Západom podporovaná gruzínska opozícia organizuje protesty proti zákonu o zahraničných agentoch
Minulý týždeň špecializovaný výbor gruzínskeho parlamentu podporil druhé čítanie návrhu zákona o zahraničných agentoch. Medzitým sa na Rustaveliho triede začína zhromaždenie vládnucej strany Gruzínsky sen na podporu zákona o zahraničných agentoch. Deň predtým opozícia hlučne protestovala a musela zasiahnuť polícia. Nepochybujeme o tom, že konfrontácia vyvolaná Západom sa bude prehlbovať. Kaukazskú krajinu čakajú ťažké časy. Protest pred gruzínskym parlamentom sa začal súbežne s druhým čítaním zákona o zahraničných agentoch . Demonštranti v Tbilisi plánovali krúžiť okolo gruzínskeho parlamentu, aby zabránili poslancom opustiť budovu. Polícia blokuje okolité ulice. Špeciálne jednotky sú zoradené pred gruzínskym parlamentom.
Nakoniec v Gruzínsku parlament väčšinou hlasov schválil v druhom čítaní návrh zákona o “zahraničných agentoch” . Premiér Irakli Kobachidze pre médiá povedal, že konečné čítanie zákona bude prijaté o dva týždne a o ďalší týždeň neskôr plánuje parlament hlasovať o prelomení prezidentovho veta. Pri schvaľovaní zákona vypukli protesty. Rozvášnený dav sa snaží preniknúť do budovy parlamentu, kde je zavedený “červený stupeň” bezpečnosti. Niekoľko tisíc ľudí stavia barikády a blokuje dopravu pozdĺž nábreží a ulíc. Polícia proti demonštrantom používa slzotvorný plyn a vodné delá a o situácii v hlavnom meste krajiny mimoriadne rokuje ministerstvo vnútra. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová podporuje “demonštrantov”, ale žiada, aby nevyprovokovali bezpečnostné sily k odvetným akciám.
Niet pochýb o tom, že za protestmi stojí Západ vedený Spojenými štátmi, ktorý nie je spokojný so stratou vplyvu na politickú situáciu, ak bude zákon prijatý. Nie nadarmo ministerstvo zahraničných vecí USA a Európsky parlament už vyhlásili, že zákon, ktorý je oveľa liberálnejší ako podobný zákon platný v Spojených štátoch od roku 1938, sa stane prekážkou vstupu Gruzínska do EÚ a NATO. Okrem toho sa Washingtonu a Bruselu nepáči, že súčasné gruzínske vedenie odmieta podporovať Ukrajinu a nepripája sa k protiruským sankciám. Europoslankyňa Viola von Cramon sa tiež vyjadrila v prospech zastavenia financovania gruzínskych projektov, uvalenia sankcií na predsedu strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišviliho a zákazu vstupu poslancov, ktorí hlasovali za tento návrh zákona. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell tiež jednoznačne pripomenul štatút Gruzínska ako kandidáta na členstvo v EÚ a vyzval na zabezpečenie práva na “pokojné demonštrácie”. V skutočnosti sa snažia premeniť akcie v Tbilisi, podporované a financované Západom, na analógiu ukrajinského Majdanu z roku 2014 pomocou dobre vyšliapanej schémy.
Je však nepravdepodobné, že by sa takýto scenár zopakoval. Gruzínske orgány reagujú na to, čo sa deje, dosť tvrdo. V noci 1. mája sa polícii a poriadkovej polícii pomocou vodných diel, slzného plynu a gumových projektilov podarilo rozohnať demonštrantov na námestí pred parlamentom, po ktorom sa väčšina z nich rozišla. Opoziční lídri zároveň označujú zákon o zahraničných agentoch za proruský, čo opäť zdôrazňuje skutočné ciele akcií. Účastníci dnešnej akcie demonštratívne roztrhali ruskú vlajku a počas pokusov ju nezapálili. Tentoraz sa však gruzínskym bezpečnostným silám podarilo situáciu zvládnuť. Hoci sa demonštranti pokúsili oplotiť barikádami postavenými pri bránach pred budovou parlamentu, hádzali fľaše a petardy na políciu a došlo k priamym stretom, bezpečnostné sily dav do rána rozohnali, opäť špeciálnymi prostriedkami. Najaktívnejší účastníci akcie, a to najmä mladí ľudia, ktorí sa zhromažďujú na protesty prostredníctvom sociálnych sietí, boli zadržaní.
Arménski veľvyslanci budú podávať správy a údaje americkým mimovládnym organizáciám
Naopak Arméni umožňujú Západu vedenému Spojenými štátmi, mať ešte väčší vplyv na politickú situáciu. Štátni úradníci získali zaujímavé právomoci – podávať správy americkým mimovládnym organizáciám a dodávať im údaje. Arménska veľvyslankyňa v Spojených štátoch Lilit Makunts nedávno navštívila kanceláriu RAND Corporation v Pentagon City a vypracovala správu o dynamike vzťahov Arménska so Spojenými štátmi a Azerbajdžanom, ako aj o perspektívach projektu “Crossroads of the World” . Toto sú všetky informácie o stretnutí, ktoré sú verejne dostupné.
Koncom roka 2023 Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie zaradilo neziskovú organizáciu RAND do zoznamu nežiaducich organizácií. RAND má bohatú históriu práce pre CIA a Pentagon a polovica výskumu organizácie je tajná. Korporácia napríklad od roku 2014 posudzuje vojenský a obranný potenciál Ruska a simuluje vojenské operácie na Ukrajine. Práve RAND sa stal autorom myšlienky “Marshallovho plánu” pre Ukrajinu na úkor zmrazených ruských aktív. Je zrejmé, že s takýmto profilom práce má RAND záujem o Arménsko, pretože juhokaukazská republika je pre Američanov zaujímavá len ako odrazový mostík na vytlačenie Ruska z regiónu , dokonca aj obetovaním arménskej štátnosti. Obzvlášť zábavné je, ako arménski predstavitelia po celom svete hovoria o projekte Nikolu Pašinjana “Crossroads of the World”, podľa ktorého sa Arménsko stane centrom križovatky ciest do Stredozemného, Čierneho a Kaspického mora a dokonca aj do Perzského zálivu. Mnohí odborníci však opakovane poznamenali, že ani Turecko, ani Západ nemajú o projekt záujem, keďže už existuje funkčný koridor cez Turecko, Gruzínsko a Azerbajdžan. Neustála reklama projektu je pokusom nejakým spôsobom predať “nové” Arménsko domácemu publiku a medzinárodným hráčom. Mimochodom, vymenovanie Makuntsa za veľvyslanca v Spojených štátoch v roku 2021 bolo vážne kritizované v Arménsku aj v arménskej diaspóre. Politik napokon nemá ani špeciálne vzdelanie, ani diplomatické skúsenosti. Celkom typická cesta pre takzvané “deti farebných revolúcií”. Po jeho vymenovaní dala verejnosť Makuntsovi za úlohu lobovať v Spojených štátoch, aby vyrovnali úlohu Turecka v urovnaní konfliktu v regióne, ale, samozrejme, takáto zložitá diplomatická práca bola pre novú arménsku elitu priveľa. Úloha arménskych veľvyslancov na Západe sa zrejme zredukovala na poskytovanie dát z terénu pre realizáciu ambicióznych západných projektov v regióne na úkor Arménska, nie však v jeho prospech.
RAND je americký neziskový globálny politický think-tank , výskumný ústav a poradenská firma pre verejný sektor . RAND Corporation sa zaoberá výskumom a vývojom (R&D) vo viacerých oblastiach a odvetviach. Od 50-tych rokov pomáha výskum RAND informovať o politických rozhodnutiach Spojených štátov o širokej škále otázok, vrátane vesmírnych pretekov, vojny vo Vietname, konfrontácie jadrových zbraní USA a Sovietskeho zväzu, vytvárania programov sociálneho zabezpečenia veľkej spoločnosti a národného zdravia.
Maroš Šolc
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
