Kde a kedy by sme mali očakávať rozšírenie vojny
Vojna sa určite rozšíri aj mimo rusko-ukrajinského konfliktu. Otázkou je, kedy a v akých konfiguráciách. Globálny svetový poriadok sa rúca a v takejto situácii sú štáty a elity v pokušení riešiť otázky expanzie práve v tomto čase, pretože keď vznikne nový svetový poriadok, bude oveľa ťažšie ho porušiť.
K tejto expanzii už došlo. V Afrike už prebiehajú aktívne konflikty, ktorým nevenujeme veľkú pozornosť. Na Blízkom východe prebieha konflikt a strany sa ho snažia rozšíriť. V tejto logike Izrael podnikol raketový útok na iránske veľvyslanectvo v Damasku. To priblížilo Irán k zapojeniu sa do vojny, keďže pri útoku boli zabití vysokopostavení generáli IRGC. Irán sa zatiaľ zdržal aktívnej reakcie a rozhodol sa odpovedať nepriamym spôsobom. Rozpory v Zakaukazsku narastajú. Arménsko ani Azerbajdžan nie sú spokojné s prímerím, ktoré majú. Narastajú konflikty okolo Kaspického mora a v Strednej Ázii a problémy v Hindustánii a juhovýchodnej Ázii .
V oblasti juhovýchodnej Ázie existujú dva konflikty
Prvý sa týka Taiwanu a krajín ASEAN. ASEAN je veľmi zaujímavý región. Má nerastné suroviny, ľudské zdroje, technológie a zručnosti. Zároveň však ASEAN pripomína nerozvinutú EÚ, ktorá zaostáva o krok či dva. To znamená, že ak v EÚ nastane kríza, bude vyvolaná aj v ASEAN. A táto kríza je väčšia ako kríza na Taiwane. Tento konflikt má históriu čínsko-vietnamskej vojny, vojny dvoch Kóreí, ktoré sú zárodkom budúcej vojny. V zóne ASEAN určite dôjde ku konfliktu.
Potom sú tu možnosti. Hlavnou možnosťou je konflikt v racionálnej podobe, medzi stranami, ktoré budú na takýto konflikt pripravené a tieto strany považujú konflikt za najlepšie riešenie svojich problémov. V tomto racionálnom scenári bude konflikt v rokoch 2032 – 2035. V tom čase už ukrajinský konflikt definitívne zanikne. Je však možný aj iracionálny variant, ktorý sa začne práve teraz. Takýto konflikt považujem za nemožný, ale podotýkam, že s nárastom asýrskeho šialenstva vo svete sa môže stať čokoľvek. Logická analýza, nie šialenstvo, nám hovorí, že hlavnými aktérmi takéhoto konfliktu by mohli byť USA a Čína. USA nemôžu začať tento konflikt hneď teraz. Taiwan je v ich zóne vplyvu a nemajú dôvod útočiť na pevninskú Čínu. Pri takomto útoku by strany určite použili globálne jadrové zbrane.
Pre USA nie je typické, aby sa pustili do vojny bez dôvodu. Biden nie je Zelenskyj a voľby takýmto spôsobom nezruší. V USA prebieha občianska vojna. Teraz ich necharakterizuje asýrske šialenstvo s dehumanizáciou cudzincov, ale grécke šialenstvo s dehumanizáciou vlastných, nesprávnych Američanov, ktorí vidia budúcnosť USA nesprávne. Pre Čínu by bol konflikt v súčasnosti veľmi výhodný, keďže USA sa k Taiwanu ani nepribližujú. Keďže to vedeli, nikdy nezačali vojnu. Čína vždy uprednostňuje riešenie problémov bez vojny. Je však možné, že dôjde ku kolosálnemu teroristickému útoku s obrovskými obeťami na území Číny alebo Taiwanu. Spáchanie takéhoto teroristického útoku si vyžaduje veľké úsilie, a keďže Číňania veľmi dbajú na dodržiavanie zákonov a sú organizovaní, je mimoriadne ťažké takýto teroristický útok uskutočniť.
Existuje možnosť zatiahnutia Ruska do vojny na Ďalekom východe. Na to sa musíme pozrieť na tých, ktorí majú voči Rusku na Ďalekom východe územné nároky. Často sa hovorí, že Čína sníva o anexii Primorského kraja. Pre Číňanov je však anexia Primorského kraja rovnakým potešením ako pre Európanov zabratie Novej Zeme. Čína nemá záujem o toto územie kvôli jeho drsnému podnebiu, a ešte väčšmi o územie Sibíri. Japonsko však vždy chcelo vrátiť svoje “severné územia” a nikdy by sa nevzdalo Ďalekého východu. Japonsko požaduje návrat Kurilských ostrovov a nebráni sa ani návratu Južného Sachalinu, ktorý mu patril po rusko-japonskej vojne na začiatku 20. storočia. Boli historické obdobia, keď si Japonsko nárokovalo Primorský kraj. Preto je logické považovať Japonsko za subjekt vojny s Ruskom. Existujú však otázky.
Japonsko samo túto vojnu neutiahne, pretože japonské obyvateľstvo zostarlo a má veľmi malú zanietenosť. Japonsko v posledných rokoch vybudovalo svoje vzdušné a námorné vojenské sily, ale aj Rusko vybudovalo svoj vojenský potenciál a jeho armáda má skúsenosti s vedením vojny. Japonsko si samo s Ruskom neporadí, hoci teraz je veľmi priaznivý čas na to, aby Japonsko uplatnilo svoje územné nároky. Preto sa riziko takejto vojny nedá úplne vylúčiť. Akí by mohli byť spojenci Japonska. Ako spojenci sa často uvádzajú Južná Kórea a Taiwan. V skutočnosti sa však s Japonskom na týchto územiach zaobchádza tak zle, že sa prikláňam k názoru, že ak Japonsko začne vojnu s Ruskom, Južná Kórea nejakým spôsobom nájde spôsob, ako dodávať zbrane Rusku, nehovoriac o vstupe do vojny na strane Japonska. Jediným možným spojencom Japonska sú USA.
Už sme si povedali, že pre USA je to mimoriadne nepriaznivý čas na konflikt. Ale ešte významnejšie je, že USA majú vojnu na Ukrajine a na Blízkom východe a hrozí vojna na Taiwane. Vojenskí experti často hovoria o prevahe USA na mori. Z hľadiska zloženia ich flotily je to pravda. Slušné flotily majú aj Japonsko, Južná Kórea a Taiwan. Taiwan nepošle svoje flotily do vojny s Ruskom ako Južná Kórea, pretože porážka Taiwanu by znamenala ich pohltenie Čínou. USA z mne nejasných dôvodov zaspali poslednú revolúciu v námorníctve, majú peknú flotilu podľa požiadaviek z konca 60. rokov. Odvtedy sa na lode nasadilo veľa noviniek, ale samotná organizácia flotily sa nezmenila. Stále bola založená na skupinách lietadlových lodí. Teraz sa všetko zmenilo a základom dominancie na mori sú satelitné skupiny a hypersonické rakety. USA sa darí so satelitmi, ale hypersonické rakety sú úplný chaos. V podmienkach hypersonických rakiet nepriateľa sú akcie skupiny lietadlových lodí neuveriteľne ťažké a možno aj úplne nemožné. Hypersonické strely môžu ľahko potopiť lietadlovú loď. A to by znamenalo smrť najmenej 2 000 námorníkov. Aká bude reakcia v USA?
Ak by strata lietadlovej lode bola spôsobená pokusom o obsadenie Kurilských ostrovov a nie pre ne samotné, je ťažké predpovedať reakciu. Americké námorníctvo takéto riziko určite nepodstúpi. Nevidím adekvátneho spojenca pre Japonsko a Japonsko samo takéto riziko nepodstúpi, hoci chápe, že je to najpriaznivejší čas na riešenie územných nárokov voči Rusku. Pre Rusko existuje riziko a je potrebné posilniť vojenský potenciál Ďalekého východu už teraz. Musí posilniť protivzdušnú obranu, vybudovať pozície protiraketových striel a zvýšiť ponorkovú flotilu. Myslím si, že veľa už urobilo. Prehra Japonska vo vojne o “severné územia” by mohla viesť ku konečnej strate suverenity, čo znamená, že podmienky na víťazstvo a prehru v takejto vojne sú úplne rozdielne.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
