USA SPRINT-ujú k vojne v Ázii, štartová čiara možno leží až v roku 1935
Časy sa menia. Americkí stratégovia usúdili, že v budúcej vojne v Ázii budú USA potrebovať leteckú techniku s dlhým doletom, ktorá nebude závisieť od pozemných vzletových a pristávacích dráh. Inými slovami, hovoríme o obnove lietajúcich člnov a plavákových lietadiel – hydroplánov. Príliš sa im nedarí túto víziu napĺňať.
1. Hercules s plavákmi má pauzu
Veľmi vážnym a potrebným projektom pre americké Veliteľstvo síl špeciálnych operácií (SOCOM/USSOCOM)) bol hydroplán MC-130J MAC. Štvormotorový transportný stroj C-130 sa vyrába od roku 1954 a jeho posledná modifikácia C-130J Super Hercules mala byť základom pre obojživelný stroj, ktorý by vedel vzlietnuť a pristáť na vode. V odľahlých končinách Ázie s nedostatočnou infraštruktúrou a veľkými vzdialenosťami prekonanými nad morskou hladinou.
Lockheed C-130 bol jedným z najúspešnejších amerických leteckých projektov zo začiatku 50. rokov 20. storočia a jeho výroba beží dodnes. C-130J dostal nové motory a avioniku, odvodená je od neho verzia pre špeciálne sily MC-130J Commando II. Používa ju aj 67. letka špeciálnych operácií amerického letectva (USAF), ktorá sídli na základni britského kráľovského letectva (RAF) Mildenhall.
C-130 Hercules slúži v amerických ozbrojených silách takmer 70 rokov, majú s nim viacgeneračné skúsenosti, po modernizácii vyhovuje súčasným požiadavkám a ako sme videli na predchádzajúcom videu, úroveň vycvičenosti posádok môže byť vysoká. Čo efektívnejšie a jednoduchšie sa dalo spraviť, než dať na Hercules plaváky? Vznikol by tak MC-130J Commando II Amphibious Capability – MAC. Takto posilnené USA by sa vypravili do indopacifickej oblasti súperiť s Čínou a Ruskom. Do služby mal vstúpiť už v roku 2025, keďže výrobca na projekte pracoval niekoľko rokov predtým, než vzbudil záujem SOCOM.
Ako to všetko dopadlo? Velenie USSOCOM vykonalo hydrostatické testy a skúšky v aerodynamickom tuneli, ale teraz sa očakáva “prestávka” pri implementácii schopnosti pristátia na vode kvôli “problémom s rozpočtom”. Plukovník T. Justin Bronder, programový riaditeľ SOCOM pre programy s pevnými krídlami uviedol, že vývojový tím chápe, čo je potrebné na vybavenie MC-130J na pristátie a vzlet z vody. “Ale pri pohľade rozpočtové projekcie a skutočnú nákladovú efektívnosť tohto konkrétneho druhu integračného úsilia očakáva “prestávku” pri implementácii spôsobilosti. Ďalej Bronder vyniká v použití newspeaku pri odkladaní projektu do zásuvky, nevynechá však jasné formulácie o tom, že by bol najmä v Pacifiku potrebný.
Nádej amerických daňových poplatníkov však umrieť nenechá, uvádza, že SOCOM bude pozorne vývoj projektu DARPA ( americká vládna Agentúra pre pokročilé obranné výskumné projekty), ktorým je vysokorýchlostný VTOL (vertikálny vzlet a pristátie), v skutočnosti neskôr SPRINT (Speed and Runway Independent Technologies rýchlostné technológie nezávislé od vzletových a pristávacích dráh) a potom Liberty Lifter. V skutočnosti chce DARPA vytvoriť niečo schopné prepravovať náklad na dostatočnú vzdialenosť rýchlosťou 740 km/h.Bronder uviedol niečo v tom zmysle, že sa teší na plánovaný prvý vzlet prototypu koncom desaťročia.
2. SPRINT ku koncu desaťročia
Kým o odložení obojživelného MC-130J sme sa viac dozvedeli v utorok dňa 7.5.2024, tak pracovný týždeň sa už skončil konkrétnou predstavou o jeho náhrade. Vo štvrtok dňa 9.5.2024 DARPA oznámila, že pridelila 8,3 milióna USD firme firme Aurora Flight Sciences so sídlom v Manassas vo Virgínii, USA (v skutočnosti pobočka firmy Boeing). Aurora Flight Sciences bude pokračovať v navrhovaní experimentálneho ťažkého nákladného lietajúceho člnu pre americké ozbrojené sily.
Vo februári 2023 vybrali spoločnosti Aurora a General Atomics do programu, ktorý sa oficiálne nazýva Liberty Lifter Seaplane Wing-in-Ground Effect. Vyzeralo to tak, že dlhú dobu bol favoritom iný dvojtrupový projekt firmy General Atomics, ktorá spolupracovala s Maritime Applied Physics Corporation.
Nakoniec bol vybratý jednoduchší dizajn od Aurora Flight Sciences, ktorá spolupracovala s Leidos Gibbs & Cox a ReconCraft.
DARPA pôvodne predpokladala, že Liberty Lifter bude mať približne rovnakú veľkosť a kapacitu ako lietadlo C-17 Globemaster III, ale odvtedy zmenšila demonštračný program na veľkosť C-130 Hercules. Rozpočtové dokumenty DARPA na fiškálny rok 2025 však ukazujú, že budúce lietadlo Liberty Lifter by mohlo byť postavené približne v mierke C-17, ak bude existovať dôkaz, že koncept funguje dobre.
Rozpätie krídel Globemaster III je 51,755 m, jeho dĺžka je 53 m a jeho výška je asi 16,79 m. Dokáže prepraviť 77 519 kg nákladu, vrátane tanku Abrams. Naproti tomu C-130J Super Hercules dokáže prepraviť maximálne necelých 20 ton nákladu. Liberty Lifter má byť tiež schopný vzlietnuť a pristáť v stave mora 4 alebo poveternostných podmienkach, ktoré produkujú vlny do výšky približne 2,4 metra, a mohol by udržať operácie aj v stave mora 5 alebo drsné vlny do výšky takmer 4 metre. General Atomics navrhol verziu Liberty Lifter s neortodoxným dizajnom dvojitého trupu, ktorý mal urobiť lietadlo stabilnejším na vode. Oba nosy lietadla by sa dali zdvihnúť a tým umožnili prepravovaným vozidlám, aby sa dostali priamo na pláž. Dizajn Aurory bol bližšie k tradičnému lietajúcemu člnu s jednoduchým trupom a vysokými krídlami, ktoré sa na koncoch nakláňali nadol. V januári Aurora zverejnila obrázok svojho aktualizovaného dizajnu, ktorý presunul plaváky lietadla na konce krídel a zmenil jeho chvost. Aurora uviedla, že nový chvost, ktorý by bol v tvare symbolu pí, by lepšie vyhovoval zadným nákladným dverám lietadla. Manažér projektu Liberty Lifter agentúry DARPA Christopher Kent uviedol, že dizajn General Atomics nemohol splniť svoje ambiciózne ciele.
Uvidíme, či a kedy ich splní Liberty Lifter od Aurora Flight Sciences. Množstvo jednoduchších projektov už v USA získalo množstvo grantov a v štádiu testovania prototypov bolo zistené, že subdodávatelia nie sú schopní dodať sľubované komponenty na ich výrobu alebo je program príliš finančne náročný, prípadne, že jeho vývoj trval príliš dlho a výsledok už nespĺňa aktuálne potreby.
Nedá sa to však povedať o návrhu obnoviť výrobu lietadla, ktorého posledný exemplár vznikol v roku 1945.
3. Vráti sa PBY Catalina?
Presne to navrhuje americká firma Catalina Aircraft, ktorá vlastní typové certifikáty letovej spôsobilosti pre stroj, ktorý svoj prvý let absolvoval dňa 21.3.1935. Neskôr sa stal kľúčovým námorným prieskumným, záchranným aj protiponorkovým lietadlom počas druhej svetovej vojny.
Bolo vyrobených 2661 kusov v USA, 620 v Kanade a 27 v ZSSR. Podľa tvrdení firmy Catalina Aircraft stačí vymeniť motory za turbovrtuľové a modernizovať avioniku a stroj môže ísť v najneskôr v roku 2029 späť do sériovej výroby. Plánuje sa civilná a vojenská verzia.
Pokiaľ ide o bojové misie, mala by mať za úlohu protipirátske misie, na ktoré by bola vyzbrojená palubnými zbraňami, boj proti hladinovým cieľom (AsuW), protiponorkový boj pomocou vlastného ponorného sonaru (ASW), protipovstalecké operácie (COIN), bojové pátranie a záchrana (CSAR), doprava dôležitých osôb, spravodajstvo, sledovanie a prieskum (ISR), letecká ambulancia, platforma palubných leteckých zbraní – vzdušná palebná podpora, vzdušný tanker, včasné varovanie a kontrola (AEW&C), neutralizácia námorných mín (AMNS), preprava vojsk a nákladov, podpora operácií špeciálnych síl (SOFS), zhadzovanie nákladov na padákových systémoch, núdzová evakuácia v prospech ponoriek, podpora a vyhľadávanie námorných dronov, operácie v chladnom počasí a podobne.
Problém obnovenej NGAA Catalina II by bol v tom, že na každú misiu, ktorú by potenciálne zvládla sa dá vyvinúť nové lietadlo za miliardu USD, ktoré by nakoniec nefungovalo. Napriek tomu sa firma Catalina Aircraft nevzdáva a tak sa stroj môže vrátiť, hoci už uplynulo 79 rokov od ukončenia jeho sériovej výroby a takmer 90 rokov od prvého vzletu. No ale Brazília ich vyradila až v roku 1982.
Správa o plánoch na obnovu výroby lietajúceho člna Catalina:
Záver. V USA sa objavil legislatívny návrh, ktorý by umožnil nákup použitých námorných lodí na civilnom trhu, ktoré by doplnili americkú flotilu. Najväčší záujem by asi Američania mali o staršie komerčné nákladné lode typu Roll-on/Roll-off (RO/RO), keďže by sa dali zohnať okamžite a za zlomok ceny nových, ktoré si USA nedokážu postaviť. Doplnili by kapacitu námornej prepravy amerických ozbrojených síl, kde sa priemerný vek flotily dostal na 45 rokov a lode sú po životnosti. Časy sa menia. Catalina II je super a symbolom amerického pokroku môže byť 9-dolárový sendvič kratší ako tri palce (7,62 cm) s redukovanou oblohou.
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
