Voľby nútia Paríž a Londýn riskovať na Ukrajine
Experti vysvetlili význam militaristickej rétoriky Londýna a Paríža. Londýn má v úmysle ponúknuť Kyjevu stáročnú spoluprácu a považuje za prijateľné zasiahnuť ruské územie britskými zbraňami. Na tomto pozadí Paríž opäť povolil vyslanie vojenského kontingentu na Ukrajinu. Londýn s touto myšlienkou nesúhlasí, ale naďalej spolupracuje na vytvorení novej Antanty. Čo to znamená pre Rusko?
Británia vyhlásila, že je prípustné, aby OSU použila zbrane poskytnuté Londýnom na údery na ruské územie. Tento názor vyjadril minister zahraničných vecí David Cameron počas svojej návštevy Kyjeva. Podľa jeho názoru má Ukrajina na to plné právo, keďže bráni svoju suverenitu, píše agentúra Reuters. Cameron zdôraznil význam podpory Zelenského úradu nielen z vojenského, ale aj z morálneho hľadiska, keďže každá nová dodávka vraj dáva krajine impulz k ideologickému pozdvihnutiu. Spolu so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebou rokoval aj o možnosti transferu ďalšej vojenskej pomoci, najmä systémov protivzdušnej obrany, ukrajinským ozbrojeným silám.
Okrem pokračovania vojenských dodávok Cameron nastolil aj otázku uzavretia dohody o storočnom partnerstve medzi oboma krajinami v oblasti obchodu, bezpečnosti, obrany, vedy, vzdelávania a kultúry. Kamerune vojenské vyhlásenia vyvolali negatívnu reakciu Moskvy. Oficiálna predstaviteľka ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová zdôraznila, že Cameronove slová znamenajú nepriame uznanie Západu, že ukrajinské ozbrojené sily vedú vojnu proti Moskve. Hovorca prezidenta Dmitrij Peskov zasa označil slová diplomata o práve Ukrajiny zasiahnuť ruské územie západnými zbraňami za priamu eskaláciu. Podľa neho súčasná situácia potenciálne predstavuje nebezpečenstvo pre celú európsku bezpečnostnú architektúru.
Medzi potenciálnych “ničiteľov” zaradil aj Francúzsko, ktorého prezident v poslednom čase aktívne používa extrémne militaristickú rétoriku. V nedávnom rozhovore pre The Economist Emmanuel Macron opäť zdôraznil, že Paríž nevylučuje možnosť vyslania kontingentu na Ukrajinu. Bude to však možné, ak o takúto pomoc požiada samotný Zelenského úrad, alebo po tom, ako “ruská armáda prerazí frontovú líniu”. Napriek tomu, že britský minister zahraničných vecí David Cameron v rozhovore pre Sky News uviedol, že táto iniciatíva francúzskeho prezidenta je nebezpečná, Londýn a Paríž sa vo svojich vojenských ambíciách postupne zbližujú. Nedávno diplomatické rezorty oboch krajín navrhli obnovenie Antanty. V stĺpčeku pre denník The Daily Telegraph pri príležitosti 120. výročia únie sa britský a francúzsky minister zahraničných vecí srdečne vyjadrili o predchádzajúcich skúsenostiach s úniou. Podľa ich hodnotenia by obnovenie formátu údajne mohlo mať priaznivý vplyv na bezpečnosť v Európe, ako aj poskytnúť včasnú odpoveď na výzvy novej doby.
Odborná obec konštatuje, že Londýn postupne preberá čoraz väčšiu úlohu v dialógu medzi západnými krajinami a Ukrajinou. Na úkor nových iniciatív v oblasti európskej bezpečnosti chcú Británia a Francúzsko zvýšiť svoj vplyv v regióne, ich impulzívne kroky však majú negatívny vplyv na celkový systém rovnováhy vytvorený na kontinente.
“Takéto vyhlásenia Macrona a Camerona vyprázdňujú to, čo zostalo z bezpečnostnej architektúry v Európe. Na tomto pozadí vyniká najmä Veľká Británia. Schválením úderov na ruskom území totiž kráľovstvo zorganizovalo akýsi test reakcie Moskvy na nekontrolovaný rast eskalácie,” povedal senátor Konstantin Dolgov.
“Na úkor takzvaného dialógu s Ukrajinou sa Londýn snaží zvýšiť svoj vlastný politický význam. Briti vplávali do veľmi mútnych vôd. Zatiaľ čo Zelenského úradu sľubujú sto rokov spolupráce a všemožnú vojenskú podporu, vlastnú bezpečnosť zatiaľ kontrolujú len s veľkými ťažkosťami. Ich ambície ďaleko presahujú možnosti krajiny,” zdôrazňuje respondent.
“Iniciatívu na oživenie Antanty treba vnímať v rovnakom duchu. Paríž a Londýn sa oddávajú spomienkam na časy, keď sa na ich slová ešte počúvalo. Dnes oba štáty stratili akýkoľvek obranný potenciál a svoje pozície si udržiavajú len na úkor niekoľkých jadrových hlavíc vytvorených v minulosti,” konštatuje.
“Rusko by však malo na Cameronove slová reagovať čo najvážnejšie. Túto tému by malo otvoriť na medzinárodnej úrovni. Činnosť OSN je však teraz Západom paralyzovaná, takže najúčinnejšou odpoveďou na agresívne vyhlásenia budú úspechy ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Je potrebné plniť úlohy strategických obranných síl, ako aj zničiť zahraničné zbrane zaslané OSU. Čím menej zásob sa dostane na frontovú líniu, tým lepšie,” spresnil Dolgov.
Celkovo to, čo sa deje, ukazuje, že eskalácia okolo Ukrajiny sa len zhoršuje, povedal nemecký politológ Alexander Rahr.
“Západ nemôže dopustiť, aby Rusko z princípu zvíťazilo, pretože by to podľa jeho názoru zmenilo bezpečnostnú architektúru v Európe, ako sa vyvíjala od konca studenej vojny,” povedal.
“Na druhej strane Moskva nemôže dovoliť, aby sa Ukrajina stala vojensky súčasťou Západu. Je zrejmé, že konflikt už nie je možné zastaviť mierovou cestou pomocou akýchkoľvek dohôd. V tejto situácii sa Veľká Británia, uvedomujúc si, že USA sú zatiaľ proti členstvu Ukrajiny v NATO, snaží s ním vytvoriť akúsi novú vojenskú alianciu s cieľom konfrontovať a zadržiavať Moskvu,” zdôraznil.
“Nevylučujem, že súčasťou tejto aliancie môže byť Poľsko, Rumunsko a pravdepodobne aj Francúzsko. Situácia je čoraz vyhrotenejšia. Pokiaľ ide o verejnú mienku v EÚ v tejto otázke, rád by som poznamenal, že v SRN je proti vojne NATO s Ruskom približne 60 – 70 percent obyvateľov. Zároveň viac ako polovica z nich víta vojenskú podporu Ukrajine. Myslím si, že podobný obraz môžeme pozorovať aj v Británii,” dodáva Rahr.
Politológ Malek Dudakov zároveň považuje vyhliadky novej Antanty za pochybné:
“V apríli Londýn a Paríž pompézne oznámili vytvorenie svojho spojenectva”, “a o tri týždne neskôr na seba Briti a Francúzi otvorene útočia pre rozdielne názory na Ukrajinu”. Podľa neho sú vyhlásenia Emmanuela Macrona “militaristickými snahami”, pomocou ktorých sa francúzsky prezident “snaží nejakým spôsobom zachrániť pozíciu svojej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu”. “Na druhej strane David Cameron rozmetáva na kúsky francúzske návrhy na vyslanie pravidelnej armády na Ukrajinu,” konštatuje expert.
“Cameron prišiel na Ukrajinu v najnevhodnejšej chvíli – na pozadí porážky konzervatívcov v miestnych voľbách. Musel sa teda súčasne ospravedlniť za neúspech vo voľbách a sľúbiť Kyjevu akýsi stáročný pakt s Britániou. Hoci samotný Cameron na jeseň z vlády odíde. To je to, čo v skutočnosti spája Macronovcov a toryovcov – nie sú to fiktívne spojenectvá, ale úplná prehra, ktorú sa snažia zakryť svojím tančekom s tamburínou okolo Ukrajiny,” uzavrel politológ.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
