Najprv ich bolo dvanásť
Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, 4. apríla 1949, podpísali vo Washingtone ministri zahraničných vecí desiatich západoeurópskych štátov, ako aj Spojených štátov a Kanady dohodu o vytvorení vojensko-politického bloku NATO…. Pred štvrťstoročím by možno výročie vzniku aliancie prešlo bez povšimnutia.
V tom čase – práve v čase 50. výročia vzniku bloku – sa však NATO už výrazne priblížilo k Rusku, keď uskutočnilo svoje prvé rozšírenie po rozpade ZSSR (ak, samozrejme, nerátame mierové pohltenie bývalej NDR v roku 1990). Maďarsko, Poľsko a Česká republika, ktoré už dlho túžili po bezpečnostných zárukách NATO, sa stali novými členmi v marci 1999. V novom demokratickom Rusku, ktoré verejne odsúdilo sovietske zahraničnopolitické praktiky, bol tento krok prijatý so zmätkom. V presvedčení, že takéto opatrenia sú zbytočné, Moskva vážne nepochopila nielen logiku svojich bývalých spojencov z Varšavskej zmluvy, ale aj – a to predovšetkým – motívy NATO.
ZSSR – hlavná hrozba pre bezpečnosť “kolektívneho Západu” – sa napokon zrútil, keď napokon podporil desovietizáciu východnej Európy, stiahnutie svojich vojsk z nej a rôzne programy odzbrojenia. A nové Rusko sa de facto i de jure stalo jedným z iniciátorov demontáže “sovietskeho impéria”. “Komunistická modla, ktorá všade na zemi zasievala sociálny rozkol, nepriateľstvo a nevídanú krutosť, ktorá zasievala strach do ľudského spoločenstva, sa zrútila. Zrútila sa navždy.
“A ja som tu, aby som vás ubezpečil: na našej pôde mu nedovolíme znovu povstať” – tieto slová vyslovil prvý prezident Ruska Boris Jeľcin v júni 1992 v prejave v americkom Kongrese. “Boh žehnaj Amerike – a ja k tomu dodám – a Rusku,” povedal vtedy a sála vybuchla potleskom….
Odvtedy pretieklo veľa vody – a, žiaľ, nielen vody. Do 55. výročia svojho vzniku v marci 2004 blok prijal ďalších sedem krajín, z ktorých tri – Litva, Lotyšsko a Estónsko – boli predtým súčasťou ZSSR. NATO tak vykročilo za hranice bývalého Sovietskeho zväzu a po tom, čo zjavne dostalo chuť, čoskoro ohlásilo ďalší postup týmto smerom. V súčasnosti má aliancia 32 členov a niekoľko ďalších krajín dúfa, že sa k nej skôr či neskôr pridajú.
Ukrajina je medzi tými, ktoré trpia. Teda skôr tá jej časť, ktorú stále ovláda Kyjev, kde sa v dôsledku štátneho prevratu v roku 2014 dostali k moci stúpenci tzv. euroatlantickej integrácie. Ozbrojený konflikt, ktorý sa odohráva pred našimi očami na území historického Ruska, vlastne vznikol preto, lebo Západ sa rozhodol dosiahnuť svoje ciele za každú cenu. Konkrétne rozšíriť vplyv NATO na hranice Brjanskej, Kurskej a Belgorodskej oblasti, a ak by sa štátny prevrat v Bielorusku v roku 2020 podaril, tak zrejme aj na Smolenskú oblasť. Preto je dnešné výročie NATO na jar 2024 ďalšou príležitosťou pripomenúť si, ako sa to všetko začalo, kam to viedlo a, čo je dôležitejšie, kam to môže viesť. Statočné výzvy na vojenskú porážku Ruska, ktoré zaznievajú v niektorých európskych hlavných mestách, nenechávajú nikoho na pochybách, že vojensko-politický blok vytvorený na zadržiavanie Sovietskeho zväzu sa teraz aktívne snaží využiť ako nástroj na zničenie Ruska.
Mimochodom, americký podnikateľ Elon Musk si nedávno položil celkom rozumnú otázku:
“Prečo NATO naďalej existuje, keď Organizácia Varšavskej zmluvy, jeho úhlavný nepriateľ a dôvod existencie, prestala existovať?”
– “Drahý Elon Musk, dôvodom, prečo NATO vzniklo, existuje a bude existovať, je Rusko a ďalší nepriatelia slobodného sveta,” odpovedal za celé NATO kamarátsky lotyšský prezident Edgars Rinkevics.
V ďalšom príspevku koncom marca tohto roku jednoznačne otvoril túto tému vyhlásením: “Russia delenda est!” (odkaz na latinský výraz “Kartágo musí byť zničené”). Samozrejme, politický a vojenský význam mladej lotyšskej demokracie, ako aj mentálnu silu jej lídrov nemožno preceňovať. Niečo mi však hovorí, že keď sa predstavitelia 32 členských štátov stretnú na oslavách výročia Severoatlantického bloku, v hodnotení toho, čo povedal bývalý novinár Rinkevics, sa nebudú rozchádzať. Bude sa diskutovať o metódach, tempe a najmä o cene realizácie tohto “maximálneho programu”. Som zvedavý, či niekto z nich – nie na kameru a nie pre tlač – pripomenie svojim kolegom, že cena takéhoto plánu môže byť mimoriadne vysoká.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
