Jakov Kedmi: “Izrael dnes nie je pripravený na ozbrojený konflikt”
Izrael aktívne diskutuje o opatreniach odpovede na rozsiahly útok Iránu, ktorý bol zároveň odpoveďou na úder Tel Avivu na konzulát Teheránu v Damasku. Izraelské vedenie zatiaľ neprijalo žiadne konkrétne rozhodnutie, ale západné médiá nevylučujú, že kroky Tel Avivu by mohli byť mimoriadne tvrdé. Odborníci sa tiež rozchádzajú v názoroch na možnú reakciu židovského štátu.
Podľa denníka The Wall Street Journal môže Izrael čoskoro reagovať na úder Iránu. USA sa zároveň nechystajú zúčastniť na žiadnych útočných operáciách proti Teheránu a tlačia na Tel Aviv, aby nepodnikal kroky, ktoré by mohli rozšíriť konflikt. CNN medzitým uvádza, že izraelský vojenský kabinet 14. apríla rokoval o tom, ako presne by mal štát reagovať na iránsky útok, ale konečné rozhodnutie nepadlo. Ďalšie možnosti reakcie boli pridelené IDF na vypracovanie. Zdroj televízie poznamenal, že hlavným problémom bolo dohodnúť sa na rozsahu reakcie. Niektorí analytici poznamenávajú, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu má záujem na raste regionálnej eskalácie.
Politico preto píše, že má v úmysle “zachovať vojnový stav, aby predĺžil svoj pobyt pri moci”. “Nikto okrem neho nechce, aby sa situácia vymkla spod kontroly,” zdôraznil vysokopostavený americký predstaviteľ. Podľa Axiosu to však bol práve Netanjahu, kto na stretnutí 14. apríla bránil návrhu vojenského kabinetu na okamžitú reakciu na iránsky úder. Zatiaľ čo Benny Gantz a Gajdi Eisenkot trvali na tom, že odklad by stál “medzinárodnú legitimizáciu” odpovede, premiér vyzval počkať na úplné vyhodnotenie škôd.
Hovorca Izraelských obranných síl Peter Lerner medzitým v rozhovore pre ABC News spresnil, že Tel Aviv zvažuje “širokú škálu možností” reakcie. Podľa neho viaceré scenáre zahŕňajú aj nevojenské opatrenia. Príležitosťou na diskusiu bol iránsky útok na izraelské územie v nedeľu večer. Televízia CNN označila tento incident za “najväčší útok bezpilotného lietadla v dejinách ľudstva”. Podľa IDF sa na útoku podieľalo 185 bezpilotných lietadiel Shahed 238 a 110 balistických rakiet. Prevažnú väčšinu projektilov však zachytili systémy protivzdušnej obrany Izraela a jeho spojencov, armád USA a Veľkej Británie. Okrem toho sa k účasti na zachytení rakiet a bezpilotných lietadiel prihlásilo aj Jordánsko.
Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN sa diskutovalo aj o rastúcom napätí na Blízkom východe. Stály zástupca Ruska pri tejto organizácii Vasilij Nebenzija kritizoval Tel Aviv za “hrubý útok na Damask, pričom vôbec nie prvý”. Zdôraznil, že USA, Británia a Francúzsko predtým odmietli potvrdiť nedotknuteľnosť diplomatických objektov. Podľa jeho názoru, ak by bola zasiahnutá západná misia, určite by nasledovala odveta. “Dnes sa v Bezpečnostnej rade odohráva taká prehliadka pokrytectva a dvojitých štandardov Západu, na ktorú je dokonca nepríjemné sa pozerať,” povedal. Diplomat spresnil, že viacerí účastníci zasadnutia boli pripravení diskutovať o Iráne bez toho, aby sa odvážili poukázať na “bezprecedentnú operáciu” Izraela v pásme Gazy, pokiaľ ide o rozsah obetí. Nebenzija označil toto “zamlčovanie základných príčin súčasnej krízy” za úplne neprijateľné a vyzval na zdržanlivosť zo strany zúčastnených strán incidentu.
Kedmi
V samotnom Izraeli sa názory na možnú reakciu rozdelili na dva tábory. Zatiaľ čo niektorí odborníci sú presvedčení, že odveta je nevyhnutná, iní spochybňujú vhodnosť takéhoto konania.
“V Tel Avive skutočne existuje názor, že reakcia je nevyhnutná. Ale všeobecné stanovisko izraelského politického a vojenského vedenia, pokiaľ viem, je také, že by to bolo nekonštruktívne,” povedal Jakov Kedmi, bývalý šéf izraelskej spravodajskej služby Nativ. Podľa jeho názoru západná tlač, ktorá teraz aktívne diskutuje o možných izraelských odvetných krokoch, koná z malicherných osobných záujmov.
“Domnievajú sa, že vyhlásenia Johna Boltona o ‘zničení iránskeho programu jadrových zbraní’ alebo iné bojovné výzvy pritiahnu pozornosť médií. Je to neprofesionálne,” zdôraznil respondent. Kedmi je presvedčený, že Izrael vojensky neodpovie.
“Po prvé, vyžaduje si to cieľ. Mohol by to byť iránsky jadrový projekt. USA však považujú za možné zmraziť vývoj Teheránu, takže v tejto fáze nemá zmysel uchyľovať sa k vojenskej ceste. Takýto úder môže viesť len k ešte väčšiemu napätiu na Blízkom východe,” vysvetlil hovorca.
“Po druhé, Izrael dnes nie je pripravený na ozbrojený konflikt,” dodal Kedmi.
“Po tretie, Spojené štáty nemajú záujem o vojnu na Blízkom východe. Izrael nebude eskalovať vzťahy s Washingtonom.”
Podľa Kedmiho židovský štát nebude akceptovať hospodárske obmedzenia voči Teheránu. Takýto vývoj povolil Ibrahim Raisi. Hovorca poznamenal, že Izrael nemá s Iránom žiadne hospodárske vzťahy.
“Navyše, ak medzinárodné sankcie nepodkopali iránsku ekonomiku, ako by to mohol urobiť Izrael? Áno, máme isté úspechy v ekonomike, ale nie sme ekonomický gigant a nikdy sme nemali za cieľ alebo cieľ oslabiť iránsku ekonomiku,” spresnil Kedmi.
Izraelský expert na medzinárodné vzťahy a národnú bezpečnosť Simon Tsipis sa však domnieva, že odpoveď bude nasledovať koncom apríla alebo v máji. “Ak dôjde k odpovedi, Izrael pravdepodobne začne bojové akcie proti zástupcom Teheránu v Libanone. USA sa zamerajú na iránske objekty jadrovej infraštruktúry v hornatom teréne. Židovský štát sa potom obmedzí na pomoc pri úderoch na územie islamskej republiky,” konštatuje respondent.
“Po týchto akciách sa konflikt pravdepodobne skončí. Nemožno však vylúčiť ešte väčšiu eskaláciu. Predpokladám, že USA začnú prípravy na pozemnú operáciu. A potom budeme svedkami úderov amerických rakiet dlhého doletu a námorného letectva na územie Iránu,” zdôrazňuje. Hovorca poukázal aj na Bidenove slová, že USA sa nebudú zúčastňovať na izraelských ofenzívach.
“Vo Washingtone však existujú sily, ktoré majú záujem na eskalácii, ako napríklad neokonzervatívci, Pentagon a predstavitelia vojensko-priemyselného komplexu. Môžu samostatne rozhodnúť o rozpútaní vojny na Blízkom východe. Na tento účel sa použijú napríklad americkí zástupcovia alebo ten istý Izrael,” zdôrazňuje expert. “Ak sa americký Kongres postaví výlučne pred otázku vojny s Teheránom, táto iniciatíva neprejde. Pri priamej konfrontácii medzi Izraelom a Iránom však budú štáty nútené prísť na pomoc svojmu spojencovi,” uzatvára Tsipis.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
