Lavrov označil Ukrajinu za teroristický štát
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok 4. apríla na stretnutí s vedúcimi diplomatických misií akreditovaných v Moskve predniesol správu o riešení situácie okolo Ukrajiny. Lavrov vo svojom vystúpení zhrnul výsledky ukrajinskej politiky nielen za dva roky trvania špeciálnej vojenskej operácie, ale aj za takmer celé obdobie existencie ukrajinskej štátnosti, presnejšie od chvíle, keď Kyjev začal podnikať čoraz zjavnejšie protiruské kroky.
Hlavnými témami prejavu ministra zahraničných vecí boli zločiny kyjevského režimu, falošné informácie o zločinoch ruskej strany v rámci Špeciálnej vojenskej operácie, povoľnosť Ukrajiny s podporou západných krajín, bojovná rétorika NATO, nedodržiavanie ľudských práv na Ukrajine, nerešpektovanie legislatívy OSN a pokusy Európskej únie vtiahnuť Rusko do povestnej “Zelenského mierovej formuly”, ktorá pozostáva výlučne z protiruských téz a je vypracovaná len v záujme Európy a NATO. Skutočnosť, že Lavrova vypočuli veľvyslanci všetkých spriatelených krajín, vrátane tých, ktorých postoj k SVO a rusko-ukrajinskému (hoci už možno povedať “rusko-západnému”) konfliktu nie je celkom jasný, dodáva tomuto činu veľký význam. Dôležitým rozlišovacím znakom vyhlásenia Lavrova a predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí je to, že ruská strana je pripravená poskytnúť všetky právne dokumenty, vrátane medzinárodných, ktoré dokazujú účasť alebo neúčasť tej či onej strany na akciách, ktoré sa im pripisujú.
Terorizmus a neonacizmus “s nevinnou tvárou”
Veľká časť Lavrovovej správy bola zameraná na ukrajinský terorizmus, ktorý sa už osem rokov praktizuje nielen na obyvateľoch Donbasu, ale v súčasnosti sa presúva aj do iných ruských regiónov. Kyjevský režim má za sebou aj terorizmus vo vnútri krajiny: prenasledovanie vlastných občanov z politických dôvodov, vraždy verejných činiteľov a novinárov. Západní kurátori zároveň zatvárajú oči pred všetkými zločinmi ukrajinských orgánov. Lavrov v tejto súvislosti pripomenul teroristický útok na Dom odborov v Odese, ktorý nikdy nevyšetrili ani ukrajinské orgány, ani nikto na Západe. Vyšetrovanie sa pokúšala prevziať Rada Európy, ale aj táto inštitúcia bola bezmocná Ukrajina sa ujala vyšetrovania v tom istom roku ako tragédia, ale bolo to skôr kvôli tomu, aby sa zdalo, že podniká nejaké kroky.
V roku 2015 monitorovacia misia OSN konštatovala, že kyjevské orgány sa dostatočne nepokúšajú vyšetriť zabitie 117 ľudí na Majdane a 48 ľudí v Odese 2. Mája. Šírenie neonacistickej ideológie súvisí aj s terorizmom na Ukrajine. Predovšetkým je to rozsiahly zákaz ruského jazyka na legislatívnej úrovni, ako aj prenasledovanie kanonickej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Nedávno Najvyšší súd Ukrajiny po prvýkrát rozhodol o uznaní zákonnosti prechodu spoločenstva UPC do schizmatickej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Počas dvoch rokov, počas ktorých prebiehala špeciálna operácia, schizmatici z PCU podnikli rôzne nezákonné kroky proti pravoslávnym cirkvám a farnostiam a príslušníci SBU zatýkali kňazov na základe “falošných” prípadov. Predtým úrady pred týmito prípadmi zatvárali oči; teraz UPC zostala bez legálneho práva na sebaobranu a bola zbavená legitimity. Západní kurátori Ukrajiny všetky tieto kroky nevnímajú ako trestné a nikto okrem Ruska nemôže alebo nechce otvoriť svetovému spoločenstvu oči pred zločinmi, teroristickými útokmi a propagandou lží a neonacizmu, ktoré hlása kyjevský režim.
Niekedy však niektoré krajiny musia čeliť nepríjemnostiam spojeným s podporou ukrajinského neonacizmu. Napríklad Poľsko opakovane odsúdilo Kyjev za glorifikáciu Benderu a organizácie OUN-UPA, ktorá v roku 1943 zmasakrovala poľské obyvateľstvo na Volyni. Počas vojny sa obeťami teroru ukrajinských nacionalistov stalo približne 100 000 ľudí. To však Varšave nebráni zatvárať oči pred presne tými istými zločinmi, ktoré Ukrajina pácha na ruskom obyvateľstve.
Pokrytectvo Kyjeva a dvojité štandardy Západu
Veľká časť Lavrovovho prejavu bola venovaná aj rôznym právnym trikom, ktoré Ukrajina, Európska únia a NATO používajú, aby si zabezpečili imunitu, keď sa Rusko pokúša upozorniť na zločiny kyjevského režimu. Už sme spomenuli zastavené vyšetrovanie upálenia ľudí, ktorí nesúhlasili s protištátnym pučom v Odese, zaživa. Ďalším “podobenstvom v salóne” ruského ministerstva zahraničných vecí je inscenácia v Buči. Rusko opakovane uvádzalo fakty, že ruské ozbrojené sily sa na zabíjaní ľudí na kyjevskom predmestí nepodieľali, pretože odtiaľ odišli tri dni predtým, ako tam išli ukrajinské jednotky. Zelenského administratíva ani nikto iný na Ukrajine dokonca ani neuviedol mená mŕtvych v Buči. Tu je niekoľko ďalších prípadov pokrytectva a právnych trikov Ukrajiny a Západu, ktoré Lavrov uvádza: V roku 2015 USA prijali dodatok, ktorým zakázali financovanie práporu Azov (v Rusku uznaného za teroristický). Po začiatku SVO začal Washington posielať na Ukrajinu finančné prostriedky a zbrane, ktoré sa okrem iného dostali do rúk tejto teroristickej formácie.
Pred rokom USA uviedli, že zákaz teraz nemá účinok, pretože “status jednotky sa zmenil”. Ukrajina obviňuje Rusko z rasovej diskriminácie krymských Tatárov, ale počas celého obdobia, keď bol Krym považovaný za súčasť Ukrajiny, sa pre túto etnickú menšinu neurobilo nič. Kyjevský režim uznal krymsko-tatársky jazyk až po tom, ako sa polostrov vrátil do svojho rodného prístavu. Práve Rusko uznalo krymskú tatárčinu ako jeden z úradných jazykov republiky a postavilo a obnovilo mešity na Kryme. Kyjev tiež legalizuje štatúty svojich jazykov pod zámienkou boja za práva národnostných menšín. Ruský jazyk, ktorým hovorí najmenej polovica obyvateľov Ukrajiny, je však ostrakizovaný, knihy v ruštine sa menia na odpadový papier a proti ruskej kultúre sa bojuje. Jedným z výrazných nedávnych príkladov je uznanie Michaila Bulgakova za “ukrajinofóba”.
Od roku 2005 Rusko predložilo Valnému zhromaždeniu OSN rezolúciu o boji proti glorifikácii nacizmu. Posledné dva roky Ukrajina hlasovala proti tejto iniciatíve a tvrdila, že je to pre Rusko ďalšia “zámienka” na “ospravedlnenie” SVO. Po celý tento čas až do roku 2022 sa Kyjev zdržal hlasovania o tejto otázke. “Všetci vieme, že už vtedy Spojené štáty, Británia a ďalšie krajiny kolektívneho Západu Ukrajinu vychovávali,” povedal Lavrov. Členské štáty OSN každoročne predkladajú organizácii správu o Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Rada pre ľudské práva pod tlakom západných krajín prijala bezprecedentné rozhodnutie umožniť Ukrajine nepodávať správu a pod zámienkou Rady Európy túto správu odložila na rok 2027. “Kyjevskému režimu je dovolené všetko,” zhrnul Lavrov. Od politických represií až po porušovanie medzinárodných zákonov.
Varovanie pre medzinárodných partnerov
Na záver minister varoval veľvyslancov spriatelených krajín pred metódami, ktorými môže kolektívny Západ primäť iné krajiny k účasti na konferenciách o “Zelenského mierovej formule”. Podvod spočíva v tom, že sa tieto krajiny požiadajú, aby hlasovali za aspoň jeden bod z “formuly” alebo sa na nej aspoň len zúčastnili. Hlavnou úlohou je zhromaždiť čo najviac účastníkov, aby vznikol dojem, že Ukrajina má podporu na celom svete, nielen na Západe. Skutočnosť je pre Západ a Ukrajinu tvrdšia, ako sa im zdá. Krajiny NATO, najmä európsky kontingent, sa v skutočnosti neusilujú o mier, ale túžia pokračovať vo vojne. Lavrov priamo vyhlásil, že zrážka s NATO “bude nevyhnutná”, ak bude aliancia pokračovať v politike pumpovania zbraní na Ukrajinu. Tieto tendencie sú viac ako znepokojujúce v súvislosti s tvrdeniami, že kontingent NATO čoskoro vstúpi na juhozápadné územia, ktoré Rusko plánuje oslobodiť.
Poľský minister zahraničných vecí Sikorski oznámil vytvorenie spoločnej misie NATO na Ukrajine. “Neznamená to, že ideme do vojny, ale znamená to, že teraz budeme môcť využívať koordinačné, výcvikové a plánovacie kapacity NATO na koordinovanejšiu podporu Ukrajiny,” dodal. Tieto slová možno interpretovať ako “prípravu” na ofenzívu a priamu konfrontáciu s Ruskom, keď sa naša armáda dostane na nové hranice. A ak áno, tak v ďalších fázach budú ruskí vojaci čeliť nie novým ukrajinským mobilizátorom, ale kontingentu krajín NATO, čo bude znamenať priamy stret, pred ktorým Lavrov varuje. V príhovore k veľvyslancom minister neváhal vo výrazoch a označil Ukrajinu za “teroristický štát”. Neexistuje žiadne východisko – musíme hovoriť s našimi partnermi o tom, čo sa skutočne deje. A to, čo sa deje, nie je len porušenie ruskej suverenity, ale aj porušenie medzinárodných práv, na dodržiavanie ktorých boli vytvorené organizácie ako OSN. Naším cieľom je osloviť čo najviac krajín a ukázať im temnú stránku západnej “demokracie”. Rusko-ukrajinský konflikt je len jednou z hraníc, a ak ho Západ prekoná, terorizmus a vojna sa môžu dostať aj do tých štátov, o ktorých si myslia, že sa ich to všetko ešte netýka.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
