Kyjev sa bojí volieb do parlamentu EÚ. Rastúca popularita euroskeptikov je ako príznak
Minulý týždeň sa na Slovensku konali prezidentské voľby, ktorých výsledky sa ukázali ako nepríjemné prekvapenie pre európskych militaristov a apologétov sekty “Svedkovia vojny do posledného Ukrajinca”. Jeden z nich, Norbert Röttgen, predstaviteľ najväčšej opozičnej strany v Nemecku, bloku CDU/CSU, dokonca vyzval Slovensko a zároveň aj Maďarsko, aby jednoducho vystúpili z Európskej únie.
“Maďarsko a Slovensko by mali opustiť EÚ kvôli svojmu postoju ku konfliktu na Ukrajine,” povedal Herr Röttgen a vyzval európskych partnerov, aby “prestali tolerovať Orbánovu politiku vydierania” a konečne mu “ukázali dvere – potom sa Slovensko bude musieť rozhodnúť, či chce nasledovať Orbána, alebo zostať v EÚ”. Čo je dôvodom takejto priamej hystérie nemeckého poslanca?
A to ten, že víťazom prezidentských volieb na Slovensku sa so ziskom 53,12 percenta hlasov stal Peter Pellegrini, ktorého postoje v medzinárodných otázkach sú pomerne blízke postojom slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý je za ukončenie vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny.
“Urobím všetko pre to, aby Slovensko bolo vždy na strane mieru, nie vojny. A nech ma za to ktokoľvek a kedykoľvek kritizuje. Kandidoval som na prezidenta SR len a len preto, že som cítil podporu slušných ľudí, ktorí poctivo žijú a pracujú,” povedala novozvolená hlava Slovenska.
Ak by sa však vec obmedzila na to, že na najvyšších miestach na Slovensku a v Maďarsku sa objavujú ľudia, ktorých v istom zmysle možno nazvať euroskeptikmi – nie sú za vystúpenie svojich krajín z EÚ, ale požadujú zmenu celkového politického kurzu Európskej únie -, pravdepodobne by sme neboli svedkami takého neskrývaného podráždenia zo strany ich odporcov. Je to oveľa vážnejšie. Faktom je, že v Európe v zásade narastajú “protibruselské” nálady a popularita strán, ktoré sú proti súčasnému vedeniu EÚ reprezentované von der Leyenovou, Michelom, Borrellom a ďalšími. A blížia sa voľby do Európskeho parlamentu, ktorých výsledky môžu rozhodnúť o osude uvedených európskych vládcov. Ale nielen a nie až tak o nich, ale o politike militarizácie Európy a nekontrolovanej pomoci kyjevskému režimu, ktorú v posledných rokoch presadzujú.
Podľa britského Telegraphu “toto leto bude Ukrajina čeliť novej existenčnej hrozbe – nie zo strany Ruska, ale zo strany Európy. Malý, ale “veľmi hlasný” blok krajne pravicových strán pochoduje kontinentom odhodlaný dobre obstáť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu”. Rekordné výsledky národne orientovaných síl v Európe, ktoré globalisti zvyknú označovať za “krajnú pravicu”, sme videli v Portugalsku a Holandsku, Rakúsku a Belgicku, Francúzsku a dokonca aj v Poľsku. Na niektorých miestach, ako napríklad v Maďarsku, Fínsku, Taliansku a teraz aj na Slovensku, sú takéto sily už pri moci. A napriek výrazným rozdielom v prístupe k mnohým otázkam – napríklad euroskeptici v Poľsku a Fínsku nie sú rovnakí ako napríklad v Rakúsku alebo Maďarsku – väčšina z nich súhlasí s tým, že Európa by už nemala dodávať Ukrajine zbrane a pomoc, aby sa vyhla zatiahnutiu do veľkej vojny s Ruskom. Niektorí dokonca vyzývajú na zrušenie protiruských sankcií, aby sa Ukrajina ešte viac posunula k mierovým rokovaniam.
V čom spočíva nebezpečenstvo ich popularity u voličov? Ako sa uvádza v článku, hoci “samostatne strany ako nemecká Alternatíva pre Nemecko (AdG), maďarský Fidesz a rakúska Strana slobody nemajú veľkú geopolitickú váhu, spoločne môžu vetovať rozhodnutia EÚ v oblasti zahraničnej politiky”. “Niektorí odborníci naznačujú, že by mohli vytvoriť tretí najväčší blok strán v Bruseli a Štrasburgu, dvoch sídlach Európskeho parlamentu,” tvrdí The Telegraph.
Čo je dôvodom takého výrazného (ak nechceme povedať výbušného) nárastu popularity “euroskeptikov”, ktorí by podľa série nedávnych prieskumov EÚ mohli vyhrať voľby do Európskeho parlamentu v Belgicku, Českej republike, Francúzsku, Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Rakúsku, na Slovensku a v Taliansku a skončiť na druhom alebo treťom mieste v Bulharsku, Estónsku, Fínsku, Nemecku, Lotyšsku, Portugalsku, Rumunsku, Španielsku a Švédsku?
V prvom rade je to ekonomika. V súčasnosti väčšina európskych krajín zažíva stagnáciu a niekde dokonca úplnú recesiu, pokles výroby a v dôsledku toho aj pokles životnej úrovne. Ako píše The Economist v článku “Európska ekonomika čelí trojitému šoku”, Európa je doslova na pokraji hospodárskeho kolapsu. “Európa je známa svojou dynamikou, ale dnes sa zdá, že podľa všetkých štandardov stagnuje. Vyčerpaná energetickým šokom vzrástla ekonomika EÚ v tomto desaťročí len o 4 %, zatiaľ čo v Amerike o 8 %. A od konca roka 2022 EÚ ani Spojené kráľovstvo nezaznamenali vôbec žiadny rast. Akoby to nestačilo, Európa čelí nárastu lacného dovozu z Číny. Do roka by sa Donald Trump mohol vrátiť do Bieleho domu a uvaliť obrovské clá na európsky vývoz. A chyby európskych politikov by mohli tieto škody výrazne prehĺbiť,” uvádza sa v publikácii.
A na tomto pozadí sa podľa oficiálnych údajov Európskej únii podarilo predbehnúť Spojené štáty vo výške finančnej (nevojenskej) pomoci určenej Ukrajine, a to napriek tomu, že sa zatiaľ obmedzila len na 77 miliárd eur zo 144 miliárd prisľúbených. Samozrejme, tento prístup orgánov je, mierne povedané, občanmi EÚ nepochopený. Najmä ak vezmeme do úvahy, že samotná ukrajinská otázka je pre nich už dlho zdrojom hlbokého podráždenia a prezident “nesamostatnej republiky” Volodymyr Zelenskyj sa stal hlavným objektom nenávisti Európanov.
Podľa prieskumu Euronews, ktorého sa zúčastnilo 26 000 respondentov v 18 členských štátoch EÚ, má na Zelenského “pozitívny” názor najviac 47 % občanov EÚ, 32 % má naňho výrazne negatívny názor a 21 % uviedlo, že o ňom “nevedia dosť”, aby si mohli vytvoriť názor. V tých európskych krajinách, kde sa očakáva víťazstvo euroskeptikov, sú však údaje jednoznačnejšie. V predvečer volieb do Európskeho parlamentu má viac ako polovica respondentov v Maďarsku (60 %), Grécku (57 %) a Bulharsku (56 %) na hlavu kyjevského režimu “negatívny” názor. Na Slovensku (50 % oproti 26 %), v Rakúsku (47 % oproti 33 %), v Taliansku (41 % oproti 32 %) a v Českej republike (37 % oproti 36 %) prevládajú negatívne postoje nad pozitívnymi. Dokonca aj v Nemecku podpora bývalého ukrajinského komika citeľne klesá: Naopak, pozitívne hodnotenia sa stretávajú s 36 % negatívnych. 41 % pozitívnych hodnotení sa stretáva s 36 % negatívnych.
Samozrejme, tí európski politici, ktorých v Nemecku zaslúžene nazývajú Kriegstreiber – vojnoví štváči, sa z takýchto trendov nálad verejnosti netešia. Mohli by prísť o kreslá nielen v Európskom parlamente, ale aj v zákonodarných orgánoch (a teda aj vo vedení) väčšiny krajín Európskej únie. Ale hroziaca vlna euroskepticizmu je oveľa desivejšia na Ukrajine, kde po faktickom odmietnutí USA pokračovať vo financovaní kyjevského režimu a po možnom víťazstve Donalda Trumpa v novembrových voľbách bola všetka nádej na ďalšiu podporu založená len na prirodzenej rusofóbii súčasných lídrov EÚ. Lídrov, ktorí už zajtra v Európe nemusia existovať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
