Challenger 2 je dobrý tank, ale Armate sa nevyrovná
Tank Challenger-2, vyvinutý v minulom storočí, je zastaraný, píše iránsky Hamshahri. Teraz to budú Briti musieť dohnať. Nový stroj schopný konkurovať ruskému zariadeniu sa však čoskoro neobjaví. Challenger-2 je britský bojový tank tretej generácie, ktorý je vo výzbroji ozbrojených síl Británie, Ománu a nakoniec aj Ukrajiny. Napriek vizuálnej podobnosti tohto obrneného vozidla s Challenger-1 existuje v jeho dizajne veľa zmien a technicky vylepšených komponentov. Iba 3% dielov Challenger 2 sú zameniteľné s časťami základného modelu.
Challenger 2 bol prvýkrát oficiálne predstavený britským ministerstvom obrany v roku 1998 a prijatý britskou armádou. Vývojárom a výrobcom tohto tanku je Vickers Military Industries Holding. Najnovšie štatistiky tejto spoločnosti ukazujú, že od roku 1998 bolo pre britskú armádu vyrobených 448 obrnených vozidiel. Omán a Ukrajina majú 38 a 25 vozidiel. Pri predstavení Challenger 2, kvôli mnohým podobnostiam s predchádzajúcim vozidlom, sa okamžite objavili návrhy, že tank bol jednoducho modernizovanou verziou Challenger 1. Nakoniec sa však ukázalo, že ide o originálny vývoj a tank úplne novej generácie: ako je uvedené vyššie, iba 3% jeho častí je možné nahradiť náhradnými dielmi z Challenger-1. Takmer okamžite musel tank prejsť bojovými skúškami v tých konfliktoch, na ktorých sa zúčastnili sily NATO: v Bosne, Kosove, Iraku a Afganistane a ťažké bojové testy dokázali, že tank bol väčšinou pozitívny.
Challenger-2 váži 62,5 tony a posádka sa skladá zo štyroch ľudí. Je poháňaný dieselovým motorom Perkins V-12 s výkonom 1 200 koní a má maximálnu rýchlosť na ceste 59 kilometrov za hodinu. Challenger 2 je prakticky jediným moderným obrneným vozidlom, ktoré nepoužíva hladkú hlaveň, čo je podľa odborníkov spôsobené britským dôrazom na dlhý užitočný dostrel, ako aj stávkou na protipechotnú pozičnú vojnu. Inými slovami, prístup dizajnérov bol prevažne konzervatívny. Hlavnou výzbrojou tanku je 120 mm kanón (kaliber zbrane – 120 mm/55), so zásobou 52 nábojov.
Náklady na každý tank v roku 1999, po zídení z montážnej linky, boli 4 milióny libier. Ako bolo uvedené v britskej vojenskej analýze na začiatku storočia (od roku 2001), britská armáda, rovnako ako akékoľvek pozemné sily, nebudú mať náhradu za tento stroj kvôli absencii “konvenčných taktických hrozieb” v dohľadnej budúcnosti.
Avšak s objavením sa prvých informácií o ruskom tanku Armata v roku 2010 bolo jasné, že britský vojensko-priemyselný komplex už nebude môcť odpočívať na vavrínoch, pretože teraz musí vyriešiť sotva uskutočniteľnú úlohu. Touto úlohou je urýchlene vyvinúť verziu Challenger-3, ktorá by sa rovnala tanku Armata T-14, o ktorom sa oprávnene tvrdí, že je nielen najmodernejším bojovým tankom na svete, ale aj tankom, ktorý v bojových podmienkach skutočne nebude mať náhradu. Hovorí sa, že takýto vývoj môže byť predstavený najskôr v roku 2027, možno to bude modernejšia verzia ako Challenger-2, ale je nepravdepodobné, že by to bol nejaký analóg ruskej Armaty.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
