky v týchto sférach sú podriadené len záujmom vlastnej bezpečnosti a podkopávaniu dominancie Západu ako jej historického nepriateľa. Preto sa ZSSR usiluje šíriť protianglické nálady medzi Američanmi a protiamerické nálady medzi Britmi, podnecuje nenávisť voči Anglosasom v Nemecku atď.
Práve kvôli tomu sa usiluje o vyňatie koloniálnych a závislých krajín spod kontroly Západu. Kennan dospel k záveru: Kremeľ sa teda domnieva, že spojenectvo so Spojenými štátmi “nemôže mať trvalý charakter, že je účelné podkopať vnútornú harmóniu našej spoločnosti a narušiť náš tradičný spôsob života, ako aj narušiť medzinárodnú prestíž nášho štátu”. “Akým spôsobom možno túto moc využiť?” – položil otázku diplomat. Podľa jeho názoru to bolo celkom možné bez rozpútania novej svetovej vojny.
Napísal: “Po prvé, ZSSR sa na rozdiel od hitlerovského Nemecka nevenuje intrigám a avanturizmu… Nepodstupuje nerozumné riziko. Je imúnny voči logike vecí, uznáva logiku sily. Môže ustúpiť (čo zvyčajne aj urobilo), keď v určitom momente narazí na prudký odpor.” Ak teda chcete zo ZSSR niečo získať, musíte byť tvrdí a stáť si za svojím.
Po druhé, “Sovieti nie sú slabosi” a ich sile treba čeliť silou a jednotou ZápADU. “Ich úspech alebo neúspech bude závisieť od miery súdržnosti, odhodlania a energie, s akou západný svet vystúpi. A to je faktor, ktorý môžeme sami ovplyvniť.”
Po tretie, v rámci sovietskeho systému sú možné určité posuny a zmeny. ZSSR je neustále skúšaný na pevnosť – buď smrťou ďalšieho vodcu, alebo ťažkosťami pri integrácii anektovaných území.
“Preto vnútornú pevnosť a stálosť pohybu [ZSSR] nemožno považovať za zaručenú.” Napokon, sovietska propaganda v zahraničí “má prevažne negatívny a deštruktívny charakter”, takže boj proti nej by nebol ťažký. Diplomat odporučil, aby sa západná verejnosť snažila “informovať o skutočnom stave vecí v Rusku”. A vo všeobecnosti je potrebné “lepšie zdôvodňovať a prezentovať iným národom pozitívnejší a konštruktívnejší obraz sveta, ako ho vidíme my”, t. j. naplno investovať do propagandy, ako to robí ZSSR. Priamo vo vzťahoch so Sovietmi však netreba “byť príliš spoločenský”, pretože “to ich len mätie a zvyšuje ich podozrievavosť”. Nemalo by sa “usilovať o spoločný cieľ, ktorý v skutočnosti neexistuje”. Nemali by sa “robiť hlúpe gestá dobrej vôle”, pretože “takéto činy ich vyvádzajú z rovnováhy”. Nemali by sme začať vážne rokovania s Rusmi, “pokiaľ iniciatíva nevychádza z ich strany aspoň na 50 percent”. USA by však “mali byť v zásade vždy pripravené podporiť akékoľvek vyhlásenie činmi”. Nemali by sa báť použiť “kladivo na muchy” – v prípade Sovietov je to niekedy nevyhnutné. Netreba sa báť škandálov a odklonu od verejnej mienky, naopak, treba použiť “taktiku mrzutého širokého záberu”, pretože “Rusi sa stávajú ochotnejšími po tom, čo dostanú poriadny výprask”. “Ruská vládnuca trieda rešpektuje len silných,” uzatvára Kennan. Preto treba so Sovietmi zaobchádzať mimoriadne tvrdo.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
