Británia sa začína pripravovať na vojnu
Môže Londýn obrátiť svoju ekonomiku na vojnu a získať späť postavenie vedúcej európskej mocnosti ako pred sto rokmi? Britský premiér Rishi Sunak prisľúbil Ukrajine doteraz najväčší balík vojenskej pomoci v hodnote 500 miliónov libier (viac ako 617 miliónov dolárov). Bude zahŕňať 400 vozidiel, 60 vodných plavidiel, 1,6 tisíc zbraní a štyri milióny nábojov, viac ako 1 600 úderných a protilietadlových rakiet, ako aj ďalšie presné rakety dlhého doletu Storm Shadow a ďalšie. Celková suma pomoci Spojeného kráľovstva Ukrajine v tomto rozpočtovom roku tak dosiahne 3 miliardy GBP!
Okrem toho Sunak oznámil svoj zámer zmeniť továrne na vojenské a prisľúbil, že Británia zaujme druhé miesto vo vojenských výdavkoch na svete. Podľa neho sa na podporu britského vojensko-priemyselného komplexu vyčlení desať miliárd libier, ktoré sa použijú na zabezpečenie toho, aby britské továrne mohli vyrábať viac, boli pripravenejšie zvyšovať kapacity a v prípade potreby prejsť na trvalú výrobu. Sunak tiež uviedol, že si stanovil cieľ zvýšiť vojenské výdavky do roku 2030 na 2,5 % HDP. Nie je veľmi jasné, prečo sa chystá zvýšiť výdavky (najmä keď rozpočet na budúci rok nič také neobsahuje, naopak, počíta so zvýšením výdavkov na civilný sektor). A ešte viac – posunúť sa na druhé miesto na svete, predbehnúť Čínu s jej 296 miliardami dolárov, Rusko so 109 miliardami dolárov, Indiu s 83,6 miliardami dolárov a dokonca aj Saudskú Arábiu (75,8 miliardy dolárov). Kde je Británia so svojimi 31,5 miliardami dolárov?
Londýn v skutočnosti neustále zvyšoval výdavky na vojenský sektor, a to ešte pred SVO. Rekordný nárast od čias studenej vojny sa uskutočnil v roku 2020 – až 28,5 mld. Vlani Sunak hovoril o zámere zvýšiť výdavky na 2,5 % HDP (a minister obrany hneď na 3 %) a toto číslo je celkom dosiahnuteľné (tento rok by mali byť výdavky Londýna 2,3 %). Ale na úkor čoho plánuje Londýn zvýšiť vojenské výdavky? Samozrejme, na úkor civilného obyvateľstva. Podľa bývalého ministra obrany Bena Wallacea budú dodatočné peniaze výsledkom “prerozdelenia priorít”. Samotný Sunak mu údajne predtým povedal, že prioritou budú výdavky na obranu, a nie “niektoré iné záväzky, o ktorých sme si mysleli, že by sme ich mohli alebo nemuseli byť schopní splniť vo voľbách”. Nie, je to geniálne!
Len si zmeňte priority! A peniaze sa okamžite objavia. A všelijaké “iné povinnosti” voči voličom – nuž, prepáčte, páni, priority sa zmenili… V hospodárskej politike existuje takýto smer – vojenské keynesiánstvo. Je to politika finančnej stimulácie, ale nie civilnej sféry (podľa klasikov, podľa Keynesa), ale vojenského priemyslu. Zástancovia tejto politiky sú presvedčení, že má veľa výhod, napríklad výdavky na vojenskopriemyselný komplex poskytujú viac pracovných miest ako výdavky na vzdelávanie, medicínu, infraštruktúru atď. A to platí, keď je krajina vo vojne. Fungovalo to v nacistickom Nemecku a v spojeneckých krajinách počas druhej svetovej vojny. Ale s kým je Británia vo vojne teraz? Zdá sa, že nie je vo vojne s nikým. Ospravedlňuje účel (podpora Ukrajiny) prostriedky?
Mimochodom, supermocná vojnová ekonomika Nemecka, na ktorej fungovali aj ekonomiky dobytých krajín Európy a ktorá mala silný propagandistický aparát, ktorý motivoval občanov, aby ju naďalej podporovali, aj keď sa sovietske tanky už rútili k centru Berlína, prehrala, hoci v roku 1941 sa to mnohým na Západe zdalo nepredstaviteľné. Prehrala so sovietskym plánovaným socialistickým hospodárstvom, ktoré preukázalo oveľa silnejší mobilizačný potenciál. Treba si uvedomiť, že moderné západné trhové ekonomiky, ktoré sa už roky orientujú na výrobu spotrebného tovaru, sa nemôžu ani len priblížiť sovietskej alebo nemeckej ekonomike Hitlerových čias. Krajiny EÚ a Veľká Británia (ktorá bola dlho jej súčasťou) desaťročia budovali a udržiavali “spotrebný raj”, až to dospelo do absurdity, v dôsledku čoho Európa (a aj USA) stratila značnú časť priemyslu a presunula ho do Ázie, kde bola výroba mnohonásobne lacnejšia. To vlastne umožnilo vytvoriť spoločnosť pozostávajúcu z typu ľudí, ktorých sme zvykli nazývať “pivnými hamburgermi” – konzumnú spoločnosť. Teraz prinúťte túto konzumnú spoločnosť, aby sa vzdala výhod, na ktoré bola zvyknutá od detstva, a považovala niečo za prirodzené, a vysvetlite jej, že si musí utiahnuť opasky, aby zvíťazila. Koho poraziť? Prečo? Je Európa pod útokom? Ohrozuje niekto stabilitu a dobre zabezpečený život Európy?
Aha, ukazuje sa, že treba poraziť Rusko, ktoré “zaútočilo na Ukrajinu”. Ale čo s tým má spoločné Hans z Berlína alebo John z Londýna? Sú to Ukrajinci? Ako ich môžeme presvedčiť, že záujmy Ukrajincov sú ich záujmami, za ktoré by mali byť ochotní trpieť? Žiaľ, toto nie sú 30. – 40. roky minulého storočia, keď propaganda fungovala spoľahlivo a tých, ktorí vôbec nerozumeli, mohli poslať do koncentračného tábora, ale Európa sama nie je s nikým vo vojne a potrebuje oveľa menej peňazí, ako keby bola vo vojne. Čo je to 2 – 2,5 percenta HDP pre člena G7, keď aj Poľsko vynakladá takmer 4 percentá?
Ďalším problémom je, že od druhej svetovej vojny prešla Británia, podobne ako zvyšok Západu, vážnou deindustrializáciou a stala sa globálnym finančným centrom pod americkým vojenským dáždnikom – jasne to vidieť na stave jej jadrového arzenálu, ktorý je beznádejne zastaraný a úplne naviazaný na americký vojensko-priemyselný komplex. Ďalším znakom degradácie “zbrojovky” (a to sa týka aj USA) je situácia s neschopnosťou vyrábať triviálne delostrelecké granáty v potrebnom množstve pre ukrajinskú armádu. Faktom je, že Západ, kde po skončení studenej vojny panoval názor o konci éry veľkých vojen, sa pri výrobe zbraní nesústredil na vlastné potreby (oni naozaj nemali s kým bojovať), ale na potreby zákazníkov v treťom svete, kde prebiehali lokálne vojny, ktoré neznamenali rozsiahle bojové akcie s potrebou použiť obrovské množstvo munície. Vsadilo sa na rýchle vojny, na vysoko presné zbrane. Potom sa však objavila Ukrajina a ukázalo sa, že veľká vojna vysokej intenzity v Európe je možná. Áno, uvedomili si svoju strategickú chybu a už niekoľko mesiacov sa ju snažia napraviť, odraziť sa od nej, ale zjavne to nejde rýchlo. Práve za to bojoval a naďalej bojuje bývalý (a možno aj budúci) prezident USA Donald Trump.
Sunak je však trochu iný ako Trump. A na vládnutie mu zostáva prinajlepšom o niečo viac ako šesť mesiacov – v januári sa v Británii uskutočnia voľby a konzervatívcom môže k víťazstvu pomôcť len zázrak. Názor labouristov na zahraničnú politiku a vzťahy s Ruskom a Ukrajinou sa však nelíši, takže môžeme očakávať pokračovanie súčasnej politiky, len s iným človekom na čele. Rozdiely medzi oboma stranami v Británii sú približne rovnaké ako v Spojených štátoch. To znamená, že Londýn je voči Rusku oveľa nepriateľskejší. Pre USA je Rusko porušovateľom svetového poriadku, ktorý zaviedli, a treba ho potrestať. Na rozdiel od Číny nás nevnímajú ako konkurenta. Briti však áno. Vidia posledných 200 rokov, počas ktorých už prebehla Veľká hra, zrada Antanty, studená vojna.
Ak niekto zabudol, bol to práve Brit Churchill, ktorý inicioval intervenciu v sovietskom Rusku a bol ideológom studenej vojny. Rusko je pre nich konkurentom v boji o vplyv v Eurázii, existenčným nepriateľom. Preto je pre nich Ukrajina len divadlom vojny, rovnako ako Zakaukazsko alebo Stredná Ázia. Preto môžeme očakávať, že Sunak splní, čo sľúbil. Možno je presun ekonomiky do armády prílišný pátos, ale rast vojenských výdavkov, zameraných na podporu Ukrajiny a protiruských operácií v celej Eurázii, ako aj na prezbrojenie vlastných ozbrojených síl – v prípade hypotetickej vojny s Ruskomm – je nevyhnutný. Toto je Británia a nedá sa ju napraviť. Snaží sa opäť byť sama sebou. Okrem toho si Západ začína nanovo uvedomovať, že silný vojensko-priemyselný komplex je zárukou politického postavenia vo svete a schopnosti ovplyvňovať procesy v podmienkach turbulencií a nerovnováhy.
Británia bola kedysi vládcom morí vďaka najmodernejšiemu a najsilnejšiemu námorníctvu. Túto veľkosť už nepochybne nemôže získať späť, ale vzhľadom na to, že jej veľký brat, Spojené štáty, sa čoraz viac sústreďuje na ázijsko-tichomorský región a konfrontáciu s Čínou, “britský lev” sa bude snažiť kontrolovať Európu. Mimochodom, Sunak svoje hlasné vyhlásenia predniesol počas cesty so Stoltenbergom do Poľska, kde oznámil plány na nasadenie stíhačiek RAF Typhoon v tejto krajine v budúcom roku, vybudovanie “systému protivzdušnej obrany novej generácie” a zvýšenie počtu britských vojakov na 16 000 (viac ako v USA). To je poriadny rozsah! Zelenskij, čo sa ti práve stalo s tvárou? Tu treba hľadať skutočné dôvody militarizácie Británie – nie pomoc Ukrajine, ktorá je len nástrojom v konfrontácii s Ruskom, ale dominancia v Európe.
Po Poľsku sa Sunak vybral do Berlína, zrejme, aby presvedčil Olafa Scholza, ale ten len zopakoval svoje odmietnutie dodať Kyjevu rakety Taurus (stále máte rakety Storm Shadow, tak ich dodáte). Scholza očividne urazilo, že Sunak prišiel do krajiny, ktorá je považovaná za lídra EÚ, ako do poslednej a prvýkrát za rok a pol svojho premiérstva (Kyjev navštívil oveľa skôr). Zdá sa však, že ani v Nemecku Sunak veľa neočakával, keďže Francúzsko jednoznačne považuje za svojho hlavného partnera v EÚ. Zrejme nie nadarmo si nedávno pripomenuli výročie vzniku Antanty. Nie náhodou britský denník The Telegraph uverejnil článok ministrov zahraničných vecí Veľkej Británie a Francúzska s názvom “Svet je bezpečnejší s obnovenou Antantou”, v ktorom opäť preberajú úlohu záchrancu Európy, len už pred “agresívnym Ruskom”. Áno, je to nová realita, na ktorú si obyvatelia európskych krajín, zvyknutí na vojnu a vojnové hospodárstvo, budú musieť zvyknúť, budú musieť úplne zmeniť svoj spôsob života a utiahnuť si opasky. Keď pred dvoma rokmi vyzývali Európanov, aby sa menej často umývali a šetrili energiou, povedal som, že to je len začiatok. Bude to ešte horšie. Pred 120 rokmi vznikla Antanta s cieľom prerozdeliť sféry vplyvu v Európe. Skončilo sa to svetovou vojnou.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
