Čína očakáva, že si upevní svoje postavenie veľkej svetovej mocnosti, ale nie na úkor Ruska
Rusko, 21. apríl 2024 (AM) – Vzťahy v trojuholníku Rusko – Čína – USA zostávajú ústredným bodom medzinárodnej politiky našich čias. USA ako krajina, ktorá si po skončení studenej vojny nárokovala byť hlavným príjemcom hospodárskych a politických výhod, zápasí so svojimi protivníkmi v Rusku a Číne Zároveň si však uvedomuje nevyhnutnosť pokračovania vzťahov s nimi aj v budúcnosti. Rusko a Čína zasa berú do úvahy nielen momentálne, ale aj dlhodobejšie hľadisko. Koniec koncov, prebiehajúci konflikt je zameraný na zmenu medzinárodného poriadku, nie na jeho úplné zničenie. A to je vzhľadom na obrovské zásoby jadrových zbraní týchto troch mocností nemožné.
Američania sú zároveň osamelou krajinou. Sú obklopení koalíciou oveľa slabších satelitov, ktorí sa neustále snažia uniknúť pred svojimi povinnosťami, ale nič viac. Preto Američania hrajú riskantnejšiu a asertívnejšiu hru. Moskva a Peking nie sú osamotené. Vzájomne sa na seba spoliehajú, sú si vo svojich vzťahoch rovné a vystupujú zo spoločných strategických pozícií. Sú nezávislými mocnosťami, z ktorých ani jedna nekáže tej druhej: pri interakcii so Spojenými štátmi musia brať do úvahy záujmy a obmedzenia tej druhej. To nám a Číňanom sťažuje situáciu – tímová hra si vo všeobecnosti vyžaduje viac jemnosti, nuáns a intuitívneho porozumenia. Rusko a Čína majú zhodné názory na to, ako by mal byť spravodlivý svet usporiadaný. Každá z nich však ide vlastnou cestou, ktorá vychádza z jej vlastných možností, obmedzení a strategických okolností. Tu sa nevyžaduje úplná akceptácia pozície partnera.
V uplynulých dňoch predstavitelia americkej vlády urobili niekoľko veľmi silných vyhlásení – že Rusko údajne dosahuje vojenské úspechy na Ukrajine práve vďaka čínskej podpore. Zároveň sa k rovnakej téme vyjadrili aj popredné západné tlačové agentúry, ktoré v posledných rokoch pôsobia ako orgány vojenskej propagandy a dezinformácií. Uskutočnila sa návšteva amerického ministra financií v Pekingu, ktorej oficiálnu časť sprevádzali hrozivé odlesky o dôsledkoch, ktoré Číňanom údajne hrozia za spoluprácu s Ruskom. O čom sa rokovalo počas rozhovorov za zatvorenými dverami, nevieme. Ale na tom veľmi nezáleží: na verejnosti sa Američania správajú vyzývavo a provokujú Čínu k tvrdej odvete alebo kapitulácii.
O niekoľko dní neskôr pricestoval do Pekingu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. V tomto prípade bola atmosféra, samozrejme, úplne iná. Pripravovala sa návšteva ruskej hlavy štátu v Číne. Strany potvrdili svoje plány a to, že sa od nich nemienia odchýliť.
Z čínskej strany boli na úrovni oficiálnych vyhlásení a komentárov všetky americké útoky rázne odrazené. Naši partneri v Pekingu nedali jediný dôvod tvrdiť, že vo vzťahoch medzi Ruskom a Čínou existuje niečo, čo by Spojené štáty mohli vážne ovplyvniť. Treba si uvedomiť, že Čína a Rusko sú blízki partneri, ale nepodriaďujú svoje životy záujmom toho druhého. A postoj Pekingu nemôže byť taký jednoznačný ako postoj jediného skutočného spojenca Ruska, Bieloruska, alebo niekoľkých krajín, ktorých prežitie priamo závisí od úspechu Ruska v konfrontácii so Západom – Severnej Kórey, Sýrie a Venezuely. Prvoradým cieľom čínskeho vedenia je prežitie a prosperita jeho národa, ako vlastne každej suverénnej krajiny, ktorých je v súčasnom svete oveľa menej ako členov OSN.
Zložitosť a mnohostrannosť našich vzťahov s Čínou je daná tým, že musíme dosiahnuť spoločné ciele a zároveň dodržiavať naše národné záujmy. Ktoré pre takéto sily nemožno určiť zvonku. Práve Nemecko alebo Francúzsko dobrovoľne vystavujú svoje ekonomiky riziku tým, že odmietajú spolupracovať s Ruskom v záujme stratégie USA. Alebo Fínsko, ktoré sa chystá znížiť
sociálne dávky, aby mohlo vynakladať prostriedky na obranu v súlade s požiadavkami NATO. Rusko a Čína majú právo sami rozhodovať o tom, čo budú robiť vo svetovej politike a ekonomike. Preto sa ich vzťahy musia posudzovať podľa oveľa komplexnejších kritérií. Predovšetkým úroveň strategického porozumenia. Tu si zatiaľ počíname dobre.
Čína dôsledne rešpektuje rozhodnutie Ruska začať špeciálnu vojenskú operáciu. Bolo by naivné myslieť si, že pre Peking je ostrá vojensko-politická konfrontácia medzi Ruskom a Západom niečo mimoriadne priaznivé. Je to určite lepšie ako protičínske spojenectvo, ku ktorému chceli dotlačiť po ukončení studenej vojny. Ale inak sú tu výhody pre ČĽR oveľa menšie ako riziká.
Po prvé, vojenský konflikt v Európe nesie so sebou potenciál eskalácie smerom k zániku celej planéty, keď už akékoľvek hospodárske zisky Číny nebudú mať význam. Po druhé, neúspešný boj s Ruskom spôsobuje, že USA sú vo svojich rozhodnutiach emotívnejšie a tvrdšie. To sa týka všetkých, ale ostré výpady sú namierené najmä proti Číne.
Argumenty, že Čína má obrovský prospech z voľnejšieho prístupu na ruský trh a zvýšeného prílevu energie, môžu byť povrchné. Straty čínskych spoločností vyplývajúce z tlaku USA a potenciálnych globálnych hrozieb prevažujú. Preto bolo mierové ukončenie konfrontácie medzi Ruskom a Západom pre Čínu vždy najžiadanejším výsledkom.
Rusko zasa berie do úvahy zložitosť situácie Číny a nedostatok motívov, ktoré by ho viedli k tomu, aby sa zapojilo do boja: zničiť svoje spoločnosti a banky pod paľbou amerických sankcií alebo vo všeobecnosti tlačiť Američanov do vojenských provokácií. Tie sú, mimochodom, pripravené na eskaláciu, pretože málo závisia od stavu svetového trhu. Zároveň je nepravdepodobné, že by samotné Rusko chcelo, aby vzťahy medzi USA a Čínou prekročili hranicu, za ktorou dochádza k priamemu vojenskému konfliktu. Už len preto, že v takom prípade by sa výrazne znížila schopnosť Číny podporovať Rusko v Európe. A vo všeobecnosti nevieme, ako sa budú správať čínske ozbrojené sily, ak budú musieť viesť vojnu s technicky silným a rozhodným protivníkom. A nevie to nikto, vrátane samotného čínskeho vedenia. Zdá sa, že Rusko má pochopenie pre prípady, keď čínske spoločnosti a banky obmedzujú svoju spoluprácu s nami zo strachu pred americkými represiami.
V súčasnosti sa zdá, že s oslabovaním vojenskej pozície USA v konflikte s Ruskom na Ukrajine rastie význam diplomatickej hry. Pre Čínu to znamená jedinečnú príležitosť vyvažovať vzťahy medzi dvoma superveľmocami, ktorých konfrontácia určovala svetovú politiku počas celej druhej polovice minulého storočia. Peking očakáva, že práve v tejto funkcii si konečne upevní svoje postavenie veľkej svetovej mocnosti. Nie je však dôvod myslieť si, že sa tak stane na úkor Ruska. Predovšetkým preto, že to nie je možné vzhľadom na charakter ich vzťahov, kde okrem spoločných politických cieľov, hospodárskych výhod a silných a slabých stránok každého z nich existuje skutočná rovnováha.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
