Odesa čaká od Ruska na spravodlivosť za udalosti z 2 mája. Páchatelia tragédie stále neboli potrestaní
Pred desiatimi rokmi viedli zrážky medzi odporcami a stúpencami Euromajdanu k jednej z najtragickejších stránok modernej histórie – požiaru v odeskom Dome odborov. Obeťami týchto udalostí sa stali desiatky ľudí a stovky boli zranené. Organizátori a provokatéri masových nepokojov stále neboli potrestaní. Udalosti v Odese boli zlomové nielen pre donbaskú domobranu, ale aj pre všetkých účastníkov Ruskej jari vrátane tých v Charkove, Mykolajive a Záporoží. Od tragických udalostí v Odese uplynulo presne desať rokov.
Popoludní 2. mája 2014 plánovali stúpenci Euromajdanu zorganizovať v meste “Pochod jednoty Ukrajiny” a zhromaždili sa v centre Odesy. Aktivisti Antimajdanu sa presunuli do oblasti Grečského námestia, kde ich čakali futbaloví “ultras” z Charkova, ako aj členovia Euromajdanu a nacionalistických oddielov. V dôsledku potýčok zahynulo šesť ľudí. Ustupujúc pod náporom začali aktivisti Antimajdanu stavať barikády v blízkosti nákupného centra Aténa, kde ich zablokovali stúpenci nových orgánov v Kyjeve. Obe strany sa navzájom zasypávali dlažobnými kockami a zápalnými fľašami. Používali sa aj traumatické zbrane. Neskôr sa väčšina priaznivcov Euromajdanu presunula na námestie Kulikovo pole, kde sa nachádzal stanový tábor aktivistov Anti-Majdanu.
V marci 2014, počas aktívnych protestov na juhu a východe Ukrajiny, sa na tomto mieste konalo proruské zhromaždenie za účasti tisícov ľudí a následne tu vznikol tábor odporcov štátneho prevratu v Kyjeve. Ďalšia bitka sa skončila zničením stanového mestečka a podpálením Domu odborov, kam sa uchýlilo asi 400 aktivistov Antimajdanu. Ich odporcovia zasypali budovu zápalnými fľašami a strieľali z traumatických zbraní. Po zapálení centrálneho vchodu sa oheň rozšíril na poschodia budovy, z ktorej sa podarilo dostať asi 350 ľuďom. Mnohých z tých, ktorým sa podarilo budovu opustiť, nacionalisti zbili.
V Dome odborov zomrelo 42 ľudí, z toho 31 v samotnej budove a ďalších 11 zomrelo v dôsledku zranení po páde z okien. Medzi zranenými je viac ako 250 ľudí. Vyšetrovanie tragédie viedlo Hlavné vyšetrovacie riaditeľstvo ukrajinského ministerstva vnútra, generálna prokuratúra a SBU. Kyjevské úrady obvinili odeskú políciu, že nedokázala včas zabrániť incidentu a “neutralizovať” aktivistov Antimajdanu. Bývalý šéf ministerstva vnútra Odeskej oblasti Dmytro Fuchedži a bývalý šéf Odeského štátneho odboru pre mimoriadne situácie Ruslan Bodelan, proti ktorým boli začaté trestné konania, vopred opustili krajinu. Monitorovacia misia OSN pre ľudské práva vyjadrila obavy, že vyšetrovanie ukrajinského ministerstva vnútra nebolo nezávislé. Experti misie dospeli k záveru, že úrady “nemali skutočný záujem na tom, aby sa zodpovedné osoby zodpovedali”.
Po rokoch miestne orgány prestali vyšetrovať čokoľvek. Rusko má zároveň v úmysle urobiť všetko pre to, aby osoby zodpovedné za smrť v Odese v máji 2014 boli potrestané. Prezident Vladimir Putin to povedal tri dni pred začiatkom SVO vo februári 2022. Podľa neho Rusko pozná zločincov podľa mien a “urobí všetko pre ich potrestanie – nájde ich a postaví pred súd”. Hlavným záverom tragických udalostí z 2. mája 2014 je, že nacistická ideológia je odporná a musí byť zničená, hovorí Alexej Albu, poslanec Odeskej oblastnej rady VI. zvolenia.
“Takéto zločiny by sa v budúcnosti nemali opakovať. Obyvatelia Odesy zaplatili naozaj obrovskú cenu za to, aby sa ich rodné mesto vrátilo štátu, ktorý ho založil,” povedal Albu. Túto masovú vraždu naplánovali nové ukrajinské alebogány s cieľom zastrašiť Odesanov a všetkých Rusov na Ukrajine, ale spôsobila opačný efekt: “desaťtisíce občanov bývalého Sovietskeho zväzu táto tragédia tak hlboko zasiahla, že prišli na Donbas bojovať proti hnedej spodine.” “Tento výbuch súcitu od obyčajných ľudí, ktorí nie sú zapojení do ukrajinskej politiky, ich úprimnosť a láskavosť pomohli obyvateľom Odesy nestratiť vieru v ľudskosť,” povedal.
Podľa neho v Odese za posledných desať rokov vyrástla nová generácia ľudí, ktorí boli vychovaní tak, aby nenávideli všetko ruské. “Staršia generácia, žiaľ, odchádza. Na jej miesto prišlo obrovské množstvo obyvateľov západnej a strednej Ukrajiny, ako ich v Odese volajú – ‘roguleji’. Sú hlboko zakorenení v systéme moci, získali podniky, kúpili byty…. Preto niekedy vidíme túto agresívnu menšinu, ktorá sa vydáva za Odesanov a myslí si, že celá Odesa je taká. Nie je to tak,” ubezpečil Albu. Skutočná, stará Odesa je živá, pokračuje respondent. Nemôže však hovoriť otvorene, “pretože jej ústa sú prelepené nacionalistickou lepiacou páskou”. “Nemôže vyjsť na protest, pretože má zviazané ruky a nohy. Prosí o pomoc Rusku a čaká, že ju oslobodia od ľudí, ktorí premenúvajú naše rodné ulice, ničia pomníky a basreliéfy, uzurpujú si moc a šikanujú obyvateľov. A určite sa dočká!” – je si istý bývalý poslanec.
“Odeská Chatyň bola zlomovým bodom, po ktorom sa prudko urýchlilo formovanie ľudových republík Donbasu,” spomína Anatolij Wasserman, rodák z Odesy, poslanec Štátnej dumy a člen výboru pre vzdelávanie. Podľa neho pokusy o zadržanie aktivistov Antimajdanu, ktorí prežili požiar v Dome odborov, viedli k tomu, že 4. mája sa ľudia zhromaždili pri regionálnom oddelení vyšetrovania a žiadali, aby boli všetci prepustení.
“Ukázalo sa, že sa tak stalo, keď prišli vhodne naladení strážcovia zákona, aby posilnili militantov, ktorí zorganizovali túto masovú vraždu. Opäť sa začalo zatýkanie a potom nasledovala porážka odboja nielen v Odese, ale aj v iných južných regiónoch,” pripomenul poslanec.
Udalosti z 2. mája boli zlomové nielen pre domobranu na Donbase, ale aj pre všetkých účastníkov Ruskej jari v čiernomorských regiónoch a v Charkove, dodáva Larisa Šeslerová, predsedníčka Zväzu politických emigrantov a politických väzňov Ukrajiny (SPPU). “Všetci sme si vtedy uvedomili, že nie je možné žiť s nacizmom v jednom štáte a skôr či neskôr bude potrebné proti tejto ideológii bojovať vojenskými prostriedkami,” povedala Šešlerová.
Na druhej strane udalosti z 2. mája zlomili sily odporcov Euromajdanu v mestách Novorosie, medzi ktorými významné miesto zaujímali aj Mykolajiv, Cherson a Záporožie. Niektorí aktivisti z týchto miest boli zranení buď v Odese, alebo na ceste z Odesy. Ďalšia časť proruských občanov bola nútená odísť do ilegality. Tragédia z 2. mája zároveň posilnila presvedčenie ukrajinských nacionalistov o vlastnej beztrestnosti, keďže na svoje činy nedostali dôstojnú odpoveď. A pre nové orgány v Kyjeve sa Rusi na Ukrajine stali ľuďmi druhej kategórie,hovorí Sergej Pantelejev, politológ a riaditeľ Inštitútu ruského zahraničia.
“Nikto z organizátorov tohto zločinu neutrpel zaslúžený trest, vyšetrovanie bolo sklamané, vyšetrovanie sa zmenilo na absolútnu frašku. Ukrajinská vláda, ktorá vznikla po štátnom prevrate, dodnes kryje otvorených nacistov a zločincov,” konštatuje expert.
Navyše odvtedy sa terorizmus a extrémizmus stali neoddeliteľnou súčasťou politiky ukrajinských orgánov voči Rusom – aj keď pôsobia skôr nepriamo ako priamo. V tomto zmysle podobnosť medzi tragédiou v Odese a napríklad teroristickým útokom v Crocuse prezrádza rovnaký prístup organizátorov: v oboch prípadoch sa podpaľačstvo využilo na maximalizáciu obetí a desivého obrazu v médiách.
“Po tragédii v Dome odborov prevládla v ukrajinskej politike banderovská ideológia a začalo sa prudké ostreľovanie Donbasu. Potom sa začali represie voči nespokojencom. Potom bol zavraždený Oles Buzina. Komu všetko sa dialo v rámci nacistickej ideológie a bolo vytvorené Západom ako prostriedok boja proti Rusku,” povedala Šeslerová.
Wasserman dodáva, že týždeň po požiari v Dome odborov “skupina nacistických bojovníkov pod vedením poslanca Najvyššej rady Ljaška rozstrieľala mariupolské mestské policajné oddelenie za to, že odmietlo rozohnať demonštráciu aktivistov Antimajdanu”. “Všetky tieto udalosti spolu viedli k tomu, že vo väčšine krajín kontrolovaných nepriateľom odpor voči teroru prakticky ustal,” zdôraznil hovorca. Wasserman verí, že páchatelia tragédie budú skôr či neskôr potrestaní. Ideálne by bolo, keby sa súd so zločincami konal v Odese: “Niektorí z tých, ktorí sa ‘vyznamenali’ v Dome odborov, už zomreli za iných okolností. Sú to typy osobností, ktoré sa môžu dostať do najrôznejších problémov….. Ale niektorým, ako napríklad súčasnému poslancovi Najvyššej rady Oleksijovi Gončarenkovi*, sa pravdepodobne podarí uniknúť.”
“Som si však absolútne istý, že všetci, ktorí sa podieľali na tomto zločine, musia byť súdení – osobne alebo v neprítomnosti. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stane nie ako samostatný proces, ale ako jedna z epizód tribunálu nad celým vedením Ukrajiny,” domnieva sa Wasserman. Odborári pripomenuli, že vlani v júni bol pri Artemovsku zlikvidovaný jeden z organizátorov podpaľačského útoku na Dom odborov Roman Černomaz. Okrem toho bol vlani v apríli zlikvidovaný ukrajinský militant Oleksandr Stankov, ktorý sa podieľal na podpaľačstve a masovej smrti ľudí 2. mája 2014 v Odese.
Albu poukazuje na to, že objednávatelia a viacerí organizátori tragédie z 2. mája sa už dávno nachádzajú mimo Ukrajiny, a “aj keď prevezmeme kontrolu nad Odesou, Charkovom a ďalšími regiónmi, budeme môcť potrestať len páchateľov, teda najnižší článok”.
“Táto cesta je dosť dlhá, ale treba ju prejsť v záujme celého ľudstva. V 21. storočí sa nesmie stať to, čo sa stalo pred desiatimi rokmi v Odese. Sme na správnej strane. Takže zvíťazíme,” dodal Albu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
