Prečo sa ministrom obrany RF stal práve Andrej Removič Belousov?
V pondelok 13. mája 2024 sme vám priniesli zdôvodnenie skôr civilné, dnes prinášame “vojenskejšie”, pretože ide o názor dlhoročného redaktora Komsomoľskej pravdy plk. Viktora Baranca. Rozhodnutie ruského prezidenta V. Putina ustanoviť do funkcie ministra obrany RF A. Belousova sa, podľa neho, “stalo hlavnou senzáciou týchto dní. V súvislosti s tým vznikla u miliónov čitateľov kp.ru hromada otázok”. A tak prinášame odpovede na tri najčastejšie.
1. Prečo Putin zameral svoju voľbu práve na tohto človeka? Akými úvahami sa riadil pri prijímaní rozhodnutia?
– Putin veľmi dlho pozná Belousova, veľa rokov ho videl v práci i vo vláde, v administrácii prezidenta a aj vo funkcii svojho ekonomického poradcu. Mnohé idey a návrhy Andreja Removiča boli odobrené a schválené vládou i Kremľom. Vo vláde ho mnohí nazývali “veľkohlavým stratégom”. A ďalší, ktorí ho poznajú, tvrdia, že Belousov má osobitý nos na všetko nové, čo si od výkonnej moci žiada čas. No a tu treba obrátiť pozornosť na slová tlačového tajomníka prezidenta Dmitrija Peskova o tom, že ministerstvo obrany sa musí stať omnoho otvorenejším na inovácie a pokročilé nápady.
Je to zjavná narážka na to, že náš vojenský rezort sa, žiaľ, s “otvorenosťou dverí” oneskoroval voči pokročilým ideám, spojeným s, povedzme, masovou výrobou útočných dronov a prostriedkov boja s nepriateľskými dronmi (vrátane námorných). Museli sme to teda od začiatku ŠVO dobiehať v núdzovom režime.
Ekonóm Belousov navyše dobre pozná náš priemysel (vrátane, samozrejme, vojenského), čo mu zrejme umožní vybudovať pevnejšie “mosty” ministerstva obrany a vojensko-priemyselného komplexu. To je veľmi dôležité.
Andrej Belousov vie aj dobre rátať štátne peniaze, v ostatných rokoch sa zúčastňoval na prácach pri tvorbe všetkých štátnych rozpočtov. No a teraz ministerstvo obrany čakajú vyššie výdaje: v roku 2026 sa naša armáda musí stať poldruha miliónovou, musia byť sformované nové zbory a divízie, treba zvýšiť počet vojakov na kontrakt, treba dať trvalé obydlie desiatkam tisíc prepustených príslušníkov, treba nakupovať nové zbrane a bojovú techniku. Čiže všetky tieto výdaje musí prísne sledovať človeka, ktorý sa hlboko orientuje v ekonomike i rozpočtovej politike. Človek, ktorému Kremeľ absolútne dôveruje. Putin toto všetko zrejme bral do úvahy, keď sa zamýšľal nad kandidatúrou predstaviteľa hlavného silového rezortu. Navyše Belousov je považovaný za prezidentovi najoddanejších ľudí.
2. Prečo si Putin vybral za ministra obrany čisto civilného činiteľa a nie profesionálneho vojaka?
– V národe dávno panuje názor, že na čele ozbrojených síl povinne musí byť človek v rovnošate, ktorý v nich slúžil dlhé roky.
Lenže to je omyl. V dejinách našej armády, nech bola cárskou, imperátorskou, Červenou, Sovietskou alebo Ruskou, neraz stáli na jej čele civilisti (vojenskými ministrami sa stávali poslanci Dumy, právnici a dokonca novinári). Pričom väčšina z nich úspešne riadila obranný rezort. V podstate až ustanovenie Serďjukova sa dá považovať za nie príliš úspešnú skúsenosť.
Pozrite sa na svetové skúsenosti. Dnes riadia mnohé zahraničné armády civilní ľudia, a medzi nimi je takmer tucet žien. A zvládajú to. Dôležitá je tu predovšetkým múdra hlava na pleciach a nie počet hviezd na pleciach.
No a teraz to najdôležitejšie: minister obrany je predovšetkým politicko-administratívna a nie čisto vojenská funkcia. Udržiavať kontakty so štátnou mocou a vojensko-priemyselným komplexom, vyjednávať peniaze pre armádu, riešiť jej špecifické problémy, zabezpečiť jej výstroj i pokrm, toto všetko jej len malá časť povinností ministra.
Operačným riadením armády, rozpracovaním stratégií a taktík, operačných plánov a manévrov sa zaoberá generálny štáb. Na jeho čele povinne musí byť vojak – profesionál. Taký, ako generál Valerij Gerasimov, ktorý prešiel všetkými funkciami – od veliteľa čaty.
Mimochodom, Gerasimov vo svojej funkcii ostáva.
3. Čo hovoria o Belousovovi ľudia, ktorí ho dobre poznajú zo spoločnej práce vo vláde i v administrácii prezidenta?
– Predovšetkým hovoria, že je to veľmi skromný, inteligentný, múdry a slušný človek. K tomu je celým telom “presýteným etatistom”. Hovorí sa, že bol jedným z prvých, kto nastolil ideu navracať štátu nezákonne sprivatizované alebo úmyselne zbankrotované podniky (vrátane vojenských). Taktiež sa hovorí, že “ministerstvo obrany čaká po príchode Belousova ekonomický audit. A premena ministerstva na finančne efektívny rezort”. Belousov je vraj hlboko pravoslávne veriaci človek. V každom prípade je známe, že cirkevné autority úprimne ďakovali Andrejovi Removičovi za pomoc, napríklad za Sarovský a Divejevský kláštor.
Putin sa snaží sa zachovať lojalitu voči tým, ktorí sú lojálni voči nemu
Nový kabinet si zachováva značnú kontinuitu s predchádzajúcim, čo ešte viac zvýrazňuje Putina ako konzervatívneho politika. Očakávať niečo iné by bolo zvláštne – zamýšľa sa vojenský expert Sergej Pereslegin. Putin je okrem iného mužom povinnosti, a ak má povinnosť voči štátu a vlasti, má povinnosť aj voči ľuďom, s ktorými dlhodobo spolupracuje. Snaží sa zachovať lojalitu voči tým, ktorí sú lojálni voči nemu. Mnohí ľudia očakávali zmeny na ministerstve financií a v centrálnej banke, ale zdá sa, že žiadne takéto zmeny sa neočakávajú. Senzáciou bolo vymenovanie Andreja Belousova do funkcie ministra obrany. Znamená to zmenu v Šojguovej pozícii, ale zostal veľmi významnou osobnosťou a do istej miery môžeme hovoriť o povýšení. Rusko má už dlho tradíciu menovania vojenských ministrov obrany, takže vymenovanie civilistu možno považovať za revolúciu. Tým sa v riadení jasne rozdeľujú úlohy ministerstva obrany a generálneho štábu.
Ministerstvo je zodpovedné za zabezpečenie armády všetkým, čo potrebuje, zatiaľ čo generálny štáb je zodpovedný za vedenie vojenských operácií. Belousovovo vymenovanie znamená lepšiu komunikáciu medzi armádou a priemyslom. Zastrešoval množstvo národných projektov a množstvo ďalších zložitých projektov a osvedčil sa ako vynikajúci manažér. Belousov nie je postavou na víťazstvo v prebiehajúcej vojne, ale na prípravu na konflikty, ktoré Rusko čakajú v roku 2030. A to je ďalší dôležitý záver zo skúseností ŠVO a je to krok vpred. Myslím si, že toto vymenovanie znamená zintenzívnenie činnosti na fronte. Vojna sa stane ešte zložitejšou, pretože vstúpi do ďalšej fázy. Je nesmierne dôležité zachovať kontinuitu, ale zároveň uskutočniť zmeny, ktoré meškajú. To je pre Rusko celkom nové a nezvyčajné.
Rusko získalo za posledných 35 rokov veľa skúseností a tieto skúsenosti prirodzene začínajú ovplyvňovať ruský kultúrny kódex. Prežili rozpad Sovietskeho zväzu, anglosaské jarmo, potom tu bol kus „zlatého veku“, ruská jar, éra sankcií, ktorá sa zmenila na blokádu, covid, vojna – to všetko je veľká historická skúsenosť. Samozrejme, skúsenosť Veľkej vlasteneckej vojny bola oveľa silnejšia, ale bola v logike obvyklých vzorcov kultúrneho kódu Ruska (Kulikovo pole, bitka pri Poltave, vlastenecká vojna 1812). Ale potom to všetko viedlo k porážke v studenej vojne a veľmi ťažkým desaťročiam. Ukázalo sa, že niektoré staré vzory fungujú a niektoré nefungujú alebo fungujú nedostatočne. Historická skúsenosť ovplyvňuje kultúrny kód. Musíme si však uvedomiť, že historická skúsenosť môže kultúrny kód zmeniť, ale môže ho aj zlomiť. Porážka v studenej vojne nezlomila kultúrny kód Ruska, preto je potrebné zmeniť kultúrny kód v Putinovej logike, nevyhnutne zachovávajúcej kontinuitu moci. Zmeny v kultúrnom kóde pod tlakom vonkajších hrozieb ešte nikto nesledoval a toto je prvýkrát, čo sme svedkami takýchto zmien, dodal Pereslegin.
Vladimír Mikunda
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
