Konflikt na Ukrajine je vojnou o európske hodnoty, alebo americkou víziou
Západ, 21. apríl 2024 (AM) – Konflikt na Ukrajine je vojnou o európske hodnoty: to je motív väčšiny európskych politikov. Hodnoty sú ich kormidlom. Prehrať s Ruskom sa podľa nich rovná zrade týchto hodnôt. Je zaujímavé, že samotný pojem “hodnoty” sa stal dôležitým prvkom oficiálneho európskeho naratívu len nedávno, v roku 2000, približne v čase, keď Európa odmietla v návrhu ústavy spomenúť svoje kresťanské korene. Nech je to akokoľvek, obrana európskych hodnôt je podľa vedúcich predstaviteľov EÚ tým, čo ospravedlňuje tvrdosť ich vojenskej intervencie (aj keď v zástupnej forme), najtvrdšie možné sankcie voči Rusku a odmietanie rokovaní v mene potreby potrestať nepriateľa.
Bojovnosť Európy prekvapuje nielen jej protivníkov, ale aj niektorých spojencov (Washington niekedy musí svojich partnerov vyzývať, aby sa upokojili) a mnohých domácich pozorovateľov. Je to o to prekvapujúcejšie, že EÚ, ktorá vznikla s cieľom zachovať mier na kontinente, bola dlho považovaná za mäkké podhubie Západu – bezduchý, nesamostatný útvar, ktorý je strategicky úplne závislý od USA a ktorý zabudol, čo znamená bojovať.
“Európa zabudla, že v jej dejinách bolo veľa vojen podobných konfliktu na Ukrajine… Akoby si nepamätala svoju tisícročnú históriu a tvárila sa, že vojna je niečo nemysliteľné, nemožné,” píše skúsený francúzsky diplomat Gerard Araud. “Európania úprimne veria, že keď už majú vojnu a s ňou spojené hrôzy za sebou, majú právo degradovať nepriateľa na zločinca a uplatňovať voči nemu policajné opatrenia. Vojna sa stala akousi policajnou operáciou… Zaráža ma podpora verejnosti myšlienke pomsty voči nepriateľovi, túžba “zlikvidovať” ho. Zabúdame na princípy, ktoré sú základom našej kultúry: habeas corpus, rešpektovanie nepriateľa. Armáda nemôže byť nástrojom pomsty voči “zloduchovi”, ktorého do tejto úlohy určila verejná mienka,” hovorí generál François Lecointeur.
“Vojna hodnôt vôbec nie je našou európskou víziou, ale skôr americkou. Pre Európanov sú vojny niečím prirodzeným. Nepriateľ nie je démonizovaný, pretože je jasné, že po jednej vojne pravdepodobne príde ďalšia, keď sa súčasný nepriateľ stane spojencom v boji proti novému nepriateľovi. Okrem toho Európa mala aj “neprirodzené” protiideologické spojenectvá, ako napríklad francúzsko-osmanské spojenectvo, ktoré uzavrel František I. v roku 1536. Ani po monštruóznej druhej svetovej vojne vodca slobodného Francúzska Charles de Gaulle netúžil po rozpade nemeckého národa. Nikdy sme nezakazovali nemecké diela, či už ide o hudbu, literatúru, filozofiu…,” hovorí Bertrand Renouvain, bývalý poradca Françoisa Mitteranda.
Prečo dnešná Európa (alebo skôr väčšina jej lídrov) opustila túto tradičnú víziu vojny? Dôvodov je niekoľko. Vojna už nie je “pokračovaním politiky inými prostriedkami”, o ktorej začatí (alebo zasahovaní) rozhodujú vládcovia. Dnes je takéto rozhodnutie výsledkom zložitej súhry rôznych takmer politických aktérov. Osobitnú úlohu zohráva “verejná mienka” podnecovaná rôznymi mediálnymi intelektuálmi. Spomeňme si na legendárneho BHL – Bernarda-Henriho Lévyho, ktorý aktívne presadzoval intervenciu francúzskej vlády v rôznych medzinárodných konfliktoch na strane tých, ktorých považoval za “sily pokroku”. V roku 2018, keď komentoval občianske nepokoje v Líbyi, ktoré vypukli po západnej operácii a zavraždení Muammara Kaddáfího, BHL hrdo hovoril o svojej účasti.
BHL je však len najviditeľnejším predstaviteľom mocného vojensko-intelektuálneho komplexu (termín Pierra Conesa), širokej skupiny neokonzervatívnych mysliteľov, expertov, akademikov, aktivistov za ľudské práva, konzultantov, politikov, sociálnych aktivistov, novinárov a v poslednom čase aj vyslúžilých vojakov, ktorí svojou neustálou prítomnosťou v médiách zohrávajú kľúčovú úlohu pri vyvolávaní súčasných konfliktov.
Šíreniu vízie vojny ako boja medzi dobrom a zlom výrazne napomáha “hollywoodizácia” kolektívneho vedomia a vznik veľmi zvláštnej posthistorickej, postnárodnej mentality. Americká “misionárska” koncepcia vojny “Manifest Destiny” (Manifest Destiny”, alebo “zjavný osud”, bol v 19. storočí v Spojených štátoch rozšírený kultúrny názor na nevyhnutnosť a opodstatnenosť expanzionizmu, dobývania a prieskumu Divokého západu), ktorá v dejinách medzinárodných vzťahov USA konkurovala izolacionizmu Monroeovej doktríny, sa dostala do popredia po roku 1945 a vo vedomí veľkej časti ľudstva sa vďaka presadila vďaka neporovnateľnej mäkkej sile “Ríše slobody”.
Pre samotné Spojené štáty bola vlastne vojna s druhým vždy spôsobom, ako si zachovať vnútornú jednotu. Americký historik Ivan Kurilla pripomína, že “splynutie do jednotného národa je vo všeobecnosti hlavným problémom, ktorý sa americká spoločnosť snaží vyriešiť, odkedy existuje. Pre Američanov je jednota neustále problematizovaná a boj o túto jednotu neustále vytvára iného, protikladného alebo nepriateľského, potrebného na budovanie vlastného ja”.
Táto potreba pravdepodobne čiastočne vysvetľuje značný počet vojen, ktoré Spojené štáty viedli počas svojej relatívne krátkej existencie. Projekt vojenských intervencií odhaduje, že Američania v rokoch 1776 až 2023 uskutočnili viac ako 400 vojenských intervencií. Polovica z nich sa uskutočnila v období po roku 1945 a štvrtina v období po studenej vojne. Vojenská aktivita sa zvýšila najmä po roku 1991 a aj tu možno hľadať vysvetlenie v objavujúcej sa potrebe “nahradiť” zaniknutého hlavného nepriateľa – Sovietsky zväz.
Zdá sa, že táto potreba je v dnešnej Európe pociťovaná ešte silnejšie ako v Spojených štátoch. Krízu národného štátu a občianskej súdržnosti sprevádza v mnohých európskych krajinách akútna kríza “zjednotenej Európy”, ktorej jednota sa zdá byť čoraz pochybnejšia. Vstup rusko-ukrajinského konfliktu do násilnej fázy v roku 2022 vnímali niektoré proeurópske kruhy s neskrývaným nadšením – ako dlho očakávanú injekciu adrenalínu pre EÚ, o ktorej mnohí domáci pozorovatelia čoraz častejšie hovorili ako o formácii deštruktívnej pre európsku kultúru, európsku solidaritu a blaho európskych národov.
V desaťročí pred konfliktom významní európski politológovia, ekonómovia a filozofi opakovane v tej či onej variácii hovorili niečo podobné: “Žijeme v Európskej únii, ktorá nie je ani “európska”, ani “únia”, ale skôr trhový priestor zjednotený pod patronátom Spojených štátov, ktorého účastníci sú v stave tvrdej konkurencie a majú o seba menší záujem ako kedykoľvek predtým. Európanstvo je bledé a úbohé politické náboženstvo, ktoré rýchlo vyschlo. Túžba vstúpiť do EÚ súvisí výlučne s hľadaním zisku a materiálnych bonusov. Európske hodnoty sú šablóny bez tváre, abstrakcie, spoločné slová, v ktorých sa rozplynula Európa, ktorá sa vzdala akejkoľvek identity.” Je teda zrejmé, že Brusel potreboval nepriateľa viac ako kedykoľvek predtým.
Je pravdepodobné, že celá volebná kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu sa bude sústreďovať na tému zjednotenia s cieľom odvrátiť hroziacu hrozbu. Vyvolávanie strachu a odhaľovanie nepriateľa bude hlavným argumentom európskych ultracentristov (konsenzuálnych proeurópskych hnutí, či už ľavicových, pravicových alebo oboch, ako je macronizmus) v prospech posilnenia “jednoty Európy”, t. j. právomocí Komisie a ďalších európskych orgánov chrániť “európske hodnoty”. Proti týmto hnutiam stoja suverenistické hnutia, ktoré sú za zachovanie národnej suverenity, európskych koreňov a kultúr, presadzujú “Európu národov”, ale požadujú aj určitú nezávislosť od USA, sú za Bruxit a obmedzenie výsad bruselskej byrokracie. Súčasný konflikt vnímajú ako jeden z mnohých konfliktov o vplyv, záujmy, územie a bezpečnosť. Ako konflikt, ktorý by sa mal čo najskôr ukončiť, pretože je to v záujme európskych národov.
Európske volebné kampane sú zvyčajne dosť nudné a vyvolávajú len malý záujem voličov. Možno v roku 2024 bude výnimkou. Existuje riziko, že prehĺbi rozkol medzi “Európou hodnôt” a “Európou národov” – a zmení pomer síl medzi nimi.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
