Európania si uvedomujú prílišnú závislosť od USA. Paríž, Budapešť, Belehrad chcú spolupracovať s Čínou
Európa, 10. máj 2024 (AM) – Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval do Európy prvýkrát po piatich rokoch. Výber hlavných miest na návštevy je kalibrovaný. Najprv Paríž – francúzsky prezident Emmanuel Macron si nárokuje európske politické vedenie a tam sa k nim pridáva šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Spolu s Macronom bola minulý rok v Pekingu. Potom sú tu Budapešť a Belehrad, dve európske krajiny (jedna je v EÚ, druhá nie), ktoré prejavujú zvýšenú ochotu spolupracovať s Čínou.
Vzťahy Pekingu s Európou sú jednou zo zaujímavých tém súčasnej svetovej politiky. Je to ako úloha so všetkými neynámymi. Čínsky pohľad na EÚ sa líši od ruského. Moskva už dávno dospela k záveru, že Starý svet sa úplne vzdal samostatného zahranično-politického kurzu a spojil sa s USA. Brusel, Berlín, Paríž, Helsinki a ďalšie krajiny sa nenechávajú odradiť materiálnymi stratami, ktoré sú s tým nevyhnutne spojené. Peking sa domnieva, že Európska únia sa svojich výhod nevzdá, aj keď jej závislosť od americkej stratégie rastie. Inými slovami, presná a aktívna politika Číny môže pre Európanov vytvoriť súbor stimulov, ktoré spomalia ich odklon k Spojeným štátom. Inými slovami, presná a aktívna čínska politika by mohla vytvoriť súbor stimulov pre Európanov, ktoré by spomalili ich odklon smerom k Spojeným štátom a následne obmedzili účasť Európy na možnej budúcej vojensko-politickej konfrontácii medzi USA a Čínou…
Bádateľská otázka, ako sa uvádza v akademických prácach, znie: Je “kolektívny Západ” pevnou a udržateľnou jednotou, alebo je doteraz dosiahnutá jednota skôr vonkajšia, maskujúca rastúcu rozdielnosť záujmov?
Spojené štáty vnímajú Čínu ako strategického súpera na najbližšie desaťročia. Európska únia nevníma Čínu ako priamu hrozbu pre seba, hoci sa obáva rastúcich schopností Pekingu, a to aj v európskom regióne. Spojené štáty považujú Rusko za priamu hrozbu pre európsku stabilitu, ale pre seba nevidia žiadne vážne nebezpečenstvo. Európa sa Ruska veľmi bojí a tento strach narastá, čo vyvoláva špekulácie o rôznych scenároch.
Spojené štáty potrebujú Európu pre svoju stratégiu zadržiavania Číny. Predovšetkým v ekonomickom a technologickom zmysle – EÚ by nemala rozvíjať spoluprácu s Čínou v oblastiach, v ktorých chcú USA obmedziť Peking. Európa potrebuje USA na zadržiavanie Ruska vo vojenskom a vojensko-technickom zmysle. Diskutuje sa o budovaní vlastných kapacít EÚ, ale tie sú po prvé dosť abstraktné a po druhé, tento proces bude trvať roky.
Európania si už uvedomujú svoju prílišnú závislosť od Ameriky, ale tento problém nemá riešenie, a to tlačí Starý svet k tomu, aby sa snažil Spojené štáty k sebe čo najviac pripútať.
Čína sa riadi logikou ekonomického pragmatizmu – prečo by mala EÚ znižovať svoje vlastné kapacity? V skutočnosti počas predchádzajúcich troch alebo štyroch desaťročí EÚ dominovala svetu a práve Čína sa stala jej hlavným príjemcom a z chudobnej a zaostalej krajiny sa premenila na uchádzača o svetovú nadvládu. Teraz sa však do popredia dostáva logika strategickej konkurencie a obeťou sa stáva trhový zisk – nie nevyhnutne, ale čoraz viac.
Čína má však svoje vlastné ohlasy. Z pohľadu Pekingu smeruje všeobecné smerovanie svetového vývoja k ekonomickej prepojenosti a potrebe všetkých rozšíriť priestor rozvoja. Renesancia bloku, pripomínajúca studenú vojnu, nie je prototypom budúcej politiky, ale návratom do minulosti, bojom v zadných radoch dvadsiateho storočia. V skutočnosti sa vtedajší rivali (Washington a Moskva) snažia dokončiť hru, ktorá sa na prelome 80. A 90. rokov neskončila formálnym výsledkom. ČĽR sa najviac obáva, že bude zatiahnutá do tohto vyjasňovania vzťahov, pričom sa nie bezdôvodne domnieva, že strana, ktorá sa vyhne nákladným (v akomkoľvek zmysle) konfliktom, zostane v zisku.
Preto je postoj Číny k ukrajinskej otázke zdržanlivý. Čína sa dôrazne vyhýba kritike Ruska a prejavuje pochopenie pre dôvody, ktoré viedli k vojenskej operácii. Nevyjadruje však priamu podporu a správa sa veľmi opatrne, aby neposkytla Washingtonu zámienku na uvalenie sankcií na čínske spoločnosti za porušenie západného embarga voči Rusku.
Od Pekingu by sme nemali očakávať iný postoj a je dokonca možné, že rétorika o potrebe mierového ukončenia konfliktu sa zintenzívni. Určitým ukazovateľom bude konferencia o Ukrajine (iniciovaná samotnou Ukrajinou) zvolaná do Švajčiarska. Prítomnosť alebo neprítomnosť čínskeho zástupcu na nej jej dá iný zvuk. V každom prípade, organizátori si to zjavne myslia.
Na otázku, či Čína dokáže prečkať súčasné búrky, aby získala ešte väčšiu váhu na svetovej scéne, zatiaľ neexistuje odpoveď. Rovnaký záujem majú naopak USA, hoci v Amerike bude veľa závisieť od výsledku novembrových volieb. Putin a Si Ťin-pching budú mať na svojich rozhovoroch v polovici mája o čom diskutovať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
