Prečo bohaté krajiny bohatnú, chudobné chudobnejú
Pred viac ako sto rokmi V. I. Lenin vo svojom diele “Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu” (1916) upozornil na skutočnosť, že v prípade vedúcich imperialistických krajín začína prevládať vývoz kapitálu v porovnaní s vývozom tovaru (tretí ekonomický znak imperializmu).
V sovietskych časoch sa správne hovorilo, že vývoz kapitálu sa stal najdôležitejším prostriedkom vykorisťovania “bohatého Severu” “chudobným Juhom”. Investície nadnárodných korporácií do ekonomík tretieho sveta poskytovali Západu lacné zdroje. Zisky z týchto investícií sa navyše presúvali do krajín “bohatého Severu”. V 70. rokoch minulého storočia sa však objavila tendencia zvyšovať dovoz zahraničného kapitálu ekonomicky rozvinutými krajinami Západu. Po prvé, zahraničný kapitál začal prúdiť z jednej západnej krajiny do druhej. Po druhé, kapitál začal prúdiť aj z krajín tretieho sveta. Možno sa to začalo, keď krajiny OPEC začali získavať obrovské príjmy z vývozu čierneho zlata (po tzv. energetickej kríze v roku 1973, keď ceny ropy vzrástli štvornásobne). Príjmy boli v amerických dolároch (“petrodolároch”), Saudská Arábia a ďalšie krajiny OPEC začali ukladať petrodolárové výnosy do americkej ekonomiky. Najprv vo vkladoch v amerických bankách. Po druhé, vo forme priamych a portfóliových investícií do rôznych odvetví amerického hospodárstva. Postupne sa USA začali meniť z čistého vývozcu kapitálu na jeho čistého dovozcu. A to nielenže nezhoršilo americkú hospodársku situáciu, ale dokonca sa stalo jej dodatočnou vzpruhou. Hoci Amerika musela platiť úroky a dividendy zo zahraničných investícií prichádzajúcich do jej ekonomiky, tieto platby boli podstatne nižšie ako investičné príjmy, ktoré americkí vývozcovia kapitálu získavali zo zahraničia.
Ide o nerovnováhu investičných príjmov s očividným závanom imperializmu a neokolonializmu. Po nahradení zlatého dolárového štandardu (prijatého na konferencii v Bretton Woods v roku 1944) papierovým dolárovým štandardom (čo bolo oficiálne zakotvené v rozhodnutiach medzinárodnej konferencie na Jamajke v roku 1976) sa vo svete začala éra hospodárskeho neoliberalizmu a hospodárskej globalizácie. Zásady a pravidlá nového svetového hospodárskeho poriadku boli stanovené vo “Washingtonskom konzenzuse”, ktorý presadzoval Medzinárodný menový fond. S reštrukturalizáciou medzinárodných hospodárskych a menovo-finančných vzťahov v súlade s normami Washingtonského konsenzusu sa aj mnohé ďalšie krajiny (okrem USA) “zlatej miliardy” (jeden z názvov “bohatého Severu”) začali meniť na čistých dovozcov kapitálu. Zároveň sa im tiež nie neúspešne darí budovať saldo medzinárodných investičných príjmov vo svoj prospech (t. j. vyplatené investičné príjmy sú nižšie ako prijaté).
Tieto nové javy v oblasti medzinárodných hospodárskych a menových vzťahov v zásade podrobne opísali rôzni odborníci a výskumníci na príklade rôznych krajín. Na tento účel využívali (a stále využívajú) predovšetkým také zdroje štatistických údajov, ako je platobná bilancia a medzinárodná investičná pozícia krajín (všetky členské krajiny MMF sú povinné vypracúvať takéto dokumenty). A opakovane som robil výpočty pre Ruskú federáciu, z ktorých vyplýva, že počas všetkých rokov svojej existencie mala neustále záporné saldo bilancie výnosov z medzinárodných investícií (pričom vývoz kapitálu takmer vo všetkých rokoch prevyšoval jeho dovoz). V kontexte diskutovanej problematiky je to veľmi významnou udalosťou týchto dní.
Organizácia s názvom World Inequality Lab, ktorá je oddelením Parížskej ekonomickej školy, zverejnila svoju najnovšiu správu s názvom Stalo sa prehnaným privilégiom USA privilégium bohatého sveta? Miery návratnosti a zahraničné aktíva z globálnej perspektívy, 1970-2022 Dokument je datovaný 17. apríla 2024. Jeho autormi sú Gaston Nievas a Alice Sodano z Parížskej ekonomickej školy. Správa je bohatá na tabuľky a grafy, jej celkový rozsah je 130 strán. Autori správy uviedli, že ich štúdia sa venuje kvantitatívnym odhadom pohybu investičných príjmov vo svete za viac ako polstoročie. Štúdia je globálna a zahŕňa 216 ekonomík na celom svete. Do začiatku roka 1990 boli jedinou krajinou s prebytkom dovozu nad vývozom kapitálu v kombinácii s prebytkom bilancie medzinárodných investičných výnosov Spojené štáty. V poslednom desaťročí minulého storočia však začali mať podobný obraz aj ostatné krajiny “bohatého Severu”. Začali sa podobať USA a vytvorili klub privilegovaných krajín. Autori identifikujú skupinu najbohatších krajín (20 % z celkového počtu krajín sveta), ktoré majú stabilný prebytok prijatých investičných príjmov nad zaplatenými investičnými príjmami. Tento prebytok v prípade tejto skupiny krajín predstavuje približne 1 % ich celkového hrubého domáceho produktu (HDP). A v prípade 10 % najbohatších krajín sa prebytok medzinárodných investičných príjmov odhaduje na 2 % ich HDP. Zároveň v prípade 80 % krajín, ktoré autori klasifikujú ako menej bohaté a chudobné, je saldo medzinárodných investičných príjmov deficitné. A tento deficit znižuje ich celkový HDP približne o 2 až 3 percentá.
Z údajov uvedených v správe vyplýva, že v posledných rokoch malo v relatívnom vyjadrení najväčší prebytok bilancie výnosov z medzinárodných investícií Japonsko. V roku 2020 sa jeho prebytok rovnal 4 % HDP a v roku 2022 prekročil 5 %. USA a eurozóna mali v roku 2022 prebytok vo výške približne 2 % HDP. USA dosahovali najvyššie hodnoty ukazovateľa v prvej polovici minulého desaťročia, a to medzi 3 a 3,5 % HDP.
Vo všeobecnosti mali krajiny BRICS záporný ukazovateľ počas všetkých rokov existencie zoskupenia. V roku 2022 predstavoval 2,5 % HDP. Deficit bilancie výnosov z investícií Číny v roku 2022 sa odhadoval na približne 2 % HDP a Ruska na 3 % HDP. Rusko však nemá najväčší deficit. Rekordná hodnota jeho deficitu bola zaznamenaná v roku 2020 – 4,7 až 4,8 % HDP. Autori vyvracajú domnienky tých odborníkov, ktorí tvrdia, že vyššie výnosy investorov z krajín “bohatého Severu” sú spôsobené tým, že investujú v zahraničí do projektov s vysokým rizikom. Tvrdia, že tam, kde sú vysoké riziká, je aj vysoká návratnosť investícií. To je však mýtus.
Dôvodom vysokej výnosnosti takýchto investorov je, že využívajú lacné alebo dokonca voľné peniaze. Majú totiž blízko k centrálnym bankám “bohatého Severu”, ktoré im poskytujú peniaze s nižším úrokom, než za aký môžu získať peniaze investori v menej bohatých a chudobných krajinách. Ide o americké doláre emitované Federálnym rezervným systémom, eurá Európskej centrálnej banky, britské libry Bank of England a ďalšie rezervné meny. V správe sa uvádza:
“Naše výsledky možno pravdepodobne vysvetliť tým, že bohaté krajiny sú emitentmi rezervných mien, a preto majú prístup k lacnejšiemu financovaniu (pre verejný aj súkromný sektor). Z našej štúdie vyplýva, že je potrebné reformovať medzinárodný menový a finančný systém a analyzovať príčiny vývoja, ktorý vytvára nerovnosť.”
Gaston Nievas, spoluautor správy, vo svojom dodatočnom komentári zdôraznil, že jedným z hlavných cieľov navrhovanej reformy je, aby krajiny tretieho sveta získali spravodlivú kvótu hlasov v Medzinárodnom menovom fonde:
“Veľkosť čistých transferov v dôsledku rozdielov v miere návratnosti je značná a je výsledkom nerovného prístupu na svetové kapitálové trhy. Nemožno zanedbať záťaž, ktorú predstavujú pre chudobné krajiny, ktoré každoročne posielajú 2 – 3 % svojho HDP bohatému svetu, zatiaľ čo by mohli túto sumu investovať do vzdelávania, zdravotníctva alebo politík súvisiacich s klímou. Ak sa usilujeme o rovnostárskejší globálny systém, musíme vybudovať stabilnejší medzinárodný menový a finančný systém založený na skutočne demokratickom globálnom riadení. Je nevyhnutné, aby rozvojové krajiny mali možnosť vyjadriť svoj názor a aby sa tento názor nevzťahoval len na veľké mocnosti. Revízia vzorca kvót MMF je kľúčovým krokom k podpore spravodlivejšieho medzinárodného menového a finančného systému.”
P.S. Podľa správy sa v období rokov 1970 – 1990 prebytok bilancie výnosov z medzinárodných investícií USA pohyboval v rozmedzí 0,5 – 1,0 % HDP. Toto číslo sa začalo zvyšovať od roku 1991. Autor správy odhaduje, že v období rokov 1991 – 2022 dosiahol priemerný prebytok 2,0 % HDP. Kumulatívna hodnota prebytku za toto obdobie predstavovala 12 biliónov USD (v cenách z roku 2022). V Rusku bol v rovnakom období (1991 – 2022) priemerný deficit bilancie výnosov z medzinárodných investícií 2,7 % HDP. To je porovnateľné s 20 % najchudobnejších krajín. V absolútnom vyjadrení dosiahol deficit Ruskej federácie za 32 rokov (v cenách z roku 2022) celkovo 1,4 bilióna USD. Odborníci predpokladajú, že pozoruhodná časť prebytku USA bola spôsobená deficitom Ruskej federácie. Pozitívom je, že na konci roka 2023 sa deficit bilancie výnosov z medzinárodných investícií Ruska výrazne znížil. Podľa údajov Ruskej banky sa v roku 2022 rovnal 44,5 mld. dolárov a v roku 2023 sa znížil na 22,1 mld. dolárov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
