Dynastie židovských finančníkov v Londýne v 17. až 20. storočí
Napriek veľkému významu dejín finančnej oligarchie pre pochopenie minulosti a súčasnosti je táto téma stále nedostatočne preskúmaná. Je to spôsobené niekoľkými dôvodmi.
Po prvé, štát a inštitúcie s ním spojené sú hlavným predmetom štúdia spoločenských vied. Zároveň sú súkromné záujmy a problémy na periférii súčasného výskumu. Dejiny kapitalizmu však nie sú ani tak dejinami štátov, ako skôr dejinami súkromného podnikania bankárov, ktoré vychádzalo z kozmopolitizmu, t. j. z predstavy, že národné záujmy sú nižšie ako súkromné záujmy a často sú s nimi v rozpore.
Veľký biznis je medzinárodný biznis, popredné banky sú nadnárodné. Kozmopolitizmus je honba za čo najväčším ziskom a kapitalizmus (a najmä finančný kapitalizmus) je svojou povahou kozmopolitný. Po druhé, samotná finančná oligarchia vzhľadom na “delikátnosť” svojich aktivít nemá záujem o seriózne štúdium (ako správne poznamenal A. I. Fursov, v posledných desaťročiach žiadna nadácia, napriek všeobecnému záujmu verejnosti o hospodárske dejiny, nevyčlenila ani dolár na štúdium finančnej oligarchie). História, ekonómia, politológia, sociológia prakticky neskúmajú veľký súkromný kapitál v jeho minulosti a súčasnosti. Výnimkou bola azda sovietska spoločenská veda, kde sa venovala seriózna pozornosť štúdiu vzniku a činnosti veľkého západného kapitálu. Tak vznikla séria kníh venovaných štúdiu finančnej oligarchie (“Páni kapitalistického sveta”). Väčšina prác venovaných osobnostiam finančníkov je apologetikou, akousi “hagiografickou tradíciou”, zvyčajne písanou na objednávku.
Po tretie, skúmať súkromné záujmy je ťažšie ako históriu alebo súčasný stav verejných inštitúcií, pretože história súkromného kapitálu je menej zdokumentovaná prameňmi. Zvláštne rukopisy; nezodpovedané listy korešpondentov, slovné, málo zrozumiteľné bez kontextu informácie obsiahnuté v listoch – to všetko čaká na bádateľov, ktorí sa plánujú zaoberať archívnymi údajmi na túto tému. Je tiež známe, že po smrti mnohých členov bankárskych rodín nasledovalo hromadné pálenie ich písomností. Rodinné, mentálne, historické a iné väzby medzi bankármi z rôznych krajín sú často neprehľadné. História Rothschildovcov, Warburgovcov, Oppenheimovcov a ďalších bankárov, lepšie zdokumentovaná archívnymi materiálmi, je skôr výnimkou. V prípade mnohých západných bánk sa archívy nezachovali vôbec. Zatiaľ čo o niektorých finančných rodinách v Európe (najmä o Rothschildovcoch – “Rothschildiana”) existujú celé zväzky výskumov, väčšina finančných rodín nemá ani jednu špeciálnu prácu venovanú ich histórii. Ako napísal jeden z autorov “Rothschildiany”, kedysi bol úspešný pokus napísať knihu “Lži o Rothschildovcoch”, ale pokus spracovať pravdu zlyhal. Utajovanie ako charakteristická črta dejín bankových rodín je na dejinách tejto rodiny dobre viditeľná.
Podľa historika F. Mortona “… tradičnou taktikou Rothschildovcov bolo zostať v zákulisí <… > Korešpondenciu prepravovali v špeciálne vyrobenom vagóne s dvojitým dnom a na korešpondenciu vymysleli špeciálnu šifru. Bola to zmes jidiš, hebrejčiny a nemčiny so systémom špeciálnych označení a zašifrovaných mien”. F. Morton poznamenáva, že “Rothschildovci chránili svoj súkromný život pred zvedavými očami a radšej sa blysli v úzkom kruhu rodiny a priateľov, a to aj na úkor svojich spoločenských ambícií. Táto tradícia sa zachovávala a posilňovala z generácie na generáciu”. Už v čase vzniku kapitalizmu existovali rodiny finančníkov, ktoré boli navzájom spriaznené. Židia pritom zohrali kľúčovú úlohu pri zrode kapitalizmu ešte pred vznikom protestantizmu. Je pozoruhodné, že rodiny protestantských finančníkov zohrali v dejinách finančníctva oveľa menšiu úlohu ako rodiny židovských finančníkov, z ktorých mnohí boli potomkami židovských dvoranov. Židovská spoločnosť bola preniknutá príbuzenskými a obchodnými väzbami a bola veľmi mobilná. To podporovalo vytváranie medzinárodnej bankovej siete a príbuzenských väzieb medzi rodinami.
Už v stredoveku boli Židia úzko spätí s obchodom s drahými kovmi a diamantmi a v 17. – 18. storočí prakticky monopolizovali obchod s luxusným tovarom, mimoriadne dôležitým pre aristokraciu. Žiaľ, do súčasnosti neexistuje ani jedna seriózna monografická analýza činnosti židovských bankárov v Európe pred 19. storočím (publikované práce sa väčšinou zaoberajú dejinami bánk a pokrývajú len činnosť jednotlivých podnikateľov). Pre mnohých židovských finančníkov bol charakteristický prenos tradícií a kapitálu na rodinných príslušníkov, snaha zachovať podnik ako rodinný podnik. Nedovoľovali, aby do podniku vstupovali ľudia zvonka, a takmer na všetky vedúce pozície dosadzovali svojich príbuzných. Ako píše F. Morton: “… raz sa najmladší syn Nathana Rothschilda opýtal, koľko rôznych národov existuje na svete. “Sú len dva národy, o ktorých by si mal vedieť,” odpovedal otec, ktorý mal pripravenú odpoveď, “prvý je rodina a druhý sú všetci ostatní.”
Vo väčšine židovských finančných rodín v 19. A 20. storočí väčšina manželstiev bola vnútrorodinná (dokonca aj v závete zakladateľa dynastie Rothschildovcov – Mayera Rothschilda – bolo uvedené, že všetky významné pozície v podnikaní majú zastávať len členovia rodiny, nie nájomní pracovníci; na podnikaní sa môžu podieľať len mužskí potomkovia; dediť mohli len priami mužskí dedičia; muži z rodiny by sa mali ženiť so svojimi sesternicami z druhého alebo tretieho kolena, aby nahromadený majetok zostal v rodine a slúžil spoločnej veci, a dcéry by sa mali vydať za aristokratov, pričom by si zachovali svoju vieru). Ako poznamenal historik Y. L. Slezkine, “… väčšina židovských bankových domov <… > boli rodinné partnerstvá, v ktorých bratia a bratranci (často ženatí so sesternicami) viedli pobočky v rôznych častiach Európy (svokry a ženy, ktoré sa vydali mimo klanu, boli najčastejšie vylúčené z priamej účasti na podnikaní).”
V roku 1290 kráľ Eduard I. vyhnal Židov z Anglicka. Od tohto obdobia až do polovice 17. storočia nie je o židovskom obyvateľstve na ostrove takmer nič známe. Až za Olivera Cromwella v roku 1655 bolo Židom povolené usadiť sa v Anglicku. S týmto obdobím sa spája migrácia rodiny Mokatta (alebo “Lumbroso de Mattos”), sefardských Židov marranského pôvodu, z Amsterdamu do Londýna. Od 70. rokov 16. storočia sa Moses Mokatta venoval obchodnej činnosti v Londýne, pričom sa špecializoval na diamanty a zlato. Je známe, že rodina židovských (sefardských) obchodníkov Montefiore sa v 17. storočí podieľala na obchode medzi Anglickom a Talianskom. Existujú však dôkazy o tom, že židovskí lichvári (kryptožidia) mohli byť v Anglicku aktívni už v prvej polovici 17. storočia.
Úloha židovského kapitálu v Anglicku sa výrazne zvyšuje so založením Anglickej banky v roku 1694. Hoci sa v základných dejinách Anglickej banky o úlohe marranských Židov vôbec nehovorí, známy historik a ekonóm W. Sombart sa domnieval, že práve oni zohrali dôležitú úlohu pri vzniku tejto prvej centrálnej banky na svete, ktorá sa v 18. storočia stala najväčším finančným centrom na storočí svete. Na tento názor má dobré dôvody. Rodiny Suasso a Pereiro sa v 17. storočí zaoberali finančnými aktivitami v Amsterdame a iných európskych mestách a boli úzko prepojené s holandskou Východoindickou spoločnosťou, ktorej značná časť akciového kapitálu patrila marranským Židom. Práve oni sa najaktívnejšie podieľali na založení Anglickej banky v roku 1694. Francisco López Suasso z Amsterdamu bol jedným z hlavných sponzorov (spolu s Jacobom Pereirou) vojenskej výpravy princa Oranžského do Anglicka, ktorá viedla k “slávnej revolúcii”, nástupu princa Oranžského na anglický trón a založeniu Anglickej banky v Londýne. V roku 1688 poskytol Francisco Lopez Suasso obrovskú pôžičku (dva milióny guldenov) Viliamovi Oranžskému na obsadenie anglického trónu a bol zodpovedný za presun vojsk do Anglicka. Viliam Oranžský sa po obsadení anglického trónu stal kráľom Viliamom III. a založil Anglickú banku, ktorá sa v 18. storočí stala najdôležitejším finančným centrom na svete. Osobitne protežoval židovské podnikanie a podporoval jeho obchodné zámery.
Je známe, že už za vlády Viliama III. zohrávali významnú úlohu vo finančnom rozvoji Anglicka predstavitelia rodiny Suasso, navyše boli spriaznení s guvernérmi Anglickej banky. Na prelome 17. A 18. storočia bol jedným z najbohatších ľudí v Anglicku Moses Lopez Pereira. Úloha rodín Suasso a Pereira vo finančných dejinách Anglicka od druhej polovice 18. storočia zostáva nejasná. V 18. storočí začali v Londýne pôsobiť finančníci Goldsmithovci. Zakladateľom anglickej vetvy finančnej dynastie bol Aaron Goldsmith (1715 – 1782), ktorý sa rýchlo stal jedným z “najlepších” londýnskych bankárov. Vzostup tejto rodiny v londýnskej City sa spája s pôsobením Aaronových synov Benjamina (Benjamina) (1755 – 1808) a Abrahama (1756 – 1810) počas vojen Anglicka proti revolučnému Francúzsku. Koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia Goldsmithovci dokázali prostredníctvom pôžičiek anglickej vláde vytlačiť staršie nežidovské bankové domy v londýnskom City. V tomto období sa Goldsmithovci stali súčasťou vnútorného kruhu kráľovskej rodiny a vysokej anglickej spoločnosti a aktívne sa zúčastňovali na živote židovskej komunity v Londýne.
V 18. storočí Asher Goldsmith a Abraham Mocatta, člen rodiny, ktorá obchodovala v Londýne od 17. storočia, založili spoločnosť Mocatta & Goldsmid, ktorá sa špecializuje na veľké transakcie so zlatom a striebrom pre Bank of England. V druhej polovici 18. storočia sa do Londýna z Holandska presťahovala rodina židovských finančníkov Cohenovcov (Barent-Cohens), ktorá patrila k najbohatším rodinám v Holandsku. Levi Barent Cohen (1747 – 1808) sa koncom 18. storočia stal jedným z najvýznamnejších bankárov v londýnskej City. Následne sa Joseph Cohen (1771 – 1838), Benjamin Cohen (1789 – 1867), Louis Cohen (1799 – 1882), Alfred Louis (1836 – 1903), Leonard Cohen (1858 – 1938) a ďalší členovia rodiny zaoberali finančnými aktivitami v Anglicku. Dcéry a sestry Leviho Barenta Cohena boli v 18. – 19. storočia spriaznené s finančnými dynastiami Rothschildovcov, Montefiorovcov, Goldsmithovcov a ďalších. Podľa jedného zo životopiscov rodiny Rothschildovcov sa Nathanovi Rothschildovi “podarilo” priviesť do svojho domu za manželku Hanu Cohenovú, dcéru Barenta Cohena, “najbohatšieho Žida tej doby”.
Zaujímavosťou je, že Karol Marx pochádzal z holandskej rodiny Cohenovcov z matkinej strany. Po vypuknutí napoleonských vojen sa sefardská židovská bankárska dynastia Rafaelovcov presťahovala z Amsterdamu do Londýna. Vplyv ich banky (“Raphaels Bank” alebo “R. Raphael & Sons”) v 18. – 19. storočí na anglickú burzu bol mimoriadne veľký. Najznámejší bankári, členovia rodiny, sú Lewis (1794 – 1856), Edward (1814 – 1888), Henry Lewis (1832 – 1899), George Charles (1835 – 1906), William Juraja (1865 – 1912). V devätnástom storočí pôsobila rodina Raphaelovcov v úzkom spojení s bankárskou rodinou Mokatta. Bola tiež spriaznená s rodinami Rothschildovcov, Sassoonovcov a ďalšími rodinami. Medzi členmi rodiny boli aj anglickí politickí činitelia. “Raphaels Bank” existuje dodnes; vo vlastníctve rodiny zostala až do roku 1983. Do rodiny Rafaelovcov patril aj slávny dánsky fyzik Niels Bohr.
V 18. storočí sa z Holandska do Anglicka presťahovala rodina židovských (aškenázskych) finančníkov Salomonovcov. Solomon Salomon sa zaoberal finančnou činnosťou v Londýne v XVIII. storočí, na prelome XVIII. a XIX. storočia Levi Salomon (1774 – 1843). Najznámejšími predstaviteľmi rodiny v Anglicku sú deti Leviho Salomona, finančníci sir David (1797 – 1873) a Philip (1796 – 1867), ktorí sa stali jednými zo zakladateľov London and Westminster Bank (dnes NatWest) a boli aktívnymi podporovateľmi židovskej emancipácie vo Veľkej Británii. David Salomon bol prvým židovským poslancom britského parlamentu, šerifom a lordom starostom Londýna.
V polovici 18. storočia sa zástupca rodiny Montefiore, Moses Vita, presťahoval z Talianska do Londýna. Vnuci Mosesa Vita Abraham Montefiore (1788 – 1824) a Mojžiš (Mojžiš) Montefiore (1784 – 1885) založili bankový dom Montefiore Brothers. Moses Montefiore (Mojžiš) Montefiore sa oženil s dcérou finančníka Leviho Barenta Cohena a Mojžišovi súrodenci boli spriaznení s rodinami finančníkov Goldsmitha, Salomona a Mokatta. Moses (Mojžiš) Montefiore spolu s Nathanom Mayerom Rothschildom, s ktorým bol tiež spriaznený, založili v roku 1824 prvú anglickú životnú poisťovňu Allianz. Moses (Mojžiš) Montefiore ako vtedajší vodca britského židovstva investoval veľké prostriedky do zlepšenia situácie Židov a podpory judaizmu (vrátane snahy podporiť Židov v Ruskom impériu); mal veľký vplyv v aristokratických kruhoch v Londýne a stal sa šerifom Londýna. Od kráľovnej Viktórie dostal rytiersky titul, titul baróneta a právo na erb. Je pozoruhodné, že kráľovná Viktória a princ z Walesu (neskorší kráľ Eduard VII.) boli medzi tými, ktorí zablahoželali Mosesovi (Mojžišovi) Montefiorovi k jeho storočnici. Ďalší členovia rodiny Montefiore sa v devätnástom storočí podieľali na finančných aktivitách, Joseph (Joseph) Barrow Montefiore (1803 – 1893), bratranec Mosesa (Mojžiša) Montefioreho, bol londýnsky obchodník a burzový maklér, organizátor židovskej komunity v Sydney; Jacob (Jacob) Montefiore (1801 – 1895), londýnsky obchodník, zakladateľ (spolu s Josephom Barrowom Montefiorom) Austrálskej banky; Jacob Isaac Levy Montefiore (1819 – 1885), austrálsky obchodník, jeden z najvýznamnejších obchodníkov v Sydney v 19. storočí. , ktorý bol riaditeľom Austrálskej banky a neskôr šéfom Queenslandskej národnej banky v Londýne a ďalších inštitúcií.
Na prelome 18. A 19. storočia začali Rothschildovci zohrávať vedúcu úlohu vo financiách Anglicka. Zakladateľ britskej dynastie Rothschildovcov – Nathan Mayer Rothschild (1777 – 1836), tretí syn Mayera Amschela Rothschilda, sa v roku 1798 usadil v Manchestri, v roku 1809 sa presťahoval do londýnskej City a v roku 1811 založil spoločnosť “N.M. Rothschild & Sons”. V roku 1814 banka N. M. Rothschild & Sons financovala vojenskú kampaň proti Napoleonovi. Britskí Rothschildovci mali od začiatku 19. storočia rozhodujúci vplyv na vývoj Bank of England. V londýnskej City získal Nathan Mayer taký finančný vplyv, že v rokoch 1825 až 1826 mohol Bank of England dodať dostatok peňazí na odvrátenie krízy likvidity trhu. Hlavnými súpermi Rothschildovcov v Anglicku boli Baringovci, Hopovci a ďalší bankári.
V dvadsiatych rokoch 19. storočia Baringovci postúpili svoje postavenie v Londýne Rothschildovcom, svojim hlavným rivalom, ale naďalej zohrávali dôležitú úlohu vo svete britských financií. V 19. storočí sa britskí Rothschildovci ocitli v úzkom spojení s britskou politickou elitou. V spolupráci s Rothschildovcami v tomto období pôsobil Disraeli a ďalší významní britskí politici. V 19. – začiatkom 20. storočia patrili medzi britských Rothschildovcov najznámejší bankári Lionel Nathan (1808 – 1879), Sir Anthony Nathan (1810 – 1876), Alfred (1842 – 1918), Leopold (1845 – 1917), Lionel Walter (1868 – 1937), Nathaniel Charles (1877 – 1923). V roku 1885 sa britský finančník a politik Nathan (Nathaniel) Mayer Rothschild II (1840 – 1915) – od roku 1879 šéf banky N.M. Rothschild & Sons, dedičný barón, stal po prvýkrát lordom a prvým Židom, ktorý sa dostal do Snemovne lordov. V roku 1909 britský premiér David Lloyd George napísal, že lord Nathan Mayer Rothschild II. je najmocnejším mužom vo Veľkej Británii. Dôležité archívne materiály o histórii rodiny Rothschildovcov a ich obchodných aktivitách sa zachovali v archívoch mnohých európskych krajín. V londýnskej City sa nachádza Rothschildov archív, ktorý je otvorený pre prácu bádateľov.
V 19. storočí sa v Anglicku finančnou činnosťou naďalej zaoberali predstavitelia rodiny Goldsmithovcov. V prvej polovici storočia pôsobili spolu so židovskými bankármi Bischofsheimovcami, s ktorými sa stali spriaznenými. V 19. storočí v Anglicku Goldsmithovci získali titul barónov, venovali sa politickej činnosti. V Anglicku 19. stor. si naďalej zachovávala významnú úlohu rodina Mokattovcov. Potomkom rodiny Mokatta z matkinej strany bol slávny finančník 19. storočia Moses Montefiore. Spomedzi členov rodiny Mokatta, ktorí sa zaoberali finančnými aktivitami, sú najznámejší Frederick David Mokatta (1828 – 1905) a Edgar Mokatta (1879 – 1957), z ktorých druhý bol pre svoje operácie so striebrom prezývaný “strieborný kráľ”.
V 19. storočí sa v Anglicku objavili ďalšie rodiny židovských finančníkov, medzi nimi Bischofsheimovci, Leviti (Leviovci), Montaguvci, Sassoonovci, Seligmanovci (Zeligmanovci), Sternovci, Samuelsovci, Hambrovci, Speyerovci a ďalší. Spomedzi spomínaných rodov je najzaujímavejší rod Levita (Levi), ktorý podľa jednej z legiend pochádza od proroka Mojžiša. Predstavitelia rodu žili v rôznych krajinách Európy, zaoberali sa finančnými aktivitami v Hamburgu, Amsterdame, Londýne a ďalších. Boli príbuzní bankárskej rodiny Goldsmithovcov. V polovici 19. storočia z Nemecka do Anglicka emigroval bankár Emil Levita, ktorý v roku 1871 získal britské občianstvo. V Anglicku viedol Chartered Bank, ktorá pôsobila v južnej a východnej Ázii (dnes Standart Chartered Bank). Syn Emila Levitu Arthur, ktorý sa tiež venoval finančným aktivitám, sa zblížil s britskou kráľovskou rodinou. Je známe, že Arthur Levita poskytol finančnú podporu Japonsku (spolu s Rothschildovcami) počas rusko-japonskej vojny v rokoch 1904 – 1905. Za zmienku stojí, že pravnukom Emila Levitu z matkinej strany je britský premiér (2010-2016) David Cameron.
Je známe, že už v druhej polovici 17. storočia sa finančník nemeckého pôvodu Benjamin Levy stal jedným zo zakladateľov aškenázskej komunity v Londýne. Mohol byť príbuzný s rodinou bankára Emila Levitu. Existuje aj predpoklad, že z rodiny Levyovcov pochádzal aj slávny francúzsky finančník z 18. storočia, tvorca jednej z prvých finančných pyramíd John Law.
Rodina bankárov Montaguovcov zohrávala významnú úlohu aj vo svete britských financií v 18. – 20. storočí. Samuel Montagu (1832 – 1913) v roku 1853 založil banku Samuel Montagu & Co. (vznik banky sa spájal s austrálskou “zlatou horúčkou”). Jeho synovia Louis Samuel Montagu (1869 – 1927) a Edwin Samuel Montagu (1879 – 1924) sa tiež angažovali vo finančných a politických aktivitách. Louis Samuel Montague sa oženil s členkou finančníckej rodiny Goldsmithovcov, čím bol tiež spriaznený s Rothschildovcami. Edwin Samuel Montague zastával rôzne administratívne funkcie v Indii a v rokoch 1914 – 1916 bol finančným tajomníkom ministerstva financií. Syn Louisa Samuela, Ivor Goldsmith Samuel Montague, ktorý pracoval najmä v médiách, spolupracoval počas druhej svetovej vojny so sovietskou spravodajskou službou. V 20. storočí sa rodina Montagueovcov (prostredníctvom manželstva Stuarta Montaguea) stala príbuznou rodiny židovských finančníkov Levyovcov. David Charles Samuel Montagu (štvrtý barón Swaitling, 1928-1998) bol významnou politickou osobnosťou, zastával dôležité funkcie v anglických médiách a vo viacerých obchodných spoločnostiach (okrem iného viedol rodinnú banku Samuel Montagu & Co., bol riaditeľom spoločnosti J. Rothschild Holdings, zastával vysoké funkcie v Bank of England a i.). Zároveň bol ženatý so zástupkyňou finančnej rodiny Dreyfusovcov. V súčasnosti je banka “Samuel Montagu & Co.” – je v súčasnosti súčasťou banky HSBC.
Významnú úlohu vo finančnom živote britského impéria v 19. A 20. storočí zohrávala rodina Sassoonovcov (Sassoon). Sassoonovci boli potomkami biblického kráľa Dávida. V 19. storočia bola finančná činnosť rodiny spojená najmä s Anglickom, Indiou a Čínou. Najznámejší predstavitelia: šejk Sassoun ben Salah (1750 – 1830) – hlavný pokladník v tureckom Bagdade, ktorý stál na čele židovskej komunity v Bagdade takmer 40 rokov; jeho syn David (1792 – 1864), ktorý vykonával finančné aktivity v Bagdade (ako pokladník tureckého guvernéra Bagdadu) a neskôr v Bušíre a v Bombaji. David Sassoon bol oficiálnym poradcom indickej vlády, založil sieť bánk, poisťovní, firmu David Sassoon & Co. (s pobočkami v Kalkate, Šanghaji, Hongkongu a ďalších mestách), jeho aktivity boli spojené s dlhodobým obchodom s ópiom (viac ako štvrtinu všetkých drog dovážaných do Číny prepravovala firma “David Sassoon and Co”). Finančné aktivity Davidových synov, Ovadia (Abdallaha) Sassoona (1818 – 1896) – od roku 1872 sira Alberta – a Davida Sassoona (1832 – 1867) boli spojené s Hongkongom a Šanghajom. Zástupcovia iných bagdadských židovských rodín (Ezra, Gabbai atď.) boli v službách rodiny Sassounovcov ako agenti. Od polovice 19. storočia žilo mnoho predstaviteľov rodiny v Londýne, kde sa aktívne zúčastňovali na živote židovskej komunity. Napríklad bratia Ovadia (Abdallah), Reuben (Reuven) a Arthur boli v úzkom sprievode kráľa Eduarda VII. Sir Edward Albert Sassoon (1856 – 1912) bol poslancom britského parlamentu, námestníkom ministra letectva, dohliadal na historické pamiatky, parky a kráľovské paláce Anglicka. Prostredníctvom manželstva sira Edwarda Alberta Sassoona sa rodina stala príbuznou Rothschildovcov. Finančné aktivity rodiny Sassoonovcov boli úzko prepojené s aktivitami rodiny Keswick. Lord Sassoon v súčasnosti pôsobí v predstavenstve spoločnosti Jardine Matheson, ktorej hlavnými akcionármi sú členovia rodiny Keswick.
Napriek “tienistej” povahe svojich aktivít zohrala rodina židovských finančníkov Sternovcov významnú úlohu vo finančných dejinách Európy v 19. A 20. storočí. Podobne ako Rothschildovci, Goldsmithovci a ďalšie rodiny pochádzali z Frankfurtu nad Mohanom. História Sternovcov sa podobá histórii Rothschildovcov, s ktorými boli Sternovci spriaznení. Dvaja synovia Jakoba Sterna, ktorý založil vo Frankfurte nad Mohanom bankový dom “Jakob S.H. Stern & Co.”, Abraham (Antoine) a Leopold, boli svojím otcom poslaní do Paríža, kde v roku 1832 založili spoločnosť “A.J. Stern & Cie”, ďalších dvoch synov Jakuba Sterna (Hermana a Davida) poslal do Londýna a jedného do Berlína, kde každý z nich založil bankový dom. Najväčším Sternovým bankovým domom sa stala spoločnosť Stern Brothers v Londýne. V Anglicku sa Sternovci stali príbuznými židovských bankových rodín Goldsmithovcov a Salomonovcov. Medzi významných členov rodiny (bankárov a politických činiteľov) v Anglicku patria James Julius Stern (1835 – 1901), Sidney James Stern (1845 – 1912), Herbert Stern (1851 – 1919), Albert Stern (1878 – 1966); vo Francúzsku Antoine Jacob Stern (1805 – 1885), Jacques Stern (1839 – 1902), Edgard Stern (1854 – 1937); Jacques Stern (1882 – 1949). V roku 2012. Jerome Stern (nar. 1969) založil v Londýne finančnú spoločnosť “J. Stern & Co.” História rodiny Sternovcov je takmer nepreskúmaná. Možno k tejto rodine patria finančníci Sternovci zo 17. storočia, ktorí sú tiež spojení s Frankfurtom nad Mohanom. V 17. storočí patrili finančníci Sternovci (Süskind a jeho synovia Izák a Samuel) medzi najbohatších Židov vo Frankfurte nad Mohanom.
Sefardská rodina Samuelovcov sa v 19. storočí presťahovala z Bagdadu do Londýna. Členovia rodiny obchodovali najmä s východnou Áziou (M. Samuel & Co.). Marcus Samuel (1853 – 1927) založil v roku 1897 spoločnosť Shell Transport and Trading Company, ktorá sa v roku 1907 stala súčasťou spoločnosti Royal Dutch Shell. Marcus Samuel získal šľachtický titul “1. vikomt Bersted”. V roku 1935 sa spoločnosť “M. Samuel & Co.” sa transformovala na banku “Hill Samuel”, ktorá sa neskôr stala súčasťou “Lloyds TSB”. Rodina Samuelovcov zohrala významnú úlohu pri podpore japonskej industrializácie a vzniku prvých tankerov na svete. Členovia rodiny sa angažovali aj v politickej činnosti (Marcus Samuel bol lordom starostom Londýna), v XX. storočí zastávali vysoké funkcie v spoločnosti “Royal Dutch Shell” a “Lloyds Bank”. Najznámejší finančníci, predstavitelia rodiny, sú Samuel (1855 – 1934), Walter (1882 – 1948), Marcus (1909 – 1986), Peter (1911 – 1996).
Zaujímavá je história rodiny židovských bankárov nemecko-dánskeho pôvodu Hambrovcov, ktorí sa presťahovali do Anglicka v 19. storočí. Do konca 18. storočia bolo priezvisko rodiny Levy (možná príbuznosť s rodinou Levitovcov), priezvisko Hambrovcov pochádza z nesprávneho zápisu mesta Hamburg, ktorý urobil kodanský úradník, ktorý vydal živnostenský list Kalmerovi Joachimovi Levymu. Hambro Bank bola založená v Londýne v roku 1839 a existovala do roku 1998, keď bola predaná skupine Société Générale. Od presťahovania do Londýna sa rodina Hambrovcov snažila prihlásiť k nežidovskej aristokracii a udržiavať úzke vzťahy s anglickou vládou. V 19. – 20. storočí členovia rodu Hambrovcov naďalej udržiavali úzke obchodné kontakty so Škandináviou (v polovici 19. storočia titul baróna od dánskeho kráľa získal Carl Joachim Hambro). Rodina Hambrovcov sa spolu s rodinami Rothschildovcov a Baringovcov stala jedným z finančných symbolov londýnskej City. S britskou rodinou Baringovcov udržiavali Hambrovci obchodné vzťahy a neskôr sa stali príbuznými. Existujú informácie o úzkom prepojení banky Hambro s britským obchodom s drogami v Indii a Číne.
Z predstaviteľov rodiny v prvej polovici 20. storočia sú najznámejší sir Charles Eric Hambro I. (1872 – 1947) a Charles Jocelyn Hambro (1897 – 1963), britskí bankári a politici. Charles Eric Hambro bol osobným finančným poradcom W. Churchilla a počas druhej svetovej vojny bol jedným zo zakladateľov Úradu pre špeciálne operácie, britskej spravodajskej a sabotážnej služby, ktorá sa zaoberala prácou s antifašistickým podzemím v Európe (na základe Úradu po vojne vznikla britská spravodajská služba Mi-6). S Mi-6 bolo spojených aj niekoľko ďalších členov rodiny Hambrovcov. Charles Jocelyn Hambro sa stal riaditeľom Bank of England (vo veku 30 rokov sa stal najmladším riaditeľom Bank of England v jej histórii). V druhej polovici 20. storočia sa preslávil aj bankár a politik barón Charles Eric Hambro II (1930 – 2002). Rodina Hambro bola spojená s finančníckou rodinou Morgan (najmä aktivity Charlesa Erica Hambro). Jedna z manželiek člena rodiny Hambro bola predtým manželkou člena švédskej finančnej oligarchie Wallenbergovcov a v druhej polovici 20. storočia bola rodina Hambrovcov prepojená s rodinou Uniston Churchilla. Rodina vlastnila banku Hambro počas celej jej histórie. Po druhej svetovej vojne začala banka Hambro zohrávať dôležitú úlohu pri financovaní diamantového priemyslu a jej významná úloha na európskom trhu sa udržala až do 60. rokov 20. storočia. Rodina Hambro úzko spolupracovala so spoločnosťou Société Générale a SG Hambros je v súčasnosti divíziou skupiny Société Générale (v roku 1998 bola založená dcérska spoločnosť Société Générale, SG Hambros Trust Company Ltd, s hlavnými kanceláriami v offshore zónach britskej jurisdikcie). Zo známych predstaviteľov rodiny možno v súčasnosti spomenúť Petra Hambro (nar. 1945), ktorý pracoval v najstaršej britskej spoločnosti Mokatta & Goldsmith, kde dohliadal na obchodovanie so zlatom so Štátnou bankou ZSSR. V roku 1994 Peter Hambro založil skupinu spoločností Peter Hambro Mining, ktorá ťaží zlato a iné suroviny v Rusku (najmä na Ďalekom východe). Rodina Hambrovcov v súčasnosti kontroluje jednu z najväčších ruských holdingových spoločností na ťažbu zlata, Petropavlovsk (so sídlom v Londýne, ktorej predsedom je Peter Hambro). Médiá zaznamenali pravdepodobné úzke prepojenie aktivít Petra Hambra s britskou spravodajskou agentúrou Mi-6.
Z toho možno vyvodiť nasledujúce závery:
– Židovský kapitál (najmä z Holandska) zohral významnú úlohu pri finančnom podporovaní “slávnej revolúcie” v rokoch 1688 – 1689, vytvorení Anglickej banky a etablovaní Londýna ako svetového finančného centra. Bez presunu židovského kapitálu z Holandska do Anglicka by toto ťažko prevzalo úlohu lídra kapitalistického sveta v 18. storočí.
– Pred vznikom slávnej finančnej dynastie Rothschildovcov v Anglicku pôsobili v Londýne už viac ako sto rokov iné židovské finančné klany. Úspech Rothschildovcov v Anglicku bol do značnej miery spôsobený tým, že ich aktivity sa opierali o úspechy iných finančníkov, s ktorými boli Rothschildovci spriaznení.
– Prevaha židovských rodín v britskom finančnom systéme sa prejavila najmä po napoleonských vojnách, keď Rothschildovci a ich spojenci vytlačili Baringovcov z trhu.
– Väčšina rodín židovských finančníkov v Londýne v 18. – 20. storočí bola úzko prepojená príbuzenskými vzťahmi.
– S posilňovaním finančného kapitálu (najmä od konca 19. storočia) v Anglicku dochádzalo k prelínaniu aristokratických a finančných kruhov (niekoľko desiatok rodín významných bankárov, vrátane rodín židovského pôvodu, sa dokázalo stať súčasťou britskej politickej elity).
– Významná úloha niektorých rodín, o ktorých sa hovorí v tomto článku, dodnes pretrváva v anglickej finančnej a politickej elite.
Alexander Pačkalov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
