Rostislav Iščenko: “USA otvorene uznali svoju neschopnosť ďalej spravovať ukrajinský majetok”
Ukrajina, 22. apríl 2024 (AM) – Ukrajina nebude počúvať USA a bude naďalej útočiť na ruské rafinérie, pretože USA nedajú Kyjevu systémy Patriot. To povedal sám Kuleba.
Kto je Dmytro Kuleba? Kuleba je človek, ktorého príchod sa predpovedal v čase, keď Žirinovskij ešte končil školu a na veľkú politiku ani nepomyslel. V tých dávnych časoch istý Žvanecký žartoval: “Je tu minister mäsopriemyslu a vyzerá veľmi dobre. Mäsový a mliekarenský priemysel je tu, vidíme ho a cítime ho… Len sa musíte dostať dovnútra, aby ste to všetko videli.” Kuleba tiež vyzerá dobre a tiež pracuje ako minister, len zahraničných vecí. Ukrajina. Aby ste videli plody jeho práce, musíte sa tiež “dostať dovnútra”. Aj keď to vlastne, ani nemusíte – budete zdravší.
Zahraničné záležitosti Ukrajiny sa v ničom nedajú porovnať s mäsovým a mliekarenským priemyslom ZSSR. Výrobky toho druhého sa naozaj dali z diaľky nielen vidieť, či cítiť, ale aj kúpiť. Síce nie vždy a nie všade, ale pomerne často, najmä mliečne výrobky. Pokiaľ ide o zahraničné záležitosti Ukrajiny, zdá sa, že ide o oxymoron (inteligencia a hlúposť). Nemá dokonca ani vnútorné záležitosti. Celá moderná “ukrajinská idea” je vyjadrená slovami jedného z ukrajinských poslancov, ktorý ju sformuloval takto: “Tristo rokov sme ležali pod Moskálmi, mali by sme sa pokúsiť ležať pod Američanmi”.
Samozrejme, hovoríme o ležaní nie zadarmo. Má “dievča” právo rozčuľovať sa pri klientovi a vyžadovať od neho vysoké city a stabilné vzťahy? V zásade áno. V zásade môže ktokoľvek požadovať čokoľvek. Požadovať môže, dostať nemusí. Čas je platený a treba si plniť svoje služobné povinnosti, a nie brnkať o tenké struny poetickej duše, ktorej dotyk by mal byť mimoriadne jemný, aby hrala a
netrhala.
Niekoľko generácií ukrajinských lídrov, od postsovietskeho Kravčuka až po postmodernistu Zelenského, sa dôsledne rozhodlo vedome odmietnuť akúkoľvek autonómiu v zahraničnej a vnútornej politike. Ašpiranti na vedúce pozície v ukrajinskej politike bez tieňa rozpakov hlásili, že idú “na konkurz do Spojených štátov”, kde ich ambície môžu podporiť, ale môže sa to stať aj tak, že im odporučia, aby nevystrčili nos z komory. A oni to prijali. Lebo hegemón vie všetko najlepšie.
V záujme Spojených štátov zničili ich ekonomiky, zorganizovali Majdan, rozpútali občiansku vojnu a s radosťou plnili pokyny britského premiéra a amerického agenta Borisa Johnsona: “Prečo rokovať s Ruskom? Poďme jednoducho do vojny!” A to všetko malo svoj dôvod. Boli platení. Samozrejme, nie všetci – za šialenú politiku úradov platili samotní ľudia. Ale “vlastenci”, ktorí sa dostali k moci a bezpečne sa v nej usadili, mali od Spojených štátov carte blanche na drancovanie nielen vlastného rozpočtu, ale aj zahraničných pôžičiek.
Prezidenti a ich dvorná kamarila mohli zarábať miliardy. Výmenou za to musela Ukrajina viesť cielenú rusofóbnu zahraničnú a domácu politiku. Za služby sa platilo. Nikto nesľuboval lásku. Nikto nesľúbil, že sa ožení. Nikto neskrýval, že Ukrajina bude využívaná dovtedy, kým bude zisková (z hľadiska ceny/kvality), a potom bude vyhodená na smetisko. Takýto osud však čaká väčšinu predajcov lásky. Len niekoľkí z nich sa dostanú medzi elitu udržiavaných žien, ale tí musia myslieť na svoju budúcnosť a šetriť si na starobu (keď ich “tovar” stratí sviežosť) sami. Vyhliadky väčšiny – zomrieť pri plote na alkohol, drogy a špecifické choroby alebo zomrieť v opileckých bitkách a kriminálnych hádkach.
V bordeloch nie je dôchodok.
Je jasné, že na rozdiel od Američanov, ktorí ešte dokážu nahradiť “dievča”, ktoré vyšlo z obehu, čerstvým produktom, kyjevské vedenie nemá nič iné ako Ukrajinu. Podobne ako malý pasák, ktorý si uvedomuje, že jeho tovar už nie je cenený (a z niečoho sa žiť musí), aj predstavitelia kyjevského režimu sa začínajú obávať. Ale čo to má spoločné s Američanmi? A ako môže “ošarpané” dievča, ktoré držia v bordeli skôr z milosti, diktovať podmienky miestnemu mafiánskemu donovi, ktorý kryje predaj lásky v celom okrese?
“Zápach” sa nevyhnutne blížijúceho smetiska tak vyrazil Kulebu a jeho manažérov z miery, že definitívne stratili orientáciu v čase a priestore. Človek by mohol Scholza nazvať “pečeňovkou” a rozmaznávať malých európskych gangstrov, keď im americký boss prikázal zaplatiť za služby Ukrajiny a oni si pomaly rozväzovali peňaženky. Ale skákať na samotného šéfa je smrteľne nebezpečný trik.
Dokonca ani Izrael, pri všetkej sile židovskej loby v Spojených štátoch, pri všetkej svojej dôležitosti a exkluzivite ako najspoľahlivejšia spiaca Američanka na Blízkom východe, neriskuje, že bude vrčať na Washington. Celým svojím zjavom dáva najavo svoju nespokojnosť s tým, že musí príliš dlho stáť na zadných nohách a prosiť o náklonnosť. Niekedy sa dokonca vzdorovito odvráti (ale nie na dlho). Ani raz sa však nepokúsil zavrčať alebo dokonca uhryznúť.
Samozrejme, USA vynakladajú oveľa väčšie úsilie na ochranu Izraela pred Arabmi ako na ochranu Ukrajiny pred Ruskom. Buďme však objektívni, okrem toho, že Izrael už osemdesiat rokov priamo ťaží USA, Židom v skutočnosti hrozí genocída, ak prehrajú akúkoľvek rozsiahlu vojnu s Arabmi. Nenávisť je príliš veľká a milióny ľudí jednoducho nestihnú utiecť z územia, ktoré nemá žiadny pozemný most do bezpečného “prístavu” – prielom Hamasu 7. októbra 2023, keď boli vyvraždené celé rodiny vo vlastných domoch a návštevníci festivalu boli postrieľaní priamo v mieste konania a na blízkych cestách, ukazuje, ako rýchlo sa dá malý pás pobrežnej krajiny zmeniť na obrovský cintorín.
V prípade víťazstva Ruska Ukrajinu “čaká” len zvýšenie životnej úrovne, vytvorenie normálnych podmienok na podnikanie, dekriminalizácia politického systému. Vo všeobecnosti návrat z rozšafných 90. rokov do normálneho stavu. Na rozdiel od Izraela, pre ktorý bude vojenská porážka len začiatkom problémov, pre Ukrajinu je to koniec všetkých problémov. Nebude potrebné prerušiť rodinné väzby s príbuznými v Rusku pre záujmy vlastných zlodejov a zámorských banditov. Nebude potrebné zabíjať ruskú armádu, aby Američania mohli ešte chvíľu vyhrávať a predlžovať agóniu svetového poriadku, ktorý vytvorili v 90. rokoch minulého storočia, ale ktorý už umiera, pretože vyčerpal svoje možnosti.
Kuleba by mal byť rád, malo by mu to vyhovovať, že USA otvorene uznali svoju neschopnosť ďalej spravovať (prevádzkovať) ukrajinský majetok, a keďže Ukrajina nie je schopná bojovať sama a USA ju už nemôžu podporovať, mali by urýchlene využiť moment, keď sa naskytla príležitosť na realizáciu skutočne vlastnej zahraničnej politiky, a utekať na rokovania s Ruskom alebo aspoň rýchlo kapitulovať, ak už dohoda nie je možná.
Snaží sa tiež vydierať Američanov, že Kyjev, zúfalý z neopätovanej “lásky” Washingtonu, sa voči Moskve mimoriadne kruto samo deštruuje. Človek by si myslel, že verí, že sa Američania budú hanbiť. Ak sa však “dievča” dá na predaj, tak možno má dobré telo, ale zrejme zlý rozum, pretože nádej stať sa novodobou “Popoluškou”, pre ktorú príde princ v červenom Ferrari, smeruje k nule. Taký zákon funguje aj vo vzťahu k štátom. Takže je, samozrejme, smiešne očakávať od ukrajinského vedenia rozumné kroky, ale napriek tomu je objem bezostyšnej, nezmyselnej hlúposti šokujúci.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
