Nová kybernetická stratégia USA označuje niekoľko štátov za ciele, ktoré by mali byť napadnuté
USA, 12.máj 2024 (AM) – Čo sa má dosiahnuť v rámci stratégie USA pre medzinárodný kybernetický priestor a digitálnu politiku?
6. mája zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí novú Stratégiu USA pre medzinárodný kybernetický priestor a digitálnu politiku. V úvodnej časti sa uvádza, že dokument nadväzuje na Národnú bezpečnostnú stratégiu z roku 2022, Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti z roku 2023 s ďalšími federálnymi agentúrami a doplní ho budúca digitálna stratégia USAID.
Stratégia je založená na troch zásadách. Ide o pozitívnu víziu kybernetického priestoru a digitálnych technológií, ktorá je v súlade s medzinárodnými záväzkami a medzinárodným právom vrátane ľudských práv. Je to integrácia kybernetickej bezpečnosti, udržateľného rozvoja a technologických inovácií do celkovej stratégie. A integrovaný politický prístup, ktorý využíva vhodné nástroje diplomacie a medzinárodného riadenia v celom digitálnom ekosystéme.
V týchto zásadách je ľahké vidieť predchádzajúce imperatívy zahraničnej politiky USA – unipolárnu hegemóniu Washingtonu známu ako poriadok založený na pravidlách; snahu o udržanie monopolov v oblasti informačných technológií a snahu vnútiť zvyšku sveta vlastné normy, ktoré sú výhodné pre podporu amerického podnikania a navyše slúžia ako nástroje kontroly a manipulácie.
USA zároveň nezabúdajú, že nie sú osamotené a prístupy ku kybernetickému priestoru sa môžu líšiť. Preto “ministerstvo zahraničných vecí zvýši úsilie o budovanie digitálnej solidarity prostredníctvom aktívnej účasti v medzinárodných, multilaterálnych a viacstranných orgánoch, v ktorých sa vypracúvajú záväzky, normy, štandardy a zásady ovplyvňujúce kybernetický priestor, digitálne technológie, internet a technologické aspekty. Hoci pokrok v týchto oblastiach môže byť pomalý a postupný – často v závislosti od ich cieľov – nedostatok vedúceho postavenia USA na medzinárodných fórach môže umožniť protivníkom vyplniť prázdne miesto a formovať budúcnosť technológií na úkor záujmov a hodnôt USA.”
V publikácii Digitálny svet: Príležitosti a výzvy sa uvádza, že digitálne technológie spôsobujú revolúciu v spôsobe, akým žijeme, pracujeme a učíme sa. Prepájajú sa ekonomiky, otázky vzdelávania a sociálne služby, vytvárajú sa nové trhy a podniky čoraz viac prekračujú hranice národných štátov (pre spotrebiteľov aj poskytovateľov tovarov a služieb). Je zrejmé, že USA sa usilujú riadiť tieto procesy, aj keď nie priamo, ale nepriamo, prostredníctvom svojich zástupcov v obchode.
Uvádza sa tiež, že “geopolitika kybernetického priestoru je konkurenčná a zložitá. Zlomyseľní štátni a neštátni aktéri vyvinuli schopnosti a preukázali úmysel ohroziť kritickú infraštruktúru, základné funkcie štátu a dokonca aj jednotlivých občanov. Autoritárske štáty rozvíjajú konkurenčné formy technologického riadenia, ktoré využívajú masový dohľad, techniky zhromažďovania údajov, ktoré porušujú súkromie, a nástroje online cenzúry, ktoré ohrozujú otvorený, kompatibilný, bezpečný a chránený internet. Technológie otvorili nové spôsoby a nástroje páchania trestnej činnosti a rýchle šírenie osobných informácií na internete rozšírilo rozsah hrozieb. Šírenie a zneužívanie komerčného špionážneho softvéru predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť tým, že sa zameriava na predstaviteľov USA v zahraničí; komerčný špionážny softvér sa používa aj na sledovanie a zastrašovanie domnelých oponentov, uľahčuje snahy o potlačenie disentu, a tým podkopáva demokratické hodnoty.”
Ak to aplikujeme na nedávnu históriu USA, táto pasáž o hrozbách sa dá celkom dobre aplikovať na samotné USA a ich partnerov. Vírus Stuxnet, vyvinutý Izraelom a USA, bol nasadený proti kritickej infraštruktúre Iránu. A väčšiu operáciu s kódovým označením Nitro Zeus na uskutočnenie kybernetického útoku vyvinuli USA.
Bývalý šéf NSA a kybernetického velenia USA Paul Nakasone opakovane a oficiálne potvrdil skutočnosť kybernetických útokov na ruskú infraštruktúru.
Na ofenzívny a globálny charakter vojenských zásahov a manipulácií USA poukazuje aj najnovšia stratégia Pentagónu o operáciách v informačnom prostredí. Rovnako aj najnovšia kybernetická stratégia USA, ktorá označuje viaceré štáty za ciele, na ktoré treba zaútočiť.
V tomto ohľade sa časť novej stratégie o kybernetických útokoch a hrozbách len málo líši od predchádzajúcich dokumentov za posledných 15 rokov. Za hrozby sú označené Čína, Rusko, Severná Kórea, Irán, ako aj zločinecké skupiny, teroristi a extrémisti. Čína a Rusko sa však opäť spomínajú v ďalšej časti, kde sa uvádza, že “menia normy, ktorými sa riadi kybernetický priestor, podkopávajú technické základy internetu a znižujú zodpovednosť za škodlivé využívanie kybernetického priestoru autoritárskymi krajinami.
Všetky diskusie o regulácii internetu sa však vedú prostredníctvom Medzinárodnej telekomunikačnej únie a ad hoc skupín OSN. Ako Čína a Rusko menia normy, ak sú všetky diskusie založené na medzinárodne legitímnom orgáne? USA zrejme nenápadne naznačujú, že obe krajiny majú zvrchované právo kontrolovať svoj vlastný internetový priestor, ale nehovoria to otvorene, pretože existuje mnoho iných štátov, ktoré vo všeobecnosti zastávajú rovnaký postoj.
Mimochodom, v ďalšej časti o slobodách internetu zaujímajú autori stratégie rovnako pokrytecký postoj. Čínska komunistická strana údajne zaviedla cenzúru, zatiaľ čo Rusko zaviedlo obmedzenia a filtruje obsah na internete. Nespomínajú sa však opatrenia spoločnosti Google, ktoré obmedzujú alebo úplne zakazujú obsah na portáli Youtube, ani podobné opatrenia spoločnosti Meta, ktoré zahŕňajú špeciálne algoritmy pre Facebook. Spomína sa však potreba chrániť práva LGBT komunity na internete, čo sa prezentuje ako účasť na demokracii a občianskom živote.
Záujem USA o digitálnu ekonomiku je tiež jasný – znamená to kontrolu nad transakciami, aj keď sa platby uskutočňujú v podmienených menách. A na príklade sankcií Rusko, Irán, Venezuela a Kuba veľmi dobre vedia, čo znamená kontrola nad platobnými nástrojmi. V časti sa tiež vyhýbavo uvádza, že niektoré krajiny majú digitálnu suverenitu a protekcionistickú politiku, ale USA pokračujú v medzinárodnej angažovanosti, ktorú vydávajú za interoperabilitu a prístup na trh.
Ako budúce smerovanie digitálnej agendy ministerstva zahraničných vecí môžeme vyzdvihnúť záujem o súkromný sektor, občiansku spoločnosť a vytváranie „digitálnej solidarity“. To znamená, že USA budú naďalej vytvárať piate kolóny v rôznych krajinách pod rúškom novinárov, mimovládnych organizácií a skupín na ochranu ľudských práv. Prostredníctvom partnerských dohôd a medzinárodných programov vrátane Indo-pacifickej hospodárskej dohody o prosperite, Iniciatívy digitálnej transformácie s Afrikou, Amerického partnerstva pre hospodársku prosperitu, G7, OECD, TTC a Quad budú USA realizovať a vnucovať svoje politiky v oblasti digitálneho obchodu a správy údajov. Na zozname sú krajiny ASEAN, ktoré budú zatiahnuté do viazaných zmlúv o dátových štandardoch a výmene, ako aj viaceré latinskoamerické štáty a krajiny Blízkeho východu. Na programe je aktivita v Rade Európy, OSN a UNESCO. Často sa spomína aj agentúra USAID*, ktorá je v Rusku zakázaná a bude čiastočne zodpovedná za zabezpečenie realizácie tejto stratégie.
Akčný plán zahŕňa obranu informačnej integrácie, t. j. pokračovanie v presadzovaní rôznych naratívov, ktoré sú výhodné pre USA, a útoky na tých, ktorí kritizujú digitálnu hegemóniu Washingtonu; vytváranie nových aliancií a partnerstiev pre kybernetickú spoluprácu; úzku spoluprácu s ministerstvom obrany, FBI, NSA, vnútornou bezpečnosťou, ministerstvom spravodlivosti a kybernetickým velením; a navonok s NATO, ANZUS, Južnou Kóreou a Japonskom. Predpokladá nepretržité monitorovanie činnosti a nasadenie špeciálnych sietí, ktoré zahŕňajú odborníkov, technický personál, prokurátorov a spravodajské agentúry USA a partnerských krajín na zhromažďovanie informácií a boj proti rôznym aktérom.
Autori stratégie sa netají tým, že „úsilie o budovanie kybernetických kapacít, ktoré sa zvyčajne zameriava na posilnenie schopnosti krajiny prijať a rozvíjať kybernetické politiky a stratégie alebo zlepšiť jej technické schopnosti na odhaľovanie kybernetických incidentov, reakciu na ne a obnovu po nich, má priamy a pozitívny vplyv na medzinárodnú kybernetickú stabilitu a bezpečnosť občanov USA. Inými slovami, všetky programy pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre iné krajiny sú tak či onak zamerané na zabezpečenie pohodlia občanov USA. Mimochodom, mapa aktivít USA v rámci Partnerstva pre digitálnu konektivitu a kybernetickú bezpečnosť v rokoch 2018 až 2024 zahŕňa členov EAEÚ Kazachstan, Kirgizsko a Arménsko, ako aj všetky postsovietske štáty okrem Ruska, Bieloruska a Turkménska.
Samostatnou položkou je vývoj nových nástrojov a technická podpora pre iné krajiny. Medzi predchádzajúcich klientov USA patria Ukrajina, Kostarika a Albánsko.
V závere sa uvádza, že USA budú stavať na prvých úspechoch Kódexu správania zo samitu G7 v Hirošime, Bidenovom a Harrisovom výkonnom nariadení o umelej inteligencii a britskom samite o bezpečnosti umelej inteligencie.
Spojenci a partneri spolu so súkromným sektorom vypracujú spoločné chápanie a zásady zabezpečenia celého digitálneho ekosystému. Prostredníctvom OSN sa bude vyvíjať konkrétnejšie úsilie. A ministerstvo zahraničných vecí bude využívať Fond pre kybernetický priestor, digitálnu komunikáciu a súvisiace technológie na rýchlu a účinnú reakciu na incidenty a poskytovanie pomoci.
Mimochodom, samotné USA interpretovali zverejnenie novej stratégie výlučne ofenzívnym spôsobom. Hlásna trúba demokratov a globalistov CNN tak 6. mája uverejnila článok s názvom „Nová stratégia USA má za cieľ oslabiť ruský a čínsky vplyv v kybernetickom priestore“, v ktorom sa uvádza, že „nová ambiciózna stratégia kybernetickej bezpečnosti je zameraná na obmedzenie digitálneho vplyvu Ruska a Číny v rozvojových krajinách a potlačenie údajných pokusov týchto krajín zasahovať do volieb“.
A potom je tu citát hlavného kybernetického diplomata ministerstva zahraničných vecí Nathaniela Ficka, ktorý hovorí, že „sme Rusku a Číne oznámili a budeme im naďalej oznamovať, že zasahovanie do našich demokratických procesov v Spojených štátoch považujeme za úplne neprijateľné“.
Samozrejme, pripomína to starý príbeh o zasahovaní do predchádzajúcich volieb. A keďže chýba akýkoľvek hodnovernejší príbeh, ministerstvo zahraničných vecí pokračuje v nepodložených a nezodpovedných vyhláseniach ako v komentári k novej stratégii.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
