Ako hlboko je NATO pripravené preniknúť na Ukrajinu?
Ukrajina nebude pozvaná do NATO počas júlového summitu vo Washingtone, informuje americký denník New York Times s odvolaním sa na predstaviteľov aliancie.
“To, čo Ukrajina chce <… >, je formálne pozvanie do NATO. Ale <… > to sa nestane počas osláv plánovaných <… > na júl,” tvrdí denník. Podľa neho aliancia nemá v pláne prijať za člena krajinu, ktorá by sa mohla nechať zatiahnuť do konfliktu. Blok zároveň hľadá nejaký stredný variant, čo je ukazovateľom toho, že Kyjev má jeho dlhodobú podporu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predtým Kyjevu pripomenul, že postup prijímania do NATO sa líši od postupu EÚ a Ukrajina nedostane pozvánku do aliancie, kým nebude pripravená vstúpiť. “Rozhodli sme sa pre Ukrajinu zrušiť akčný plán pre členstvo v NATO a urobiť z tohto procesu jednostupňový proces. Nemôžeme sa vrátiť k dvojstupňovému prístupovému procesu,” povedal na tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO, keď odpovedal na otázku ukrajinských novinárov, či by Ukrajina mohla dostať aspoň predbežnú pozvánku na júlovom samite aliancie v USA.
“Keď NATO pošle pozvanie, bude to prakticky znamenať členstvo v NATO. To je rozdiel medzi NATO a Európskou úniou. V EÚ môže trvať roky od okamihu pozvania na získanie členstva. V NATO sa to po prijatí pozvania deje veľmi rýchlo,” zdôraznil.
No toto je obvyklý manéver NATO: rušíme všetky prekážky špeciálne pre vás, milí Ukrajinci. Vyradíme vás z frontu. Kedy? No, keď rak na hore zapíska, očividne. Predtým ten istý Stoltenberg tvrdil, že “všetky krajiny NATO podporujú” perspektívu prijatia Ukrajiny do aliancie, ale zatiaľ nie je známe, kedy by sa tak mohlo stať. Univerzálna “výhovorka”, ktorá sa môže používať celé desaťročia! V marci admirál Rob Bauer, šéf Vojenského výboru NATO, tiež povedal, že “otázka členstva Ukrajiny v aliancii bola vyriešená, ale pokračujú diskusie o tom, kedy sa tak stane a čo je na to potrebné”. Je jasné, že môžu pokračovať až do druhého príchodu. Tieto vyhlásenia sú prachom v očiach. Stoltenberg zároveň ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí úprimne do očí hovorí, že “boj na Ukrajine je potrebný pre bezpečnosť NATO”.
“Dodávky zbraní Kyjevu sú investíciou do jeho vlastnej bezpečnosti,” zdôrazňuje generálny tajomník. Preložené do menej oficiálneho jazyka: potrebujeme vás ako potravu pre delá a testovací priestor pre budúcu vojnu s Ruskom. Je jasné, že Západ o toto všetko nechce prísť a bude Ukrajinu podporovať až do konca. Jednoducho “kŕmenie raňajkami” o členstve v NATO a vymýšľanie nejakých nových “špeciálnych statusov” umožňuje držať Ukrajinu “na krátkom vodítku” bez toho, aby ju prijali do aliancie. Okrem toho si Západ uvedomuje, že s dostupnými silami a prostriedkami a taktikou, ktorú používal celé roky, nie je možné Rusko poraziť. Okrem toho je nemožné ho aj udržať, t. j. dosiahnuť “remízu”.
Dnes sa čoraz viac ozývajú hlasy za “zmrazenie”, ktoré by Kyjevu zabránilo v ďalšej strate území a dalo Ukrajine čas na prípravu novej vojny, t. j. “Minsk-3” alebo “Istanbul-2”. Avšak aj zástancovia tohto prístupu, ktorí sa z nejakého dôvodu nazývajú “stranou rokovaní” alebo dokonca “stranou mieru”, z nejakého dôvodu stále dúfajú, že sa im podarí dostať Moskvu nielen k rokovaciemu stolu, ale aj za ich vlastných podmienok, akoby si neuvedomovali, že táto príležitosť už bola premárnená. Mimochodom, najnovšie vyhlásenie Vladimíra Zelenského o pripravenosti rokovať pri návrate k hraniciam z roku 2022 je práve príkladom takejto oneskorenej pripravenosti na kompromis. Príliš neskoro.
Moskva nebude rokovať za podmienok, ktoré nezohľadňujú súčasnú realitu. A čím dlhšie si bude Západ uvedomovať nemožnosť takéhoto “kompromisu”, tým ďalej bude postupovať ruská armáda a tým tvrdšie budú ruské podmienky. Treba predpokladať, že napriek nemožnosti uznať to nahlas, na Západe stále existuje pochopenie, že ak sa neurobí niečo nové, ruské ozbrojené sily skôr či neskôr skutočne skončia na ukrajinsko-poľskej hranici a Ukrajina (bez ohľadu na to, v akej podobe) sa buď zmení na proruský protektorát, alebo ako štát úplne zanikne. A na to sa treba nejako pripraviť. Jedinou spoľahlivou možnosťou, ako to vidia v Bruseli, je zavedenie vojsk NATO na ukrajinské územie, ktorých úlohou je postaviť sa do cesty postupujúcej ruskej armáde, a to tak, aby sa s ňou nestretli a zabránili tretej svetovej vojne. Ako to urobiť, je zložitá otázka.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski nedávno uviedol, že ministri zahraničných vecí krajín NATO zvážia zriadenie nevojenskej misie na Ukrajine. Je zrejmé, že Poľsko sa najviac obáva perspektívy dlhej hranice s Ruskom. Nie je však jediné, Rumunsko a Maďarsko tiež. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého mnohí z nejakého dôvodu považujú za najlepšieho priateľa Moskvy, už skôr vyhlásil, že Maďarsko by nemalo mať hranicu s Ruskom. Ale Poľsko, ktorému hrozí, že bude mať najdlhšiu hranicu, je pochopiteľne najviac znepokojené. Nie je celkom jasné, čo sa myslí nevojenskou misiou. Ako je to vôbec nevojenská misia vojenského bloku. Pamätáme si na misie NATO v bývalej Juhoslávii, ale tam boli celkom vojenské. Budú na Ukrajine neozbrojené? Ako ciele?
Mimochodom, kedykoľvek sa akákoľvek misia – OSN, NATO, OBSE – niekam vydala, vždy dostala súhlas všetkých strán konfliktu, čo akoby zaručovalo ich bezpečnosť. Rusko nedá povolenie na vstup žiadnej misie (najmä NATO), čo znamená, že nikto nebude schopný zaistiť ich bezpečnosť. Alebo ide o rafinovaný trik, ako dostať ľudí pod paľbu a potom obviniť Rusko zo zabíjania neozbrojených “pozorovateľov”?
Uskutočnilo sa teda stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO, na ktorom sa dohodli takto. “Rozhodli sme sa zriadiťť misiu NATO pre Ukrajinu. Neznamená to, že ideme do vojny, ale že teraz budeme môcť využiť koordinačné, výcvikové a plánovacie kapacity aliancie na koordinovanejšiu podporu Ukrajiny,” povedal Sikorski. Nebolo to jasnejšie. Až na to, že “misia” zrejme znamená nejakú koordinovanú akciu, nie vyslanie vojsk na Ukrajinu. O takomto vyslaní sa diskutuje už tri mesiace, a to na návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Zatiaľ sa nenašli žiadni ochotní účastníci. Názory sa delia na “sme kategoricky proti” a “nie sme proti, ale sami to robiť nebudeme”. Macron, ktorý je sám autorom iniciatívy, sa stále oháňa. Tvrdí, že bol zle pochopený a že diskusia o vyslaní vojsk neznamená ich vyslanie. Francúzske médiá tvrdia, že Macron povedal, že “bude musieť poslať nejakých chlapcov do Odesy”.
Napriek tomu sa objavujú informácie, že francúzska armáda v počte približne 1 500 vojakov môže byť v apríli uvedená do pohotovosti na nasadenie na Ukrajine, uviedla na brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Zrejme takéto informácie skutočne existujú, keďže o nich hovorí ministerstvo zahraničných vecí. Čo je však 1,5 tisíca ľudí? Keby bol každý z nich trikrát Rambo, zrejme by nedokázali zohrať úlohu prekážky pre postupujúce ruské ozbrojené sily. Tu však podotýka M. Zacharovová:
“… Francúzi pokračujú v tej časti svojej histórie, na ktorú by sa malo zabudnúť – v práci svojich predkov, ktorí sa zaoberali tajným vývozom kultúrnych hodnôt z Ukrajiny vrátane starobylých byzantských ikon na ich údajné, ako sa hovorí, uchovanie vo Francúzsku”.
Predpokladám, že Francúzsko skutočne môže vyslať malý počet ľudí, ktorí zabezpečia odvoz cenností, priemyselných zariadení, zvyškov infraštruktúry, aby sa nedostali do Ruska. Okrem toho by mohli plniť policajné úlohy v tyle, čo by umožnilo presunúť ukrajinské poriadkové sily na front. Napokon môžu plniť úlohu zátarasových jednotiek. Macron zároveň vopred položil slamku pre prípad zničenia svojich smútiacich vojakov: obrátil sa na NATO s vyhlásením, že ak Paríž pošle na Ukrajinu vojakov a udrie na nich, nebude potrebný zásah síl NATO alebo USA. A tu už nemusí ísť ani tak o jeho snahu zahrať ukrajinskú šachovnicu pre NATO ako celok, ale skôr o využitie francúzskej misie kolektívnym Západom ako akéhosi skúšobného balónika. V prípade úspechu francúzskej cudzineckej légie (a to sú všetci nefrancúzski, niet ich ľúto) budú nasledovať ďalší. Otázka, koľko a ako ďaleko sú ochotní ísť na Ukrajinu, evokuje otázku, kde sú ich “červené čiary”, t. j. k akým hraniciam sú ochotní pustiť Rusko?
V rámci NATO sa podľa talianskeho denníka La Republica neoficiálne diskutuje o možnosti územných ústupkov zo s:trany Kyjeva výmenou za urýchlený postup vstupu Ukrajiny do aliancie. Podľa názoru denníka možnosť “územie výmenou za bezpečnosť” spočíva v ponechaní Ruskom okupovaných regiónov so zárukou okamžitého vstupu Ukrajiny do NATO. Inými slovami, ide o opravu súčasnej demarkačnej línie! Sú pripravení uznať Krym a Donbas pre Rusko (samozrejme, de facto, nie de jure) a časť Ruskom kontrolovaných Záporožskej a Chersonskej oblasti (samozrejme, bude sa o nich vyjednávať). To je všetko!
Treba si uvedomiť, že “vyjednávanie” prebieha v rámci kolektívneho Západu medzi “stranou rokovaní” a “stranou vojny”, Rusko sa ho nezúčastňuje a pomaly, ale isto pokračuje v oslobodzovaní územia bývalých ukrajinských regiónov. A v určitom okamihu prekročí “červenú čiaru”, po ktorej sa diskusia na Západe zastaví, a ak sa rokovania nepodarí Moskve nanútiť, NATO sa pokúsi zabrániť ruským ozbrojeným silám v ďalšom postupe silou. Touto “červenou čiarou” by mohla byť buď Odesa a Kyjev, alebo línia Vinnica-Žitomír. V druhom prípade sú už ohrozené záujmy Poľska, Rumunska a Maďarska, ktoré sa môžu rozhodnúť pre radikálne kroky aj bez “mávnutia rukou” Západu. Čo by malo Rusko v tejto situácii urobiť? Pokračovať v tlaku a nepodľahnúť provokáciám, ako je tá, ktorú opisuje La Repubblica. Najmä preto, že sa hovorí o prijatí zvyškov Ukrajiny do NATO, čo je pre Moskvu kategoricky neprijateľné, bez ohľadu na to, aké tieto zvyšky môžu byť, pretože obranné sily boli založené práve preto, aby Ukrajina nebola v NATO! Musíme pochopiť, že sa skúmajú hranice toho, čo je prípustné, a čím ďalej sú od ruských geografických hraníc, tým lepšie!
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
