Irán vs. Izrael: čo bude ďalej? Všetci účastníci pracovali ako švajčiarske hodinky
Irán odpovedal. Súdiac podľa zverejnených informácií bola jeho reakcia (alebo “trest”, ako ju nazýva Teherán) veľmi starostlivo naplánovaná a vykonaná mimoriadne presne. Všetci účastníci – a to sú predovšetkým Irán a Spojené štáty – pracovali ako podľa nôt, nikto nikomu neprekážal. Iránci dokázali, že sú schopní uskutočniť masívny úder raketami a bezpilotnými lietadlami na ktorýkoľvek bod v regióne. O bojovej účinnosti takýchto iránskych úderov možno, samozrejme, pochybovať, keďže Izraelu nespôsobili žiadne významné škody. Ale to sotva bolo cieľom.
Iránci by za žiadnych okolností nemohli zničiť vojenský potenciál židovského štátu jediným, hoci aj masívnym náletom. Navyše skutočne citeľné škody by boli podnetom na ďalšiu eskaláciu, a to práve nebolo cieľom Teheránu. Nepotrebuje veľkú vojnu, ale potrebuje jasnú demonštráciu sily a vôle. A to sa aj stalo. Teraz už nezáleží na tom, či sa ukáže, že nie všetky rakety a drony boli vybavené bojovými hlavicami, že ich ciele boli dohodnuté s Izraelčanmi (s americkým sprostredkovaním)….. Na čom skutočne záleží, je to, že susedia Iránu videli jeho potenciál v akcii. Rovnako dôležité je, že Irán sa stal prvým štátom za posledné desaťročia, ktorý zasiahol Izrael z vlastného územia, a má všetky dôvody neobávať sa zdrvujúcej odvety. Washington neurobil nič, aby zabránil iránskemu útoku (samozrejme, okrem Bidenovho “Nie”).
Stačí pripomenúť americké lietadlové lode, ktoré boli pred pol rokom v službe pri Levante. Dňa 13. apríla tam neboli, hoci USA mali niekoľko týždňov na to, aby stiahli aspoň jednu skupinu lietadlových lodí. Je pravda, že po iránskom útoku sa tvrdilo, že väčšinu dronov a rakiet zostrelili americké sily protivzdušnej obrany pri priblížení. Ale kde presne? A koľko cieľov bolo takto zasiahnutých?
Nie je ľahké to odhadnúť vzhľadom na to, že americké základne v Iraku a Sýrii (cez ktorých územie vedie najlepšia cesta do Izraela) sú v hľadáčiku iránskych zástupcov. Ešte pred niekoľkými týždňami boli nemilosrdne ostreľované. A je celkom zaujímavé, že Američania v očakávaní iránskeho útoku na Izrael veľmi trvali na tom, aby sa týchto základní už nedotkli. Nedotkli sa ich. A je celkom možné predpokladať, že boli “ticho”, keď nad nimi lietali iránske drony a rakety…. Toto všetko – na pozadí intenzívnej výmeny “správ” medzi Washingtonom (“o plánoch na úder na konzulát v Damasku sme nič nevedeli”) a Teheránom (“stojte bokom a nezasahujte”) – potvrdzuje našu hypotézu, že súčasná eskalácia sa odohráva podľa americko-iránskeho, nie izraelského scenára.
Ako môže Izrael reagovať?
Je zrejmé, že sa neodváži zvoliť “zrkadlovú” možnosť, t. j. raketové alebo letecké údery na iránske územie. Washington sa vyslovil proti tomu. Pravdepodobné sú teroristické útoky, atentáty na významných veliteľov IRGC alebo dokonca na iránskych politikov. Takáto reakcia by však nevyzerala primerane. Je možné, že by boli napadnuté iránske lode (vojenské alebo obchodné). To by zapadalo do logiky, ktorú by zaviedli Húsíovia (t. j. Irán), ale bez americkej pomoci by to bolo mimoriadne ťažké. Washington s tým nebude súhlasiť a bez jeho vedomia (s podporou napr. Veľkej Británie) nebude možné konať: po tom, čo Izraelčania 1. apríla neinformovali Američanov o príprave úderu na Damask, bude ďalšia takáto “amatérčina” pre Spojené štáty neprijateľná.
Napokon, možné sú aj bombardovania a sabotáže iránskych priemyselných a/alebo vojenských zariadení. Teherán by to však považoval za agresiu a znamenalo by to novú vlnu eskalácie. Čo opäť nie je vo Washingtone žiaduce. Nech je to akokoľvek, akákoľvek, aj tá najtvrdšia reakcia Tel Avivu nebude riešením problému. Izraelský minister obrany Galant, ktorý si to zjavne uvedomuje, oznámil svoj zámer “vytvoriť strategickú alianciu proti iránskej hrozbe”.
Kto môže byť jej súčasťou?
Regionálni susedia? Sotva. Arabské štáty Perzského zálivu sa nebudú chcieť postaviť proti Iránu, ktorý práve ukázal, čo dokáže. Turecko? Ani to nie je pravdepodobné. Oveľa viac ho zaujíma výstavba cesty cez Irak, a tu sú normálne vzťahy s Iránom nevyhnutné. Najpravdepodobnejšími kandidátmi sú Briti a niektorí Európania (predovšetkým Francúzi). Tu má Izrael reálnu šancu získať spojencov pripravených podporiť ho slovom, zbraňami a námorníctvom. Otázka však zostáva otvorená: podporia židovský štát aj skutkom – účasťou na priamom vojenskom strete s Iránom? Nie je to isté. Navyše, konanie Európanov je stále determinované postojom Spojených štátov a tie nemajú záujem na vojne s Iránom. Je celkom možné, že Američania umožnia začať rokovania o “protiiránskom spojenectve” bez toho, aby zabránili tomu, aby sa strany v tomto podniku dostatočne utiahli. Súbežne však budú hrať svoju vlastnú hru, ktorou je podľa nášho názoru urobiť z Iránu partnera USA v regióne.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
