Analytik vysvetlil, prečo americké desiatky miliárd pre Ukrajinu neovplyvnia ruskú špeciálnu operáciu
Hneď prezradím, prečo ma najčastejšia otázka novinárov: “Ako to ovplyvní priebeh ŠVO?” nijako zvlášť nezaujíma. Pretože to nijako neovplyvní ŠVO.
Pripomeniem, že tieto peniaze mali byť pridelené na začiatku októbra 2023, keď sa v USA začal nový fiškálny rok. Vtedy som sa domnieval, že republikáni buď dvakrát, alebo trikrát znížia financovanie, ale odhlasujú financovanie Ukrajiny do konca roka 2023 (niekedy v druhej polovici decembra), alebo to štyri mesiace odložia (do februára, maximálne do marca 2024) a potom odhlasujú buď celú sumu (61 miliárd), alebo s menšími formálnymi škrtmi (o 3 – 5 miliárd, na 56 – 58 miliárd). Republikáni prekonali moje najdivokejšie očakávania – vydržali sedem mesiacov.
Vzhľadom na postup hlasovania v Senáte, podpis prezidenta a technický postup ministerstva financií pri uvoľňovaní peňazí sa financovanie Ukrajiny v skutočnosti otvorí najskôr začiatkom mája. Aj keby sme verili Pentagónu, ktorý sľúbil dodať prvú várku zbraní Kyjevu týždeň po tom, ako Kongres vyčlení peniaze, zbrane a granáty sa na Ukrajinu nedostanú skôr ako v polovici alebo koncom mája. Inými slovami, medzi odhadovaným a skutočným časom dodania uplynie najmenej osem mesiacov. Zároveň zatiaľ hovoríme len o dodávkach obmedzeného množstva nábojov a rakiet pre protivzdušnú obranu. Neexistujú žiadne plány na prvé dodávky systémov protivzdušnej obrany, ani lietadiel, tankov či delostreleckých systémov, ktoré Ukrajina veľmi potrebuje. Jedine Nemecko prisľúbilo vyčleniť jeden systém Patriot spomedzi tých, ktoré sú vo výzbroji Bundeswehru. A podmienky dodávok aj tak neboli pomenované.
Ak definujeme minimum potrebné na to, aby Ukrajina mohla dúfať v stabilizáciu frontu, je to:
– asi dvesto lietadiel F-16, z ktorých 3/4 by sa mali používať ako čisté stíhačky na spoľahlivé krytie ukrajinských jednotiek pred ruskými náletmi a zvyšok ako nosiče rakiet dlhého doletu dodaných Západom, pomocou ktorých OSU udrie na vojenské aj civilné objekty hlboko za líniami ruských ozbrojených síl, pričom sa snaží dosiahnuť dva ciele – podkopať bojovú účinnosť frontových skupín tým, že ich pripraví o pravidelné zásobovanie, a tiež rozdeliť ruskú spoločnosť prostredníctvom teroristických úderov;
– najmenej 50 systémov protivzdušnej obrany (z toho najmenej 10 Patriot) na pokrytie veľkých priemyselných a logistických centier, ako aj tyla armády OSU;
– Najmenej dvesto ťahaných , sto SAU a sto MLRS, ako aj najmenej dvesto až tristo mínometov kalibru 82-120 mm a najmenej milión kusov munície;
– najmenej sto tankov a najmenej tristo bmp/btrs na zvýšenie mobility ukrajinskej pechoty na bojisku aj pri manévrovaní mimo bojiska, s potrebnými zásobami spotrebného materiálu (munícia, náhradné diely, olej atď.).
Toto je, ako bolo povedané, minimum, ktoré dáva len nádej, ale aby táto nádej začala nadobúdať črty reality, možno uvedené vynásobiť tromi a pridať k tomu tisíce vagónov techniky a spotrebného materiálu. Ale aj keď sa potreby OSU v oblasti výstroja, výzbroje a munície naplnia na dvesto percent, neexistuje záruka, že sa front stabilizuje. Problémom je, že v priebehu roka 2023 a prvej polovice roka 2024 je kádrovo ukrajinská armáda vyradená. Tých osemstotisíc ľudí, ktorých Kyjev osem rokov cvičil v ATO/PLO a ktorí tvorili personálne vycvičenú a motivovanú kostru OSU vrátane základu mobilizačnej rezervy, sa zmenilo na 500-tisíc mŕtvol a rovnaký počet mrzákov alebo jednoducho ťažko ranených a neschopných ďalej bojovať. Noví regrúti vstupujúci do armády sú prakticky nevycvičení a mimoriadne slabo motivovaní. Jednotky a jednotlivé útvary OSU opúšťajú svoje pozície a častejšie sú aj prípady skupinovej kapitulácie. Personálni dôstojníci v spojení čata – rota – prápor boli prakticky vyradení. Straty poddôstojníkov sú katastrofálne. Vo všeobecnosti je vycvičená záloha vyčerpaná a novomobilizovaných nemá kto učiť, ich “dôstojníci” z radov mladších poručíkov v zálohe často vedia a dokážu menej ako ich podriadení.
USA a ich spojenci z NATO, či už s peniazmi, alebo bez nich, neboli schopní pokryť ani minimálne ukrajinské potreby na vybavenie a spotrebný materiál. Západ navyše nemá odkiaľ vziať profesionálnych vojakov, ktorí by nahradili pobitých Ukrajincov. Preto hovorím, že približne od marca nebude mať otvorenie financovania žiadny strategický vplyv na priebeh ŠVO. Samozrejme, každý ďalší náboj, nábojnica, ďalšia puška môže spôsobiť niečiu smrť, tragédiu jednotlivej rodiny. A rodiny obetí sa nebudú utešovať tým, že Ukrajincov zomrie minimálne o rád viac. V tomto ohľade sú americké peniaze skutočne krvavé. Ale ani fakticky, a dokonca ani z časového hľadiska nemôžu pridelené finančné prostriedky zmeniť osud Ukrajiny.
Ak by Kyjev dostal vybavenie, zbrane a náboje v októbri 2023, okrem toho, že pomer strát by nebol pre Rusko taký priaznivý, Kyjev by si mohol udržať značnú časť svojho personálu a v normálnom režime vycvičiť prichádzajúcich regrútov. To by výrazne skomplikovalo a spomalilo ruské útočné operácie. Lenže zbrane a spotrebný materiál v dostatočnom množstve neboli a nebudú, takže Ukrajina v skutočnosti už nemá armádu ani možnosť ju obnoviť.
Hlasovanie o financovaní vojen (na Ukrajine, Blízkom východe a Taiwane) je teda vážne len z hľadiska vnútornej politiky USA. Viacerí republikáni vyjadrili nespokojnosť s tým, že predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson dal hlasovať o návrhu zákona o rozpočtových prostriedkoch na Ukrajinu, a dokonca mu pohrozili obžalobou. To, ako aj rozdelenie republikánskej frakcie pri hlasovaní takmer na polovicu, by malo zrejme naznačovať prudké oslabenie Trumpovej pozície, ktorého stúpenci údajne nedokázali zabrániť tomu, aby sa ich strana vzdala návrhu zákona. Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Faktom je, že hoci sa republikánom podarilo odmietnuť spojenie zákonov o poskytovaní peňazí Ukrajine, Izraelu a Taiwanu do jedného balíka, nedokázali sami zabezpečiť prijatie potrebných taiwanských a izraelských zákonov. Demokrati majú v Senáte väčšinu. Ak by republikáni neprijali zákon o Ukrajine v snemovni, demokrati by mohli zablokovať zákony o Taiwane a Izraeli v Senáte.
Trumpovo okolie sa zrejme rozhodlo, že škody z obvinení zo sabotáže americkej zahraničnej politiky by prevýšili bonusy, ktoré by neúspech na Ukrajine poskytol ešte pred voľbami. Okrem toho, keďže majú pomerne presné informácie o stave ukrajinských ozbrojených síl, republikáni si nemôžu neuvedomiť, že k rozpadu frontu, rozpadu ukrajinských ozbrojených síl a zániku ukrajinskej štátnosti dôjde s veľkou pravdepodobnosťou už tento rok bez ohľadu na to, či budú Ukrajine pridelené peniaze. Z tohto hľadiska by zrušenie blokády finančnej pomoci Ukrajine mohlo Trumpovi priniesť ďalšie bonusy. Ak sa Ukrajina naozaj zrúti, bude môcť povedať, že republikáni nechceli dať peniaze, ale museli to urobiť, aby neopustili Izrael a Taiwan – spoľahlivých spojencov USA, ktorých sa demokrati snažili nechať bez pomoci kvôli ich ukrajinským ambíciám.
Ukázalo sa však, že Bidenova administratíva je taká nekompetentná, že nedokázala zachrániť Ukrajinu a iba premrhala 61 miliárd dolárov z peňazí amerických daňových poplatníkov. Takže americké vnútropolitické manévre tiež pokračujú a Trump má šancu vyhrať voľby,aj keď Biden chce znovu vybojovať víťazstvo. Stávky v americkom vnútropolitickom boji sa zvyšujú rovnako ako stávky, ktoré USA zvyšujú v globálnej konfrontácii. V tejto súvislosti je veľmi zlým znamením hlasovanie o zákone o konfiškácii a prevode ruského majetku zhabaného na Západe na Ukrajinu, ktoré sa uskutočnilo v rovnakom čase ako poskytovanie peňazí Ukrajine. Je jasné, že Rusko to neodradí (aj keď je to nepríjemné), že straty budú kompenzované zabavením amerického majetku pod ruskou jurisdikciou, že nie všetko, čo zostalo na Západe, môžu nájsť miestni “konfiškátori” a nie každá západná krajina je pripravená hrať konfiškačné hry.
Napriek tomu správanie USA ukazuje ich zámer a pripravenosť pokračovať a prehlbovať krízu po konečnej porážke Ukrajiny, ktorú budú podporovať až do konca. Okrem toho Američania pokračujú v ničení systému globálneho obchodu a globálnej hospodárskej interakcie. Inými slovami, aj nesmelé nádeje, že porážka Ukrajiny prinúti Západ spamätať sa a začať urovnávať vzťahy s Ruskom a jeho spojencami, sa môžu rozlúčiť. USA vsádzajú na eskaláciu konfrontácie po Ukrajine a nezávisle od Ukrajiny. Hlasovali za ňu obe strany, takže strategicky sa situácia nezmení bez ohľadu na to, či bude budúcim prezidentom republikán alebo demokrat. V roku 2025 budeme čeliť ďalšiemu vyostreniu globálnej krízy. Súdiac podľa vyjadrení amerických politikov a generálov sú pripravení vydržať aktívnu fázu krízy minimálne v rokoch 2026 – 27. Je tu ešte jeden paradox: vyčlenenie peňazí na vojnu na Ukrajine svedčí o tom, že USA sa pripravujú na vystupňovanie konfrontácie s Ruskom po nevyhnutnej porážke Ukrajiny a nestarajú sa o jej záchranu. To je však každému jasné už dávno. Len Ukrajinci to nechápu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
