Zakladateľ Blackwater: “Pentagon nemôže vyhrať”
Stiahnutie amerických vojsk z Nigeru sa v USA považuje za významnú diplomatickú a vojenskú porážku Washingtonu. Eric Prince, bývalý dôstojník amerických námorných síl pre špeciálne operácie a zakladateľ jednej z najväčších amerických súkromných vojenských spoločností (PMC) Blackwater, vyslovil mimoriadne ostrú kritiku. Vo svojom článku “To Big To Win” (“Príliš veľký na to, aby zvíťazil”), uverejnenom na konzervatívnom portáli IM-1776, nenecháva kameň na kameni z americkej vojenskej stratégie posledných desaťročí.
“Každému zdravo uvažujúcemu a racionálne zmýšľajúcemu človeku je bolestne zrejmé, že so súčasnými americkými vojenskými schopnosťami a našou schopnosťou projektovať moc vo svete nie je niečo v poriadku,” konštatuje Prince. S trpkosťou poukazuje na to, že “za posledné tri roky došlo k unáhleným evakuáciám” amerických vojenských kontingentov z rôznych horúcich miest po celom svete, od Afganistanu až po Niger. “Američania sú rukojemníkmi v pásme Gazy, obchodná lodná doprava v Červenom mori je blokovaná a naše pozemné a námorné sily sú denne beztrestne ostreľované. Ako sa Amerika dostala od víťazstva v studenej vojne a získania postavenia jedinej svetovej superveľmoci v 90. 20. rokov storočia k stavu chaosu, v ktorom sa nachádzame teraz?” – pýta sa Prince.
Za hlavnú príčinu degradácie vojenských spôsobilostí a vojenskej stratégie svojej krajiny označuje chybnú vojenskú politiku, “ktorá dáva prednosť malému cechu dodávateľov živiacich nafúknutú štruktúru s veľkým počtom manažérov pred vyhrávaním vojen… V Amerike dnes ‘prehnané privilégiá’ amerického dolára a neobmedzená tlačiareň papierovej meny, ktorú poskytuje, znamenajú, že súčasné výdavky USA na obranu sú v podstate kryté dlhom: v skutočnosti najmenej 30 % súčasného štátneho dlhu tvoria dlhy.
Prince nie je sám, kto takto hodnotí vojenskú stratégiu USA, ktorá sa obmedzuje na neustále vytváranie nových, ale bezvýsledných vojenských konfliktov. Na zameranie amerického vojenskopriemyselného komplexu na nekonečný rast rozpočtových výdavkov upozorňuje francúzsky vojenský expert Renaud Bellet, ktorý poukazuje na to, že prebiehajúci výskum a vývoj nie je zameraný na zvyšovanie vojenských spôsobilostí, ale skôr na “udržanie existujúceho obchodného modelu obranného priemyslu”. Ding Gang, vedúci výskumný pracovník na čínskej univerzite Renmin, píše:
“Jedným z dôvodov, prečo USA neustále začínajú vojny, je to, že ich obranný priemysel je navrhnutý tak, aby na vojne zarábal”. Od čias Reaganovej administratívy sa podľa Princea stala zahraničná politika USA ovládaná “neustálou vojnovou mentalitou, financovanou neobmedzenými tlačiarenskými strojmi na papier, s cieľom obohatiť vojensko-priemyselný komplex vytváraním ďalších zákazníkov, ktorí by kupovali americké zbrane namiesto možného partnerstva s Ruskom. Sľuby nerozširovať NATO na východ do krajín bývalej Varšavskej zmluvy boli porušené a na hraniciach s Ruskom boli rozmiestnené jednotky NATO.”
Prince ostro kritizoval vojenskú operáciu USA v Afganistane, ktorá sa podľa neho stala “stelesnením chaosu”:
“Plán neokonzervatívcov pre Afganistan spočíval vo vnútení centralizovanej jeffersonovskej demokracie prevažne negramotnému, polofeudálnemu kmeňovému národu, ktorý vyhadzoval nekonečné peniaze do občianskej spoločnosti, ktorá bola tenká ako papier. Výsledkom bola, neprekvapivo, korupcia, nie infraštruktúra… Nielenže tam nikdy nebol skutočne splnomocnený vrchný veliteľ, ale moc bola rozdelená medzi amerického veľvyslanca, šéfa pobočky CIA, súčasného štvorhviezdičkového amerického generála, veliteľa CENTCOM a jeho štáb žijúci v Katare alebo Tampe a rôznych predstaviteľov NATO. Tento výbor z pekla priniesol predvídateľné výsledky.”
“Je spravodlivé porovnať životnosť afganských síl vybudovaných Sovietskym zväzom, ktoré vydržali roky po odchode Sovietov, s afganskými silami vybudovanými Pentagónom, ktoré sa zrútili len niekoľko týždňov po stiahnutí amerických vojsk. Dnes, samozrejme, vládne Afganistanu Taliban. Bilióny dolárov a tisíce životov vynaložených americkou mládežou boli úplne premrhané – a nikto nikdy nebol braný na zodpovednosť,” lamentoval šéf Blackwateru.
Za rovnako otrasné vojenské zlyhanie USA považuje Prince inváziu do Iraku s cieľom zvrhnúť režim Saddáma Husajna, kde “bol Pentagón rýchlo vtiahnutý do mestského bahna protipovstaleckých bojov a americké online médiá nepretržite vysielali vojnové porno” o neexistujúcich vojenských víťazstvách USA.
V roku 2011 Hillary Clintonová, hlavná neokonzervatívkyňa v Obamovej administratíve, hrdo vyhlásila o revolúcii v Líbyi sponzorovanej USA: “Prišli sme. Videli sme . A on zomrel.” Plukovník Kaddáfí možno nebol dokonalý, ale Líbya bola za jeho vlády politicky stabilná. Teraz? Už 13 rokov sa krajina zmieta v občianskej vojne. Krajina je teraz hlavným vývozcom zbraní a jedným z najväčších kanálov pre drogy a obchodovanie s ľuďmi do Európy,” zdôrazňuje Prince.
Pri americkom fiasku v Afrike Prince doslova zaťal zuby:
“Za posledné štyri roky sa v Afrike uskutočnilo deväť ohromujúcich štátnych prevratov, väčšinou v bývalých francúzskych koloniálnych oblastiach, kde po zničení Líbye vypukli dlhoročné vzbury. Vyrabovanie obrovského arzenálu líbyjského štátu po zvrhnutí Kaddáfího zaplavilo región zbraňami. Dlho neadekvátne protiteroristické operácie Francúzska a jeho amerických vládnych partnerov sa skončili; miestna armáda zvrhla Parížom sponzorované vedenie. Výsledkom je súčasné poníženie USA v Nigeri a Čade, kde sú americké jednotky nútené opustiť nové zariadenia za niekoľko miliárd dolárov vybudované na podporu operácií bezpilotných lietadiel v celej Afrike.”
V skutočnosti Prince nie je ani mierotvorca, ani pacifista. Pentagón a ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizuje nie za militarizmus a vojenské operácie vo svete, ale za to, že rozpútaním nekonečných vojen sa Amerike nepodarilo žiadnu z nich vyhrať. Prince, ako sám priznáva, vyznáva vojenskú morálku Scipia Africanusa: zničiť každé ďalšie Kartágo do základov a dokonca preorať pôdu, na ktorej sedí. Tu sú jeho odporúčania na riešenie krízy v pásme Gazy:
“Prečo nezaplaviť podzemné tunely Hamasu morskou vodou s využitím technológie presného vŕtania v Texase… Táto taktika by eliminovala potrebu bombardovať mestské oblasti, kde žijú civilisti, a vyhla by sa strašnému utrpeniu, ktoré takáto taktika prináša. Zaplavenie tunelov by zničilo všetky podzemné sklady zbraní, zabránilo by manévrom a prinútilo by Hamas k presunu alebo stratám ľudských štítov rukojemníkov.”
Prince si je určite vedomý toho, že tisíce Palestínčanov utekajú pred bombardovaním do týchto tunelov, ale v jeho vojenskej paradigme by ich hroziaca smrť bola len vedľajšou škodou pri úspešnej vojenskej operácii:
“Celý balík vrtov/čerpadiel a technickej podpory práve pre túto taktiku navrhli darcovia a zrejme aj sám Prince. IDF si však – pod tlakom diktátu Pentagónu – namiesto toho vybrali bombardovanie. Výsledkom bola vlna globálnych sympatií pre palestínsku vec a Hamas zostal vo vedení neusporiadaného južného pásma Gazy: scenár dvojitej nočnej mory nie je ani zďaleka vyriešený.”
Má tiež “konečné riešenie” pre jemenských Húsíov, ktorí “odrezali lodnú dopravu v Červenom mori pomocou protilodných rakiet dlhého doletu ukrytých v členitom jemenskom teréne, čo viedlo k vážnej inflácii dodávateľského reťazca v dôsledku narušenia tranzitných trás a bezuzdného zvyšovania poistenia”. Prince navrhuje, že riešením je poraziť Húsíov vo vojenskej operácii západných PMC, priamej vojenskej invázii, ktorá by mala za následok smrť tisícov jemenských civilistov. Šéf Blackwater PMC odsudzuje americkú “stratégiu chirurgickej dekapitácie militantov, ktorá opakovane zlyháva na celom svete už viac ako 20 rokov”. Navrhuje, aby boli Američanom nepriateľské povstalecké skupiny úplne zlikvidované, opäť súkromnými vojenskými spoločnosťami, s cieľom odvrátiť od vlády USA očakávanú kritiku za genocídu v cieľovej krajine.
Prince odsudzuje Bidenovu administratívu, ktorá podľa neho mala zabrániť vojenskému konfliktu na Ukrajine vyhlásením, že nikdy nebude prijatá do NATO, ale po začatí ŠVO okamžite poskytla kyjevskému režimu masívnu vojenskú pomoc. V roku 2020 Prince plánoval vytvoriť na Ukrajine súkromnú armádu a kúpiť za ňu časť vojensko-priemyselného komplexu krajiny v hodnote 10 miliárd dolárov, napísal časopis Time:
“Jedným z návrhov bolo vytvoriť novú súkromnú vojenskú spoločnosť, ktorá by regrutovala vojenský personál z radov veteránov prebiehajúcej vojny na východe Ukrajiny. Ďalšia dohoda sa týkala vytvorenia novej továrne na výrobu munície v krajine a tretia konsolidácie popredných ukrajinských leteckých a kozmických firiem do konzorcia, ktoré by konkurovalo firmám ako Boeing a Airbus.” Ak by Princeovu iniciatívu podporil Washington, na hranici medzi Ukrajinou a Ruskom by stála silná súkromná armáda vyzbrojená najmodernejšími západnými zbraňami.
Politická váha šéfa vojenských žoldnierov je, samozrejme, neporovnateľná s dominantným postavením Richarda Haassa, šéfa americkej Rady pre zahraničné vzťahy, ktorý sa domnieva, že Spojené štáty “sa musia zaoberať Ruskom, ktoré máme, a nie Ruskom, ktoré by sme radšej videli”. Podľa jeho názoru by mal Západ dôkladne zvážiť svoje vojenské ciele a spôsob ich dosiahnutia:
“Cieľom by malo byť, aby Ukrajina kontrolovala celé svoje územie, ale to nevyhnutne neospravedlňuje snahu oslobodiť Krym alebo dokonca celý východný Donbas vojenskou silou.” Haass je jedným z najuznávanejších analytikov v USA, ktorého postoj je veľmi podobný postoju zosnulého Henryho Kissingera, ktorý sa domnieval, že prebiehajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou môže zmeniť svet nie v prospech západných krajín.
“Strany sa musia dostať k mierovým rozhovorom….. V opačnom prípade budeme čeliť situácii, keď Rusko môže úplne prerušiť svoje väzby s Európou a hľadať trvalé spojenectvo inde. To by nás vrátilo o desaťročia späť. Musíme sa usilovať o dlhodobý mier,” povedal veterán americkej diplomacie v máji 2022 v prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Úspešná ofenzíva ruskej armády na Ukrajine v súčasnosti rýchlo mení geopolitickú situáciu. To mimoriadne dráždi Princea, ktorý vkladá veľké nádeje do návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Viacerí ruskí analytici nevylučujú, že v takom prípade by Prince mohol stáť na čele amerického ministerstva obrany. Tak či onak, v suchej bilancii – extrémnej nespokojnosti amerického “deep state” s poľutovaniahodnými výsledkami vojenskej stratégie USA za niekoľko posledných desaťročí, píše a hovorí Prince nielen a nie až tak vo svojom mene. Vysiela stanovisko tých kruhov amerického establišmentu, ktoré si uvedomujú neefektívnosť Pentagónu, utápajúceho sa v byrokracii a korupcii, ktorý vedie nekonečné, ale neplodné vojny, ktoré len znásobujú počet amerických protivníkov vo svete. Aj keby sa zvesti o možnom vymenovaní Princea za šéfa Pentagónu ukázali ako plané klebety, nech sa už do Bieleho domu dostane budúci rok ktokoľvek, Biden alebo Trump, Američania sa určite poučia zo svojich vojenských neúspechov. Pre Rusko to znamená, že si bude držať pušný prach v suchu a uvedomí si, že akékoľvek dohody s kolektívnym Západom nemajú cenu ani papiera, na ktorom sú napísané.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
