Čínu už vytáča pokrytectvo americkej politiky
Čína, 10. máj 2024 (AM) – 0Od istého času si Washington zvolil veľmi zvláštnu taktiku rokovania s Čínou. V priamych kontaktoch s jej predstaviteľmi Američania prejavujú zdanlivú ochotu nadviazať konštruktívnu interakciu a hľadať obojstranne prijateľné riešenia sporných otázok, keďže sami znášajú straty zo zhoršenia vzťahov. Potom si však priebeh týchto kontaktov a charakter dohôd, ktoré sa počas nich dosiahli, Spojené štáty interpretujú podľa vlastného uváženia. A čo je najdôležitejšie, aj napriek práve dosiahnutým kompromisom pokračujú v rovnakej nepriateľskej a obštrukčnej línii voči Pekingu. Táto očividná a slabo maskovaná dvojtvárnosť sa stala obzvlášť výraznou od doby pred niekoľkými rokmi, keď súčasný čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi ostro pokarhal štátneho tajomníka Blinkena za to, že sa pokúša poučovať Čínu o tom, ako sa má správať. Ten sa uprostred prejavu plného expresívnych výrazov začervenal a “zmĺkol”, pretože sa zrejme obával, že strategický dialóg, ktorý v tom čase
viedol, by sa mohol skončiť ešte skôr, ako sa začal.
Odvtedy Blinken rokoval s Číňanmi úplne iným spôsobom – jemnými, nekonfrontačnými rozhovormi s vyjadrením súhlasu s mnohými návrhmi Pekingu, o čom svedčia jeho správy z terénu aj jeho vyhlásenia, ktoré sa objavili. Na konci týchto stretnutí však vo svojich komentároch pre americké publikum dáva voľný priechod fantáziám o tom, ako Číňanov “postavil na ich miesto” a “rozhodne od nich požadoval” to či ono, pričom im sľúbil, že v opačnom prípade ich “tvrdo potrestá”. Samotní Číňania z toho boli najprv trochu zmätení, ale v poslednom čase ich takéto správanie otvorene dráždi. Je možné na takomto základe budovať normálne vzťahy medzi dvoma veľmocami?
Blinkenova nedávna návšteva Číny sa niesla v podobnom duchu. Okrem pomerne nízkej úrovne protokolu v porovnaní s podriadenosťou, na ktorú sú Američania zvyknutí vo väčšine krajín sveta, nebola ničím výnimočná a prebehla celkom hladko. Po skončení návštevy však americký minister zahraničných vecí v rozhovoroch s americkými novinármi rozprával ďalší príbeh o svojich “ultimátach” a víťazstvách”. Blinken povedal, že zaviazal Čínu, aby “prestala vyvážať materiály, ktoré umožňujú Rusku obnoviť svoju priemyselnú základňu” a aby upustila od pokusov “ovplyvňovať a prípadne zasahovať” do nadchádzajúcich volieb v USA. Na otázku, či s tým čínski lídri súhlasili, neodpovedal, pretože ak tieto otázky vôbec v nejakej forme v rozhovoroch s nimi nastolil, odpoveď bola sotva uspokojivá. V “bezpečnej vzdialenosti” od svojich nedávnych partnerov Blinken dokonca pohrozil, že ak Čína nebude riešiť otázku podpory Ruska, Amerika to “urobí sama”, čím zrejme narážal na možné
sankcie voči čínskym podnikom.
V dôsledku toho boli čínske médiá opäť nútené rozprávať o tom, ako v skutočnosti prebiehali rokovania s Blinkenom počas jeho návštevy Číny. Počas hlavných rozhovorov medzi šéfmi diplomatických rezortov sa dosiahol päťbodový “konsenzus” o ďalšom rozvoji vzťahov medzi mocnosťami. Podľa neho.
Po prvé, obe strany sa dohodli, že budú pokračovať v práci na stabilizácii a rozvoji čínsko-amerických vzťahov v súlade so smernicami hláv oboch štátov.
Po druhé, obe strany sa dohodli, že budú udržiavať výmeny a kontakty na vysokej úrovni.
Po tretie, obe strany oznámili, že zorganizujú prvé zasadnutie medzivládneho dialógu Číny a USA o umelej inteligencii, budú pokračovať v konzultáciách o zásadách, na ktorých sú založené vzťahy Číny a USA, a uskutočnia nové kolo konzultácií o ázijsko-tichomorských a námorných záležitostiach. Pracovná skupina oboch krajín pre boj proti drogám zorganizuje stretnutie vysokých úradníkov.
Po štvrté, obe strany prijmú opatrenia na rozšírenie kultúrnych a medziľudských výmen, výmenu študentov a prípravu samitu vedúcich predstaviteľov Číny a USA v oblasti cestovného ruchu.
Po piate, obe strany budú pokračovať v konzultáciách o aktuálnych medzinárodných a regionálnych otázkach a posilnia komunikáciu medzi osobitnými vyslancami oboch strán.
Podľa odborníkov tento dokument pozostáva takmer výlučne z myšlienok čínskej strany a Američania ho sotva dokázali upraviť tak, aby odrážal ich vlastné predstavy. A určite má veľmi ďaleko od Blinkenovho “voľného prerozprávania” jeho údajných úspechov v Číne. A ak niekto niekoho “vyspovedal”, tak to bol skôr čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý Blinkena prijal na rozhovor.
Podľa čínskeho lídra je jeho krajina ochotná spolupracovať s USA, ale spolupráca by mala byť obojstranná. “Čína sa nebojí konkurencie, ale konkurencia by mala byť zameraná na spoločný pokrok, nie na hru s nulovým súčtom,” povedal Si Ťin-pching.
Ako uviedol, Čína a USA by mali byť partnermi, a nie súpermi; mali by si navzájom pomáhať k úspechu, a nie si škodiť; mali by hľadať spoločnú reč a zachovávať rozdiely, a nie sa zapájať do neľútostného súperenia; a “podporovať slová činmi, a nie hovoriť jedno a robiť druhé”. Si Ťin-pching zdôraznil, že Čína je odhodlaná odmietnuť vojenské aliancie, ale ani USA by nemali vytvárať vlastné bloky, a dodal, že “každá strana môže mať svojich vlastných priateľov a partnerov”.
Problémom však je, že americká administratíva sa voči Číne správa nie tak, ako sľubuje v rozhovoroch s jej lídrami, ale v duchu toho, pred čím varoval Si Ťin-pching – “hovoriť jedno a robiť druhé. Na stretnutiach začiatkom tohto mesiaca sa Biden okrem iného stretol s vedúcimi predstaviteľmi Japonska a Filipín a rokoval s nimi o podmienkach protičínskeho vojenského spojenectva. V apríli však Spojené štáty a Filipíny uskutočnili rozsiahle vojenské cvičenia, ktoré zahŕňali prvé nasadenie amerického raketového systému stredného doletu na území Filipín, ktorý môže zasiahnuť ciele v Číne. Okrem toho Biden napríklad vyzval obchodného zástupcu USA, aby zvážil strojnásobenie existujúcej colnej sadzby na čínsku oceľ a hliník. Začiatkom tohto mesiaca tiež vyzval na úplný zákaz dovozu elektromobilov čínskej výroby do USA. Bol vypracovaný celý rad opatrení, ktoré majú Pekingu zabrániť vo vývoji sofistikovanej umelej inteligencie.
Úsilie Bieleho domu prevziať čínsku zábavnú sociálnu sieť TikTok, ktorej sa vyčíta len popularita medzi svetovou mládežou a vysoká ziskovosť, je úprimne hanebné. Prezident už podpísal legislatívu, ktorá prinúti spoločnosť ByteDance, čínskeho vlastníka TikToku, predať svoj podiel v aplikácii, inak bude mať úplný zákaz vstupu do Spojených štátov. Toľko o slobode a demokracii.
Dokonca aj bývalý prezident Donald Trump, ktorý sa v roku 2020 sám pokúsil zakázať TikTok, zrejme z vlastného volebného záujmu, sa na Bidena vrhol s kritikou. „Aby všetci vedeli, najmä mládež, za zákaz TikToku je zodpovedný nečestný Joe Biden,“ napísal na svojej platforme Truth Social.
Nezávislý prezidentský kandidát Robert F. Kennedy Jr. pohrozil, že zákaz TikToku napadne na súde. „Nenechajte sa oklamať,“ povedal, „zákaz TikToku nemá nič spoločné s tým, že Čína zhromažďuje vaše údaje. Spravodajské služby mnohých krajín, najmä našej, neustále zhromažďujú vaše údaje odkiaľkoľvek. Toto je dymová cl na, ďalší príklad toho, že žiadna politická strana nemá výčitky svedomia obetovať vaše slobody, práva a voľby, keď to slúži jej politickým záujmom.“
S takouto mierou pokrytectva zo strany oficiálneho Washingtonu možno v najbližších rokoch len ťažko očakávať nejaký prelom v čínsko-amerických vzťahoch. Skôr by sme sa mali pripraviť na dlhý a úporný boj, v ktorom bude Biely dom ignorovať výzvy Pekingu na spravodlivú hospodársku súťaž.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
