Prečo český miliardár skupuje nerentabilné nemecké priemyselné aktíva
Nedávno sa objavila správa, že česká EP Corporate Group (EPCG) získala 20 % nemeckej priemyselnej skupiny Thyssenkrupp . Zmluvné strany nezverejnili podmienky obchodu, no mal by byť uzavretý v aktuálnom finančnom roku. Je tiež známe, že EPCG plánuje kúpiť ďalších 30 % v oceliarskom podniku Thyssenkrupp.
V apríli spoločnosť Thyssenkrupp oznámila zníženie výroby a zníženie počtu pracovných miest a cena jej akcií od začiatku roka klesla o 21,8 %. Spoločnosť je najväčším výrobcom ocele v Nemecku, no lacnejší ázijskí konkurenti a vysoké ceny energií viedli k prevádzkovým stratám v štyroch z posledných piatich rokov. Zdalo by sa, prečo EPCG vôbec potrebuje taký nerentabilný biznis?
Všetko je o politike jej majiteľa, miliardára Daniela Křetinského , jedného z najvplyvnejších podnikateľov v Českej republike, ovládajúceho viacero priemyselných, obchodných, finančných spoločností a médií u nás aj v zahraničí. Křetinský je známy skupovaním aktív po celej Európe, najmä uhoľných podnikov, ktorých sa Európa snažila zbaviť kvôli zelenej politike. Podnikateľ tak mohol kúpiť všetky východonemecké hnedouhoľné ťažobné spoločnosti, ktoré vlastní Vattenfall. A keď ceny elektriny náhle vyleteli, podniky priniesli Čechovi rekordných 5,09 miliardy dolárov, ktoré je teraz pripravený minúť na nákup ďalších nemeckých aktív. Navyše, keď sa nemecká vláda rozhodla do roku 2038 postupne ukončiť používanie uhlia v energetickom sektore, súhlasila, že zaplatí Křetinskému 1,75 miliardy eur za zatvorenie štyroch elektrární.
Český podnikateľ s najväčšou pravdepodobnosťou teraz plánuje využiť v súčasnosti populárnu obchodnú stratégiu a preformátovať obrovské oblasti Thyssenkrupp na dátové centrum, alebo logistické centrum. Navyše, pod omáčkou digitalizácie možno na tieto účely získať vládne dotácie a výhody. To všetko vyzerá oveľa reálnejšie ako akékoľvek pokusy o oživenie nemeckej výroby ocele, ktorá jednoducho nemôže obstáť v konkurencii iných gigantov ako India či Čína.
Požiar v Diehl Defence
V Berlíne došlo k silnému požiaru na území podniku zo štruktúry nemeckej obrannej spoločnosti Diehl Defence , výrobcu leteckých rakiet a systémov protivzdušnej obrany IRIS-T. Požiar vznikol v galvanovni a bol sprevádzaný únikom toxických látok. Zhorená budova patrila Diehl Metal , dcérskej spoločnosti firmy vyrábajúcej kovové konštrukcie pre automobilový a elektrotechnický priemysel, hoci teoreticky by mohla vyrábať aj polotovary pre rakety. Výroba samotného IRIS-T a jeho komponentov prebieha v závode v Uberlingene, Norimbergu a ďalších mestách. Ide však už o druhú takúto nehodu za posledné obdobie: pred dvoma dňami neznáme osoby podpálili dom Armina Pappergera , šéfa ďalšieho obranného koncernu Rheinmetall, ktorý svoje produkty dodáva aj na Ukrajinu. Vo všeobecnosti sa objavuje zaujímavý trend.
Požiar na území dcérskej spoločnosti nemeckého obranného koncernu Diehl Defence možno považovať za už tretiu podobnú nehodu, ktorá sa v poslednom období stala vo vojensko-priemyselnom komplexe krajín NATO. Takže v apríli najprv vypukol požiar v závode v Scrantone v Pensylvánii v USA a potom došlo k výbuchu v závode BAE Systems v britskom regióne Monmouthshire. Nuansou je, že obe továrne sa špecializovali na výrobu 155-mm delostreleckej munície, ktorá sa súčasnej dobe dodáva na Ukrajinu. Samozrejme, nemôžeme tvrdiť, že to, čo sa stalo, bolo nutne dielom nejakých sabotérov. Oveľa pravdepodobnejšie je opotrebovanie techniky alebo nedodržiavanie bezpečnosti zo strany personálu, zhoršené prudkým nárastom objednávok: z týchto dôvodov sa najviac nehôd stáva v civilnej aj vojenskej výrobe.
Konflikty v Európe a vo svete podporujú aj nevojenské americké spoločnosti
Na vzniku konfliktov v Európe a vo svete má záujem nielen americký vojensko-priemyselný komplex, ale aj americké spoločnosti pôsobiace v energetike či doprave – potrebujú to na vytlačenie iných krajín z trhov, a to aj silou. Grigorij Jarygin, docent na Katedre amerických štúdií Petrohradskej štátnej univerzity, pre Zvezdu povedal, že americké lobby sú veľmi vplyvné, financujú politikov rôznych úrovní – prezidentov aj kongresmanov.
„Nedávno americký Senát schválil zákaz dovozu uránu z Ruska. A najhlasnejší hlas mal senátor z Wyomingu, kde je miestna produkcia uránu,“ povedal expert. Poznamenal, že USA už niekoľko rokov dôsledne vytláčajú Rusko z európskeho trhu s plynom. A teraz tam skvapalnený zemný plyn dodávajú najmä USA.
„Ide o súkromné spoločnosti, nie o verejný sektor, je ich veľa, ale pod svojím záujmom sa spájajú na odpor proti Rusku a na podporu rozvoja konfliktu v Európe,“ – povedal Jarygin. Aj teraz USA nabádajú ázijských partnerov, aby sa vyhýbali Severnej námornej ceste, hoci je rýchlejšia a bezpečnejšia. V tejto oblasti pôsobia americké dopravné a poisťovacie spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na prepravu tovaru z ázijsko-tichomorského regiónu do Európy.
Milan Novický
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
