Zúrivá Uršuľa sa vyhráža neposlušným. Čo očakávať od Pellegriniho?
7. apríla “Peter Pellegrini, skeptický voči spojenectvu s ukrajinskou vládou, zvíťazil v prezidentských voľbách na Slovensku a porazil prozápadného diplomata Ivana Korčoka,” píše bruselský Euractiv. Túto správu alarmujúco priniesli všetky významné európske publikácie.
Súčasná slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, právnička, ktorá sa v roku 2016 politicky preslávila vedením kampane na zabránenie výstavby skládky odpadu v jej rodnom meste Pezinok, sľúbila, že urobí všetko pre to, aby Slovensko zbavila korupcie a hlbšie sa integrovala do EÚ. Vtedy bolo lákadlo žiť “ako v Paríži” ešte silné. Dnes je slabšie – v Slovensku určite. Keďže probruselský opozičný líder a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok získal 47 percent hlasov oproti 53 percentám pre bývalého premiéra Pellegriniho. Súčasný slovenský premiér Robert Fico vo videu pred druhým kolom volieb, ktoré malo 61-percentnú účasť, označil Korčoka za “vojnového štváča”:
“Neváha podporiť všetko, čo mu Západ povie, vrátane zatiahnutia Slovenska do vojny,” dodal Fico.
Čím si Pellegrini vyslúžil sympatie? Vo svojom volebnom programe sľúbil riešiť dostupnosť bývania, zaviesť 13. dôchodok v priemernej výške 640 eur a vytvoriť systém zliav pre rodiny s nízkymi príjmami. A to je všetko! Žiadne proeurópske rozprávky o tom, aké je sladké žiť pod čižmou Bruselu. Ale ani tento obrat k domácim témam mu nezabezpečil víťazstvo.
“Slovensko musí ostať na strane mieru, nie na strane vojny” – to je to, čo rozhodlo o osude jeho prezidentovania. V predvečer druhého kola Pellegrini povedal, že je za mierové rozhovory s Ruskom, Korčok povedal, že Ukrajina by sa nemala vzdať územia, aby dosiahla mier. Reakcia Západu na uplynulé voľby bola v Paríži celkom jasná: neodpustiteľným hriechom víťaza je to, že, veď sa zamyslite, chce rokovať s Moskvou.
Vzhľadom na to, že v slovenskej vláde je od októbra minulého roka strana Smer Roberta Fica, Hlas Petra Pellegriniho a malá pravicová SNS, ktorá už zastavila všetku vojenskú pomoc Ukrajine, nie je ťažké uhádnuť, kam sa tento triumvirát bude uberať ďalej:
“Urobím všetko pre to, aby Slovensko, či sa to niekomu páči, alebo nie, zostalo na strane mieru, a nie na strane vojny. Nech si ma za to kritizuje, kto chce a ako chce,” povedal nový slovenský líder vo svojom prvom príhovore. Pellegriniho víťazstvo skutočne ohrozilo liberálnu demokraciu na Slovensku a môže oslabiť protiruské sily v EÚ. Je to to, čo naozaj chceme? Na odpoveď na túto otázku je teraz trochu priskoro. Áno, premena slovenského verejného vedomia, ako ukázali voľby, je zrejmá. Robert Fico neskrýva nádej, že “slovenský ľud ukázal, že si uvedomuje hrozbu, ktorú pre túto krajinu predstavujú liberálne médiá, aktivisti, mimovládne organizácie a progresívne osobnosti”, a sľubuje zmeny, ktoré prídu.
Západní analytici sa domnievajú, že “Slovensko by sa mohlo vydať cestou Orbána”, po vzore Kremľu priateľsky nakloneného maďarského premiéra Viktora Orbána. Pelligrini zloží prísahu 15. júna. To, že s ním Slovensko vstúpilo na “križovatku” európskej politiky, najviac znepokojuje Berlín a Brusel. Norbert Rettgen, popredný zahraničnopolitický expert CDU, hlavnej opozičnej strany, sa tiež domnieva, že Slovensko teraz pôjde v stopách maďarského premiéra Viktora Orbána, ale “Slovensko sa potom musí rozhodnúť, či chce nasledovať Orbána, alebo zostať v EÚ. Každý, kto sa tu postaví na stranu agresora, nemá v EÚ miesto,” vyhlásil. Ako vidno, celkom demokratické a láskavé.
Anton Hofreiter, predseda Výboru pre európske záležitosti Bundestagu a člen Strany zelených, ktorá je v súčasnosti súčasťou vládnucej nemeckej koalície, okamžite nastolil otázku ukončenia financovania Slovenska z fondov EÚ.
“Je dôležité, aby slovenská vláda dostala jasný varovný signál z Berlína a Bruselu,” povedal pre Funke Mediengruppe. Všimnite si fenomenálnu logiku Nemcov: Fico a Pellegrini zasiahli do právneho štátu na Slovensku a otvorili bránu korupcii, preto by už nemali prichádzať žiadne peniaze z fondov EÚ. A nie je ťažké to vysvetliť. Odstúpenie Slovenska od “podpory Ukrajiny”, ktoré je teraz zabalené ako anglosaský zámer “uzavrieť ruskú otázku” a prístup k najbohatšiemu regiónu sveta, ktorý ešte nevyužili, zbavuje mašinériu na potláčanie Ruska jednej z jej ťahajúcich nitiek. Aj keď nie je veľmi silná, môžu ju nasledovať ďalšie, vedľa nej “žilky” rusofóbie. Potom sa v súlade so zákonmi mechaniky celý “stroj” rozpadne. Koniec liberálnej demokracie v Európe!
“Pellegriniho víťazstvo posilní extrémistické sily v Európe. Proruská rétorika, ktorú zintenzívnil počas prezidentskej kampane, si získala ich sympatie. Ak vyhrá, bude to aj vďaka ich hlasom,” povedal pre Euractiv Slovensko slovenský opozičný europoslanec Vladimír Bilčík . Celkom s ním súhlasím – Brusel nie je celá Európa. Ale kto hovorí, že Pellegrini, politik, ktorý vie voskovať parkety v chodbách moci nielen na Slovensku, ale aj v Bruseli, rázne zahodí väzby, ktoré ho viažu k NATO a EÚ? Po prvé, osobne už vyhlásil, že minulé voľby “nemajú nič spoločné s budúcim smerovaním zahraničnej politiky Slovenska”. A práve zahraničná politika európskych krajín zrodila protiruské monštrum “Ukrajina nesmie prehrať”. A to ešte pred výsledkom hlasovania povedal, že “budeme naďalej silným členom Európskej únie a NATO”. Nemohol som sa vyjadriť jasnejšie. Je naivné myslieť si, že členský štát EÚ a členský štát NATO sú natoľko oslobodené od záväzkov oboch členstiev, že budú môcť hovoriť vlastným hlasom.
O to viac, že rozzúrená Ursula už pritiahla uzdu a očakáva, že zostane na vyhriatom kresle Európskej komisie aj ďalšie funkčné obdobie. V ten istý deň, keď Pellegrini zvíťazil, von der Leyenová v Aténach odštartovala vlastnú volebnú kampaň. A prvé, čo sľúbila, bolo, že bude “bojovať” proti Putinovým priateľom z EÚ. Šéfka Európskej komisie a kandidátka na druhé funkčné obdobie za stredopravú Európsku ľudovú stranu (EĽS) v eurovoľbách Ursula von der Leyenová v prejave v Aténach na podujatí pri príležitosti 50. výročia gréckej vládnucej strany Nová demokracia pohrozila “Putinovým krajne pravicovým priateľom”, ktorí chcú “uniesť” budúcnosť Európy, informoval Euractiv z Bruselu. Povedala, že v nadchádzajúcich júnových voľbách do EÚ je “naša jednotná a mierová Európa ohrozená zvnútra aj zvonka”. O “mierovej Európe” ho samozrejme hovorí veľmi nadnesené, pretože aj Európska mierová nadácia (EPF) so svojimi 5 miliardami eur ide celá na financovanie vojny. Ale tu je toho viac:
“Putinovi priatelia sa tu v Európe snažia prepísať naše dejiny a zmocniť sa našej budúcnosti, či už pod rúškom populistov alebo demagógov. Či už ide o ADG v Nemecku, Národné združenie vo Francúzsku, Konfederáciu v Poľsku alebo iné, názvy môžu byť rôzne, ale cieľ je rovnaký: pošliapavajú naše hodnoty a chcú sa zmocniť našej budúcnosti…. V nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch je našou úlohou bojovať.” Kto by o tom pochyboval… Keby bol Pellegrini outsider, a nie kariérny politik, ktorý vyrástol v chodbách najvyššej byrokracie krajiny a Európskej rady, dalo by sa od neho veľa očakávať. Znamená jeho volebné víťazstvo, že Pellegrini je proruský prezident Slovenska? Vôbec nie. Znamená to, že ciele, ktoré si vo voľbách stanovil, sa zhodujú so záujmami Ruska? Znamená. Zatiaľ…
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
