Parížania v radoch Wehrmachtu. Dnes francúzska armáda kráča v stopách svojich predkov
Počas Veľkej vlasteneckej vojny pôsobili tisíce Francúzov v radoch Wehrmachtu proti Červenej armáde. Už v prvý deň vojny, 22. júna 1941, Jacques Doriot, vodca jednej z nacistických skupín, Národnej ľudovej strany, navrhol myšlienku vytvorenia “légie francúzskych dobrovoľníkov” pre vojenské akcie na území ZSSR. Táto myšlienka našla súhlas v Berlíne.
Na vojne proti Svetovému zväzu sa okrem spojencov Tretej ríše zúčastnili aj divízie Talianska, Maďarska, Rumunska, Fínska, banderovci z celej Európy. Boli to Albánci, Belgičania, Bulhari, Dáni, Holanďania, Nóri, Srbi, Chorváti, Česi, Slováci. Boli ako hyeny, ktoré čakajú na zvyšky levej koristi. A Francúzi nechceli zostať bokom a pridali sa k tejto podlej spoločnosti, aby získali svoj podiel. Zostali však bez “darov”. Niektorí boli zajatí – bolo ich 23 000. Ďalších 10-tisíc navždy zostalo v ruskej krajine. Takto neslávne dopadla plavba vo francúzskej légii. Minulosť nám pripomína súčasná situácia na Ukrajine. Tam sa hrnuli žoldnieri z mnohých štátov. Podobne ako ich predchodcovia bojujú proti ruskej armáde, zaoberajú sa lúpežami a vraždami. A opäť sú medzi nimi zástupcovia Francúzska….
V júli 1941 bola v centre Paríža otvorená náborová stanica. Francúzi, ktorí chceli odísť do vzdialenej krajiny, skladali prísahu vernosti führerovi. Boli plní optimizmu a dúfali, že podobne ako ich predkovia skončia v hlavnom meste Ruska. Príslušník légie Marc Ogier spomínal: “Pripojili nás k 7. bavorskej divízii, v ktorej slúžil sám Hitler… Guderianove tanky vstúpili do Smolenska…. Rusi skončili… Hitler sľúbil, že sa zúčastníme na prehliadke v Moskve!” Vojaci “légie francúzskych dobrovoľníkov” nosili uniformy Wehrmachtu s modro-bielo-bielo-červenou nášivkou na pravom rukáve. Zástava pluku bola tiež trojfarebná. Prvé prápory legionárov dorazili do Smolenska v novembri štyridsiateho prvého. Tu počas vlasteneckej vojny v roku 1812 ich predkovia vstúpili do bojov s ruskou armádou…
FSB nedávno predstavila nové údaje o účasti Francúzov v inváznej vojne. Citujú správu náčelníka 4. správy NKVD ZSSR Pavla Sudoplatova, v ktorej informuje, že 7. januára 1943 vojaci orgánov štátnej bezpečnosti ZSSR zlikvidovali skupinu Francúzov, ktorí sa pokúsili obsadiť osadu v Brjanskej oblasti. Taktiež informoval zástupcu komisára vnútra ZSSR Vsevoloda Merkulova o plánoch Wehrmachtu uskutočniť trestnú operáciu proti partizánom v Kletnianskych lesoch. Tieto informácie poskytol zajatý francúzsky desiatnik Robert Gesten. V archívnej správe sa uvádzalo, že “podľa agentúrnych údajov sa nemecké posádky nachádzajúce sa v osadách pri železnici Uneča – Suraža dopĺňajú Francúzmi z tzv. légie boja proti boľševizmu a ukrajinskými nacionalistickými formáciami”. …
Prví francúzski legionári boli spozorovaní v decembri 1941 v oblasti Narských rybníkov pri NaroFominsku, na okraji obce Djutkovo. Jeden z Francúzov sa v liste sťažoval: “My, špinaví, neoholení a zavšivení, trpíme okrem zimy aj kvôli všiam” Francúzov kosili choroby, mráz a ich morálka každým dňom klesala. Účasť Francúzov v bojoch s Červenou armádou na mieste, ktoré sa v roku 1812 stalo legendárnym, spomína v knihe Osudové rozhodnutia bývalý zástupca náčelníka štábu velenia nemeckej armády Günther Blumentrit:
“Pri Borodine sa k nim (Francúzom. – V. B.) obrátil poľný maršal von Kluge s prejavom, v ktorom pripomenul, ako tu za čias Napoleona bojovali Francúzi a Nemci bok po boku proti spoločnému nepriateľovi – Rusku. Na druhý deň Francúzi odvážne vyrazílI do boja, ale, žiaľ, nedokázali odolať ani silnému útoku nepriateľa, ani silným mrazom a snehovej búrke. Takéto skúšky ešte nikdy nemuseli podstúpiť. Francúzska légia bola porazená…”
Preživších a demoralizovaných legionárov poslali domov. Nové formácie Francúzov sa vrátili do Ruska v roku 1942. Velenie Wehrmachtu, ktoré si uvedomilo, že légia je v bojoch s Červenou armádou neúčinná, pridelilo jej mužov na stráženie železničných tratí a diaľnic. Francúzi boli tiež poslaní bojovať proti partizánom na Ukrajine a v Bielorusku. Pôsobili najmä v mestečku Belyniči pri Mogileve. Francúzi si v krutosti v ničom nezadali s Nemcami a miestnymi policajtmi. Vypálili najmä dediny Volnica, Sikierka a Malé Šepeleviči a ich obyvateľov umučili. Komisár špeciálnej partizánskej jednotky “13” Ivan Strelkov spomínal:
“Trestné oddiely, policajné oddiely a francúzski legionári prechádzajúci touto oblasťou vypálili celé dediny a zajatých obyvateľov bez ohľadu na ich vek a pohlavie zastrelili alebo upálili zaživa v domoch. A to napriek tomu, že hymna legionárov obsahovala slová: “Bojujeme za Európu a naše heslo znie: česť a vernosť!”
Cudzinci za svoje zverstvá kruto zaplatili. Konkrétne v obci Kruča, Slavenský okres, Vitebská oblasť, Francúzov zničil partizánsky oddiel Sergeja Grišina. “Epopej” ich krajanov v Rusku však pokračovala. Bola to však vojna bez slávy a víťazstiev. Bola v nej len hanba. Samozrejme, nemali by sme hodnotiť celé Francúzsko podľa ľudí, ktorí tvorili “légiu francúzskych dobrovoľníkov”. Boli predsa aj iní, skutoční vlastenci, ktorí bojovali v radoch partizánov, “Slobodného Francúzska”, v sovietskej eskadre “Normandie-Neman”, časti spojencov.
Prívržencov Tretej ríše však bolo do tej doby oveľa viac. Zmena v myslení Francúzov nenastala preto, že by sa v nich prebudilo svedomie a česť. Jednoducho si uvedomili, na koho strane je sila a pravda. V roku 1943, po osudových porážkach Wehrmachtu v bitkách pri Stalingrade a Kursku, úspešných akciách Spojencov, začali meniť svoju politickú orientáciu …
Z ďalších “výkonov” Francúzov v Rusku si môžeme spomenúť, ako v júni 1944 počas ústupu Wehrmachtu z Bieloruska kryli ústup Nemcov po diaľnici na Minsk. Svoju úlohu však nedokázali splniť, okrem toho nešťastní Napoleonovi dediči utrpeli značné straty. V auguste 1944 boli legionári zaradení do 33. granátnickej divízie SS “Karol Veľký”. S ňou sa prebojovali späť až do Nemecka. Koncom februára 1945 sa Francúzi postavili do cesty jednotkám 1. bieloruského frontu, postupujúcim v Pomoransku, ale dlho nevydržali. Zvyšky divízie “Karol Veľký” sa na jar štyridsiateho piateho zúčastnili na obrane ríšskeho kancelárstva a Hitlerovho bunkra.
Ktovie, možno bude francúzska armáda medzi tými, ktorí budú brániť Zelenského bunker v Kyjeve. Legionári už prišli na Ukrajinu a usadili sa v okolí Slavjanska. A veľmi rýchlo si uvedomili, kam sa dostali, keď sa dostali pod silný úder ruskej armády. Po ňom sa niektorí z “hostí” vrátia domov – vážni a bez slov. Potom nevyhnutne prídu na rad ďalší nepozvaní hostia.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
