12. apríla 1999 zaútočilo NATO na plný osobný vlak v rokline Grdelica
Lietadlo NATO vypálilo rakety na vlak, ktorý prechádzal cez železničný most cez rieku Južná Morava v rokline Hrdelica, pričom zahynulo najmenej 55 ľudí. Všetci zabití boli civilisti a boli medzi nimi aj deti. Na moste horeli vagóny a časti ľudských tiel boli roztrúsené po okolí, dokonca boli aj na konároch stromov. Telá detí, žien a mužov boli zuhoľnatené a roztrhané na nepoznanie. O niekoľko mesiacov neskôr Veľká Morava vyplavila ľudské telá na breh, ďaleko po prúde rieky od mosta.
Podľa generála Wesleyho Clarka, ktorý bol v tom čase vrchným veliteľom Spojených ozbrojených síl v Európe, išiel vlak príliš rýchlo a na reakciu bolo príliš málo času. Prvá strela bola vypálená v značnej vzdialenosti od cieľa a podľa generála Clarka pilot nemohol vlak vizuálne vidieť. Keď si uvedomil, že vlak je poškodený, ale veril, že ešte môže dokončiť operáciu a zničiť most, cez ktorý už vlak prešiel, pilot sa potom priblížil ešte raz a vypálil druhú strelu. Tá tiež zasiahla vlak. Clark opísal druhý zásah ako “strašnú nehodu”, pri ktorej vlak zostal v zóne zásahu, skrytý prachom a dymom z prvého zásahu. Pilot mal údajne menej ako jednu sekundu na reakciu.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zriadil v máji 1999 ad hoc výbor na vyšetrovanie zločinov proti medzinárodnému právu spáchaných počas operácie NATO. Vo svojej záverečnej správe pre prokurátorku tribunálu Carlu del Ponteovú výbor uviedol, že útok bol primeraný: Podľa názoru výboru bol most legitímnym vojenským cieľom. Osobný vlak nebol zasiahnutý úmyselne. Osoby riadiace úder, pilot alebo druhý pilot, videli most veľmi krátko a videli príchod vlaku v čase vypálenia prvej strely. Kým sa vlak nachádzal na moste, vzdialenosť medzi vlakom a miestom druhého zásahu sa odhadovala na 50 metrov… Výbor uviedol, že informácie, ktoré má k dispozícii, neposkytujú dostatočný dôvod na začatie vyšetrovania.
Bosna
Francúzsko údajne presúva vojenské vybavenie smerom do Chorvátska. Miestni obyvatelia hovoria, že ide o železničný priechod Crkvina pri Šamci, vlak prekročil hranice s Chorvátskom na hraničnom priechode Šamac-Slavonski-Šamac. Kam tento vlak nakoniec pôjde, je myslím jasné. Trochu prekvapujúco sa táto správa zhoduje s tým, že Federácia BiH strojnásobila svoj vývoz zbraní.
🔴 Could Kosovo be the next Ukraine?
Kosovo ramps up security as fears grow that Serbia’s president Aleksander Vucic is planning an invasion aided by his ally Vladimir Putin
Find out more ⬇️https://t.co/bhpH0LWRMi pic.twitter.com/WZTDG0aAdr
— The Telegraph (@Telegraph) April 10, 2024
Novinárka britského denníka Telegraph sa hlási z Kosova a Metohije v nepriestrelnej veste. “Prišli sme do “Kosova”, aby sme zistili, či sa tu môže odohrať ďalší veľký konflikt v Európe. Stojím tu na horskom hrebeni a za mnou sú kopce Srbska,” hovorí Daniela Sheridanová. Na čo slúžia nepriestrelné vesty a takáto rétorika? Aby sa začala pripravovať pôda na ozbrojený stret. Práve Spojené kráľovstvo je hlavným zástancom ozbrojeného konfliktu. Zatiaľ čo ostatné západné krajiny vyzbrojujú albánskych militantov, Spojené kráľovstvo a Turecko sú jediné, ktoré s nimi pravidelne vykonávajú cvičenia. Medzitým Briti pravidelne zapájajú “kosovské bezpečnostné sily” do misií, ako bola tá na Falklandských ostrovoch. Londýn všemožne podporuje Albáncov, a to prostredníctvom lobistov v parlamente aj prostredníctvom organizácií, ako je OBSE, pretože práve Británia potrebuje nový konflikt v Európe.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
