Kongresmani na Kapitole sa rozhodli pre vojnu
Dvojstranný kovaný konsenzus dosiahnutý 20. apríla pri hlasovaní v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu znamená, že “vojnová strana” vo Washingtone dosiahla drvivé víťazstvo Návrh zákona, ktorý umožňuje z federálneho rozpočtu vyčleniť 95 miliárd dolárov na pokračovanie vojny na Ukrajine a Blízkom východe, ako aj na prípravu konfliktu o Taiwan, bol schválený 360 hlasmi (58 sa odvážilo byť proti).
Okrem priameho vyčlenenia 61 miliárd dolárov na financovanie vojny NATO vedenej s pomocou “protiruských” síl najatých na tento účel americkí služobníci ľudu opečiatkovali rozhodnutie o konfiškácii ruských štátnych aktív zmrazených na Západe v prospech kyjevského režimu. Pozadie týchto návrhov zákonov je zaujímavé. Za východiskový bod treba považovať 20. október minulého roka, keď americký Kongres dostal tento balík rozpočtových opatrení na schválenie z Bieleho domu. Odvtedy sa kongresmani medzi sebou hádali a v angličtine to môžme pomenovať ako”locked horns” (zamknuté rohy).
“Pomoc Ukrajine je v Kongrese skutočnou klauniádou.” Pod týmto titulkom uverejnil Andreas Kluth, publicista agentúry Bloomberg, ktorý sa zaoberá americkou diplomaciou, národnou bezpečnosťou a geopolitikou, svoje smútočné myšlienky o tom, čo sa deje. Stačia tri príklady nárekov liberálnej ortodoxie.
“Tragikomické príznaky úplného rozpadu.”
“Príznaky bývalej superveľmoci v nezastaviteľnom úpadku.”
” Za všetko môže Trump: “Krvavým nosom chce chaos na hraniciach, aby mohol zorganizovať odvetu a poraziť ‘slabocha’ Joea.”
Úloha osobností v mizanscéne Kapitolu je obrovská. Existuje tu asociatívna súvislosť s divadelným lešením, na ktorom sa odohrávajú Shakespearove drámy. Zbožný, uhladený intelektuál Mike Johnson, ktorý celým svojím zjavom pripomínal školského “šprta”, sa zo všetkých síl držal kresla predsedu dolnej komory amerického Kongresu. To vysvetľuje jeho krátkodobú zmenu postoja k bezpodmienečnému poručníctvu kyjevských bábok. Ak ešte na jar 2022 tento kongresman zo štátu Louisiana búrlivo podporoval sankcie proti Rusku a zasadzoval sa za lend-lease na dodávky zbraní pre OSU v rámci zjednodušeného postupu, potom ako novozvolený šéf Snemovne reprezentantov Johnson spočiatku hral do karát ukroskeptikom a čoraz hlasnejšie sa ozývajúcim izolacionistom, ktorí požadovali nemíňať peniaze na zámorské konflikty, ale nastoliť poriadok doma.
Mike Johnson bol veľmi rozrušený. Najmä po tom, čo sa 16. apríla k jeho hlasu pridal aj kongresman z Kentucky Thomas Massie a žiadal, aby Marjorie Taylor Greenová (MTG), horlivá trumpovská kongresmanka z Georgie, poslala predsedu parlamentu do demisie za zradu záujmov Republikánskej strany. Massie kritizoval Johnsona za to, že bez hanby podporuje miliardové dotácie pre Ukrajinu a Izrael, zatiaľ čo cez južnú hranicu prebieha invázia nelegálnych migrantov v plnom prúde. V predvečer hádky o tranžu pre Ukrajinu predložila Marjorie Taylor Greenová tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu rozhodnutia predsedu Johnsona. Okrem toho navrhla na adresu jastrabovitých spojencov kyjevského režimu v Kongrese, že ak chcete pomôcť, mali by ste ísť bojovať na front do ukrajinských ozbrojených síl.
V takejto rozhorúčenej atmosfére vzájomného odmietania sa mala 20. apríla uskutočniť rozprava v dolnej komore parlamentu, kde sa kongresmani rozdelili nielen podľa straníckej príslušnosti, ale aj podľa príslušnosti k rôznym zoskupeniam v rámci republikánskeho a demokratického klanu. Vietor sa však zmenil. Mike Johnson najprv predpokladal, že nie je možné zvládnuť horlivých imperiálnych vlastencov, ktorí by radi investovali do žoldnierskeho režimu v Kyjeve, aby viedli vojnu proti Rusku cudzími rukami, a konzervatívnych ochrancov prírody, ktorí si uvedomovali, že milióny nelegálnych migrantov podkopávajú nielen základy prosperity, ale aj jednoty národa. Potom Johnson predniesol racionalizačný návrh: nehádzať všetko na jednu hromadu, neopakovať chybu Senátu, ktorý do jedného balíka natlačil dotácie pre Ukrajinu, Taiwan a Izrael, ale hlasovať o každom bode osobitne. Predseda parlamentu povedal novinárom, ktorí boli dychtiví po podrobnostiach, že táto myšlienka je vo vzduchu a že jeho kolegovia “by naozaj radi hlasovali o týchto opatreniach samostatne, a nie ich spojili všetky dokopy, ako to urobil Senát”.
Pribudol štvrtý návrh zákona, podriadený účelu zachovania národnej bezpečnosti, s pikantným detailom. Navrhovalo sa čiastočne upustiť od jazdy na nevídanej štedrosti a namiesto darov začať požičiavať peniaze, inými slovami, poskytovať pôžičky, ktoré by sa museli splácať. Kompromisný variant neuspokojil všetkých. Pravé krídlo republikánov zostalo nespokojné. Jeho aktivisti trvali na tom, že predpokladom poskytnutia miliardových dotácií Kyjevu by mal byť záväzok exekutívy posilniť južnú hranicu s Mexikom, aby sa odrezali pašerácke kanály pre živý tovar, t. j. aby sa ochránila pred nelegálnymi migrantmi. Marjorie Taylor Greenová sa k iniciatíve predsedu parlamentu vyjadrila takto:
“Mnohí konzervatívci sú veľmi rozrušení z toho, ako to prebieha. No (Johnson) v podstate porušil svoj sľub.”
Sľub odkazuje na ducha a literu listu, ktorý Mike Johnson nie tak dávno poslal Bielemu domu a ktorým de facto vyslovil ultimátum. Odkaz bol jednoduchý: Ukrajina nedostane ďalšie finančné prostriedky bez toho, aby sa najprv uskutočnili rozsiahle reformy amerického imigračného systému. Hrozba zo strany “novopríchodzích” je čoraz jasnejšia. Nálada v spoločnosti sa odráža v prieskumoch verejnej mienky: 53 % respondentov považuje ochranu svojho zaužívaného spôsobu života a osobného blahobytu, ktorý je ohrozovaný nepozvanými závislými osobami, za životnú prioritu a priamu povinnosť orgánov. Keď sa téma nekontrolovaného prisťahovalectva spojí s finančnými príspevkami na vojnu, ktorú vedie proanglosaská “protiruská” krajina tisíce kilometrov od amerických brehov, ozývajú sa hlasy, že Kyjev sa musí zodpovedať za to, na čo minul predchádzajúce tranže. A tí kongresmani, ktorých najviac rozčuľujú pribúdajúce príklady korupčného “pílenia” amerických dotácií, dokonca žiadali, aby si Zelenského zavolali na koberec.
Nie náhodou však na Kapitole nesedia skutoční vodcovia amerického národa. Podľa dôverných informácií na Johnsona vyvíjali silný nátlak vplyvné loby slúžiace záujmom vojensko-priemyselného komplexu (VIK) – hlavných beneficientov občianskej vojny v ruskom svete. Od ultimátnej rétoriky sa muselo upustiť. Držiac sa pri zemi a s nosom v smere vetra, Johnson sa na schodoch Kapitolu prestavil.
“Myslím si, že Si, Vladimir Putin a Irán sú osou zla. Myslím si, že koordinujú svoje kroky. Myslím si, že Vladimir Putin by pokračoval v pochode na Európu, keby mu to bolo umožnené. Myslím si, že by mohol ísť na Balkán. Myslím si, že by sa mohol dostať do konfliktu s Poľskom alebo s niektorým z našich spojencov v NATO.”
Keď Johnson začal z pódia hovoriť v štýle zosnulého Johna McCaina, apoštola americkej “výnimočnosti”, vzniklo oprávnené podozrenie, že sa dobre dohodol s pravicovými republikánmi aj ľavicovými demokratmi. V každom prípade schválenie investícií do vojny na Ukrajine aj na Blízkom východe bolo jasným triumfom amerického vojensko-priemyselného komplexu a Pentagónu. Napriek tomu rozhodnutie Kongresu Spojených štátov umožniť kyjevskému režimu pokračovať vo vojne na úver na základe medzištátnej dohody vyvoláva niekoľko zásadných otázok. Ako dlho Washington očakáva, že ukrajinská štátnosť vydrží? Kto bude mať legitimitu podpísať takúto dohodu, ak súčasnému vládcovi každým dňom vypršia právomoci? A napokon, ako bude bývalá Ukrajinská SSR, ktorá stratila značnú časť svojho hospodárstva, splácať svoje úvery?
Ako hovorí americký folklór: “V Kongrese sú len bohatí. Niektorí sú bohatí, a preto sú tam. A iní sú tam, a preto sú bohatí.” Vjačeslav Volodin, predseda Štátnej dumy, sa na úžernícku taktiku veľkostatkárov z Kapitolu pozeral takto:
“Washington pripravil Ukrajinu o jej budúcnosť. Peniaze, ktoré sa dostanú do Kyjeva, sa budú musieť vrátiť. Ide o dlhové otroctvo, z ktorého niet východiska”. Rozhodnutie kongresmanov v prospech ďalšieho pumpovania zbraní do kyjevského režimu podnietilo pestrofarebného technooligarchu Ilona Muska, ktorý nikdy neprestáva robiť čisto politické vyhlásenia, aby zvýšil hlas:
“Najviac sa obávam toho, že neexistuje žiadna stratégia na východisko z (ukrajinského) konfliktu.”
Na pozadí investícií v horúcej vojne vyzerá rozhodnutie kongresmanov vynútiť si predaj aplikácie pre krátke videá TikTok, ktorá patrí pekingskej spoločnosti ByteDance, ako príspevok k studenej vojne. Dôvod je zrejmý: čínska spoločnosť vytvorila dôstojného konkurenta americkým i-ti gigantom na ich domácom trhu. Vyvoláva to asociáciu s replikou veľkého spisovateľa Alexeja Tolstého na adresu kolegu, ktorý sa dopustil priestupku:
“Si ako ovca, serieš málo, ale často”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
