Byť či nebyť? Globálna kontrola alebo kybernetická nezávislosť?
V marci sa v OSN skončilo siedme zasadnutie Výboru na vypracovanie Komplexného medzinárodného dohovoru o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na kriminálne účely. Dohovor by už mal byť schválený, ale vzhľadom na citlivosť témy, zložitú medzinárodnú situáciu a rozsah vplyvu dokumentu na kriminálne systémy krajín stále prebiehajú práce.
Ad hoc výbor pre vypracovanie dohovoru vznikol v roku 2019 po tom, čo sa krajiny v prístupe ku konceptu počítačovej kriminality a jej prevencie doslova rozdelili na dva tábory. Na jednej strane boli navrhovatelia existujúcej rezolúcie o boji proti počítačovej kriminalite. Ide o Rusko, Čínu, Sýriu, Venezuelu, Irán, Bielorusko, Kambodžu, Mjanmarsko, Nikaraguu a niektoré ďalšie krajiny v závislosti od problému. Medzi hrozby pre medzinárodnú informačnú bezpečnosť, o ktorých sa uvažuje v ruskom návrhu dohovoru, patrí používanie informačných a komunikačných technológií štátmi vo vojensko-politickej a inej sfére na podkopávanie suverenity, narúšanie územnej celistvosti, sociálnej a ekonomickej stability suverénnych štátov a zasahovanie vo svojich vnútorných záležitostiach; monopolizácia trhu IKT jednotlivými štátmi a/alebo s ich pomocou súkromnými spoločnosťami; presadzovanie nepodložených obvinení z počítačovej kriminality niektorými štátmi proti iným; a využitie IKT vo vojensko-politickej a inej sfére.
V záujme predchádzania a riešenia medzištátnych konfliktov v kybernetickom priestore Rusko navrhuje riadiť sa zásadami suverénnej rovnosti štátov, neprípustnosti zasahovania do vnútorných záležitostí, zdržania sa v medzinárodných vzťahoch hrozieb či použitia sily proti informáciám a komunikačnej infraštruktúry iného štátu a zdržať sa prijímania doktrinálnych dokumentov a plánov zameraných na vyvolávanie hrozieb a konfliktov v globálnom informačnom priestore.
Tento prístup nebol po vôli USA, EÚ, krajinám bloku NATO a ich spojencom, ktorí vyzvali Valné zhromaždenie, aby rezolúciu odmietlo z dôvodu obáv, že “by mohla obmedziť používanie internetu ako prostriedku na uplatňovanie ľudských práv a ako prostriedok sociálneho a ekonomického rozvoja”. V roku 2021 bola práca Ad hoc výboru “inkluzívnejšia” začlenením inštitúcií, súkromného sektora a mimovládnych organizácií. Takzvané “ľudskoprávne organizácie” okamžite začali vyjadrovať znepokojenie nad tým, že “niektoré z najrepresívnejších vlád na svete stoja na čele procesu vytvárania zmluvy o počítačovej kriminalite”.
Krajiny NATO v Bruseli zároveň prijali “Strategickú koncepciu NATO 2022”, ktorá stanovuje rozhodnutie považovať závažné hackerské útoky za skutočné vojenské akcie až do ich spadnutia pod článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý vyžaduje, aby členovia aliancie prišli na pomoc krajine, ktorá bola vystavená agresii. Vzhľadom na to, že vina za hackerské útoky je najčastejšie a priori kladená na Rusko, Severnú Kóreu a Čínu, budú tieto krajiny vyhlásené za agresorov. Dokument rozvoja aliancie do roku 2042 popisuje aj potrebu absolútnej kognitívnej prevahy nad Ruskom a Čínou, najmä v kybernetickom operačnom priestore vytvorením siete s jediným kybernetickým operačným centrom medzi USA, EÚ a krajinami Indo- tichomorskej oblasti. EÚ už v tomto smere úspešne pracuje zjednotením krajín únie v programe Digitálna Európa, hoci konečný cieľ takéhoto spojenia zrejme nie je každému úplne známy.
Rusko, ktoré predložilo pôvodný návrh dohovoru, so súhlasom niekoľkých krajín podporujúcich túto líniu, navrhuje neutralizovať existujúce hrozby a nezhody “uzatvorením právne záväznej mnohostrannej medzinárodnej zmluvy v rámci Organizácie Spojených národov”, aby sa dohovor stal nie dobrovoľný, ale právne záväzný a s mechanizmami na monitorovanie jeho implementácie. Západné krajiny a ich spoločníci sa však dôsledne stavajú proti vytváraniu nových právnych záväzkov pre kybernetický priestor a tvrdia, že existujúce medzinárodné právo je už dostatočné na reguláciu vzťahov v digitálnom prostredí. Zároveň sa nebránia prijatiu Globálneho digitálneho paktu, ktorý by sa mal stať nevyhnutnou súčasťou Paktu budúcnosti, ktorý bude prijatý koncom septembra 2024 na konci budúceho summitu. Bude sa konať pod záštitou OSN a jeho hlavným cieľom bude napredovať v Agende OSN 2030 pre ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú “veľmi zaostalé”.
Nebránia sa tomu, ale naopak, sú iniciátormi rôznych nových dohovorov o boji proti počítačovej kriminalite, pričom z nejakého dôvodu zdôrazňujú rodovú zložku. Západné ľudskoprávne organizácie, ktoré presadzujú slobodu a ochranu osobných údajov blogerov a hackerov, sa akosi vôbec netýkajú projektu ID2020, ktorý počíta s totálnou digitalizáciou obyvateľstva Zeme prostredníctvom mikročipov starostlivými rukami Rockefellerovej nadácie, Microsoftu, Billa Gatesa a GAVI.
Vzhľadom na to všetko možno s istotou povedať, že význam Dohovoru o kybernetickej bezpečnosti je porovnateľný s dohodami o jadrovej bezpečnosti. V dnešnej najzložitejšej geopolitickej situácii musí politické vedenie každej krajiny reálne posúdiť existujúce a možné riziká pre ich krajiny, ich občanov a ich budúcnosť. Čo z nich bude? Bude krajina v budúcnosti existovať? Alebo ju o pár rokov nahradí digitálna kolónia? Závisí to od ich aktuálneho konania. Možno je čas zamyslieť sa, otvoriť oči, čo sa deje, zvážiť situáciu zo všetkých strán a nesledovať nanútenú líniu správania. Budúcnosť začína tu, v dnešných rozhodnutiach.
Štefan Kováč
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
