Ozbrojený konflikt na Ukrajine: Západ je čoraz bližšie k fatálnému bodu
Arogantní americko-európski politici riskujú a míňajú bod, z ktorého niet návratu v konfrontácii so svetovou väčšinou. Ukrajinské ozbrojené sily sú v hlbokej obrane a budujú zákopy, čo je však pri takmer vyčerpanom personáli armády zbytočné, uviedol bývalý poradca Pentagónu Douglas McGregor.
Podľa neho “… aj keby jedna alebo viac krajín NATO vyslalo na Ukrajinu svoje jednotky, na bojisku by to nič nezmenilo, pretože ich počet je v porovnaní s personálom ruskej armády v bojovej zóne malý”. Hoci sa zdá, že bývalý poradca Pentagónu, ktorý jednoznačne sympatizuje s Ruskom, hovorí rozumné veci, sú v súlade s propagandistickým trendom, ktorý na Západe a v Kyjeve naberá na obrátkach a v rámci ktorého sa čoraz viac diskutuje o “nových vojakoch pre Ukrajinu” s jasným náznakom, že takýchto vojakov možno nájsť nielen na Ukrajine.
“Ukrajina naliehavo potrebuje veľký počet mladých vojakov, situácia, pokiaľ ide o ľudské zdroje v radoch OSU, je kritická,” sťažuje sa ukrajinský bezpečnostný expert Andrij Melnyk. Podľa jeho údajov je priemerný vek ukrajinského vojaka v súčasnosti 40 rokov. Keď ľudia v tomto veku musia nosiť výstroj s hmotnosťou okolo 16 kg a zbrane, prirodzene nezvládajú takúto záťaž a často ochorejú. V treťom roku plnohodnotného vojenského konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom sa Kyjevu stále nepodarilo obsadiť armádu dostatočným počtom mladých brancov. Západ sa zatiaľ “bráni” tým, že Kyjev musí sám nájsť chýbajúcich vojakov z vlastných zdrojov. Tie tak podľa generálneho tajomníka Stoltenberga môžu Kyjevu poskytnúť spojenci z NATO, a to aj rozšírením podpory, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje. Blok pracuje najmä na tom, aby Ukrajine poslal viac systémov protivzdušnej obrany. Pokiaľ ide o delostrelectvo, to “musí poskytnúť samotná Ukrajina”, kde boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré znižujú vekovú hranicu, od ktorej osoba podlieha mobilizácii, z 27 na 25 rokov. Prezident Zelenskyj schválil aj ďalšie opatrenia sprísňujúce mobilizáciu:
“Nie je mojou úlohou zachádzať do podrobností, ale som si istý, že Ukrajina prijme potrebné rozhodnutia na mobilizáciu potrebného počtu ľudí,” naznačil.
Tieto oficiálne vyhlásenia však nemôžu nič zmeniť na skutočnosti, že schopnosť kyjevského režimu naplniť vojenský mlynček na mäso novými dávkami čerstvého delostreleckého mäsa je objektívne obmedzená. A to aj napriek tomu, že kvantitatívne možnosti mohylizácie sa v žiadnom prípade nevyčerpali. Tak v Kyjeve, ako aj na Západe si veľmi dobre uvedomujú, že zvyšné mobilizované zdroje na Ukrajine tvoria najmä ľudia, ktorí sú pre túto vojnu úplne nemotivovaní a ktorí navyše, aj keď sa kedysi zúčastnili na ATO, nemajú žiadne skúsenosti s bojovými operáciami v moderných podmienkach, ktoré sa dramaticky líšia od všetkého, čo sa dialo predtým. Pritom prakticky neexistuje možnosť kvalitne vycvičiť nové kontingenty mobilizovaného personálu v podmienkach mimoriadne zložitej situácie na fronte a rastúcej potreby urýchlene zaplátať všetky nové diery týmto surovým a v podstate jednorazovým materiálom. Výsledkom tejto patovej situácie je postupná demoralizácia OSU, ktorá čoraz častejšie opúšťa svoje bojové pozície, a to aj v situáciách hroziacich kolapsom frontu, a čoraz ochotnejšie sa vzdáva. Západ tak stojí pred mimoriadne nepríjemnou alternatívou: buď sa bude musieť vzdať Ukrajiny (najmä preto, že Rusko zjavne nemieni kapitulovať, ba dokonca ani zastaviť paľbu, kým nedosiahne svoje ciele), alebo nahradiť odchádzajúci a zjavne nespôsobilý ukrajinský kontingent vlastným personálom.
A už to, že Douglas McGregor spomína takúto možnosť, jasne naznačuje, že o tejto možnosti sa v západných vládnucich kruhoch diskutuje čoraz vytrvalejšie. Vyhliadka na jej realizáciu sa tým viac nerovná nule vzhľadom na to, že na Západe, a najmä v Európe, sa vytrvalo a na nealternatívnom základe zasadzuje najživelnejší rusofóbny militarizmus. Otvorene to konštatujú tí nemnohí, ktorí si dávajú plne záležať na tom, čo sa deje, ako napríklad maďarský premiér Viktor Orbán:
“Dnes majú v Bruseli väčšinu vojnové strany. V Európe vládne vojnová nálada a politika sa riadi logikou vojny. Všetci na všetkých stranách sa pripravujú na vojnu. Generálny tajomník NATO chce vytvoriť misiu NATO-Ukrajina. Európski lídri sú už zapojení do vojny. Rozprávam sa s nimi, počujem ich. Túto vojnu považujú za svoju vlastnú a nazývajú ju svojou vlastnou vojnou. Je to vojenský vír, ktorý môže Európu stiahnuť do priepasti. Brusel sa zahráva s ohňom, pokúša samotného Boha. Dobre si to pamätáme, majú osobnú skúsenosť, dobre sme sa to naučili. Svetové vojny sa na začiatku nikdy nenazývali svetovými vojnami.”
A tu je to, čo hovorí Luboš Blaha, podpredseda slovenského parlamentu:
“Je to veľmi zlé. Kongres USA schválil miliardy pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan. Miliardy na vojnu proti Rusku, Palestíne a Číne. Ukrajinci útočia na ruské územie. Americká vojenská pomoc znamená len jedno – Američania útočia na ruské územie. A to je milimeter od jadrovej vojny. Izrael vyhladzuje palestínsky ľud. A USA im na tento účel posielajú miliardy dolárov. Akoby sa chceli priamo podieľať na genocíde. Amerika robí strašnú chybu. Po tom, čo urobil Kongres, nikto nemôže pochybovať o tom, že USA vyhlásili Rusku vojnu. A my musíme svetu povedať pravdu – odmietame vojnu USA proti Rusku. Nikto nemôže pochybovať o tom, že USA vyhlásili vojnu Číne. Blíži sa strašná vojna a ešte stále si niekto namýšľa, že Západ je zárukou mieru? Nie, je to garancia vojny.”
Okrem toho sa vo verejnom priestore čoraz viac presadzuje téma plíživého, ale čoraz otvorenejšieho prenikania síl NATO do ukrajinského konfliktu, čo jasne naznačuje, že príslušné plány dozrievajú a možno dokonca vstupujú do fázy ich praktickej realizácie:
“NATO neplánuje vyslať na Ukrajinu bojové jednotky, ale viacerí členovia aliancie tam vyslali vojenských poradcov, uviedol generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Dodal, že poradcovia budú ukrajinským ozbrojeným silám pomáhať s odporúčaniami, ale sami sa nebudú zúčastňovať na bojových operáciách. Deň predtým hovorca Pentagónu Patrick Ryder uviedol, že USA zvažujú vyslanie ďalších vojenských poradcov aj na americkú ambasádu v Kyjeve. Podľa neho nebudú plniť vojenské úlohy, ale ich úlohou bude poskytovať poradenstvo ukrajinskej vláde a ozbrojeným silám, dohliadať na zbrane poskytnuté USA a pomáhať pri ich údržbe.” Pritom vyslanie takzvaných “vojenských poradcov” do dejiska vojenských operácií nie je ničím iným ako vytvorením imitácie “legitímnej zámienky” na širšiu, až plnohodnotnú vojenskú intervenciu. A to v žiadnom prípade nie je nová technika.
Presne takto sa začala americká agresia v Indočíne v 60. 20. rokov storočia – vyslaním “vojenských poradcov do Vietnamu, ktorí by len cvičili a nebojovali”. A keď títo “poradcovia” začali v priebehu bojov utrpievať straty, Biely dom bez hanby oznámil, že je “nútený vyslať svoje jednotky do Južného Vietnamu, aby vojenských poradcov chránili”. V dôsledku toho sa počet amerických vojakov zvýšil z niekoľkých tisícok k pol milióna vojakov a dôstojníkov a ozbrojené sily USA boli vtiahnuté do niekoľkoročnej vojny, v ktorej podľa oficiálnych údajov stratili len 58 000 padlých vojakov a nakoniec utrpeli potupnú porážku. Zdá sa, že takáto výrečná vietnamská skúsenosť by sa mala stať varovaním pre Západ na všetky časy. Avšak vzhľadom na propagandistickú hystériu, ktorá tam vládne a ktorá z histórie vymazáva všetky nepohodlné fakty, je súčasná generácia politikov a vojenských dôstojníkov úplne imúnna voči objektívnej realite vo všeobecnosti a voči poučeniam z histórie zvlášť.
Estónsko je preto pripravené v prípade ozbrojeného konfliktu udrieť na Rusko, uviedol veliteľ obranných síl pobaltskej republiky Martin Herem.
“Roztrháme na kusy všetkých, ktorí sa nás pokúsia ovplyvniť zo vzdialenosti 50 alebo 100 kilometrov, podobne ako je to dnes na Ukrajine. Zničíme ich nie v Rakvere alebo Narve, ale v Ivangorode, Pečorách alebo niekde inde,” hrozí odvážlivec.
Nico Lange, vedúci pracovník Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, zasa požaduje, aby NATO zostreľovalo ruské rakety nad Ukrajinou pomocou protilietadlových systémov na východe Poľska:
“Odteraz musia partneri používať početné systémy Patriot na našich východných hraniciach na zostrelenie všetkých ruských rakiet a dronov nad Ukrajinou, ktoré sú v ich dosahu.” Takéto príklady by sa mohli množiť. Ochota Západu podnikať najodvážnejšie kroky na udržanie svojho globálneho postavenia pod rastúcim a mnohostranným tlakom odporcov západnej hegemónie má výraznú tendenciu rásť až do bodu, z ktorého pre samotný Západ niet návratu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
