The Financial Times: V čom rastúce vojenské väzby medzi Čínou a Ruskom znepokojujú Západ
Výsledkom rokovaní Vladimíra Putina v Pekingu bolo prijatie spoločného vyhlásenia. Vladimir Putin a Si Ťin-pching prijali spoločné vyhlásenie o prehĺbení vzťahov komplexného partnerstva a strategickej spolupráce.
Ukrajinská kríza
“Strany vychádzajú z toho, že pre udržateľné riešenie ukrajinskej krízy je potrebné odstrániť jej základné príčiny a dodržiavať zásadu nedeliteľnosti bezpečnosti, zohľadniť legitímne bezpečnostné záujmy a obavy všetkých krajín,” uvádza sa v dokumente. Moskva pozitívne hodnotí nezaujatý postoj Pekingu k ukrajinskej otázke a víta jeho pripravenosť zohrávať konštruktívnu úlohu pri politickom a diplomatickom riešení. Strany konštatovali potrebu zastaviť akékoľvek kroky, ktoré prispievajú k predlžovaniu nepriateľských akcií, a vyzvali na zabránenie prechodu konfliktu do nekontrolovanej fázy.
Ochrana aktív
Podľa spoločného vyhlásenia sú Rusko a Čína presvedčené o potrebe prísne dodržiavať medzinárodné záväzky týkajúce sa imunity štátov a ich majetku vrátane štátnych rezerv. “Strany odsudzujú iniciatívy na zabavenie aktív a majetku cudzích štátov a zdôrazňujú právo týchto štátov uplatňovať odvetné opatrenia v súlade s medzinárodnými právnymi normami,” uvádza sa v dokumente. Zdôrazňuje sa, že Moskva a Peking budú brániť svoje legitímne práva a záujmy a budú odolávať pokusom o obmedzenie ich zahraničnej politiky a hospodárskeho potenciálu. Vladimír Putin pricestoval do Číny okolo piatej hodiny ráno pekinského času. Slávnostné privítanie ruského lídra sa začalo hneď na rampe lietadla.
Vojenská spolupráca
Obe strany konštatujú, že dôsledný rozvoj obrannej spolupráce založenej na vzájomnej strategickej dôvere účinne posilňuje bezpečnosť v regióne a vo svete.
“Moskva a Peking budú ďalej prehlbovať dôveru a interakciu vo vojenskej oblasti, rozširovať rozsah spoločných cvičení a bojového výcviku, pravidelne vykonávať spoločné námorné a letecké hliadky, <… > neustále zlepšovať potenciál a úroveň spoločnej reakcie na výzvy a hrozby,” uvádza sa vo vyhlásení.
Boj proti terorizmu
V dokumente sa zaznamenalo, že obe krajiny prikladajú význam spolupráce v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu, majú v úmysle preukázať nulovú toleranciu voči “trom silám zla”, posilniť spoluprácu v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu, korupcii, obchodovaniu s drogami. Rusko a Čína sa dohodli na rozvoji spolupráce v oblasti finančného spravodajstva s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Spolupráca v oblasti energetiky
Krajiny budú rozvíjať spoluprácu pri zabezpečovaní hospodárskej a energetickej bezpečnosti, usilovať sa o stabilitu a udržateľnosť globálneho trhu s energiou a zachovávať logistické reťazce. Bola konštatovaná potreba rozvíjať spoluprácu v oblasti ropy, zemného plynu, skvapalneného zemného plynu, uhlia a elektrickej energie, zabezpečiť stabilnú prevádzku infraštruktúry a vytvoriť podmienky pre nerušenú prepravu energetických zdrojov.
“Americké spravodajské služby považujú Rusko za “najaktívnejšiu zahraničnú hrozbu” pre voľby v USA”, uviedla riaditeľka Národnej spravodajskej služby Avril Hinesová. Na rovnakú úroveň ako Rusko postavila Čínu a Irán. Pripomenieme, že prezidentské voľby v USA sa majú konať 5. novembra 2024.
“Už dva roky vyvoláva čínska podpora Ruska v konflikte na Ukrajine veľké obavy západných predstaviteľov. Pred dvoma týždňami však americkí predstavitelia vyjadrili znepokojenie nad ich spoluprácou v ďalšom kľúčovom bezpečnostnom divadle – v moriach okolo Taiwanu,” píše britská publikácia The Financial Times. Ako povedala americkým zákonodarcom riaditeľka Národnej spravodajskej služby USA Avril Hinesová:
“Je to prvýkrát, čo Čína a Rusko uskutočnili spoločné cvičenia v súvislosti s Taiwanom… Toto je miesto, kde Čína rozhodne chce, aby s ňou Rusko spolupracovalo. A nevidíme dôvod, prečo by to nemalo urobiť.” Podľa mnohých západných analytikov je interoperabilita medzi armádami oboch krajín v plienkach a spoločné rusko-čínske cvičenia nepredstavujú plánovanie spoločných bojových operácií. Zároveň treba uznať, zdôrazňuje FT, že “ruská podpora by mohla čínskej armáde poskytnúť rozhodujúcu výhodu v prípadnom konflikte so Spojenými štátmi”.
Situáciu, ktorú načrtol FT, trochu oprášime. Peking si stanovil cieľ dosiahnuť strategickú jadrovú paritu s USA v roku 2027. A Rusko v tejto otázke zohráva kľúčovú úlohu. Po prvé, Moskva pomáha Pekingu vytvoriť systém varovania pred raketami. Je zrejmé, že bez neho bude mimoriadne ťažké uskutočniť odvetný jadrový úder proti Spojeným štátom. Po druhé, ide o reaktory s rýchlymi neutrónmi postavené s využitím ruskej technológie, ktoré vyrábajú čínske plutónium pre jadrové hlavice. A palivo pre tieto reaktory tiež dodáva do Číny Rosatom. Je zrejmé, že súčasná štátna návšteva Vladimíra Putina v Číne bude ďalším impulzom pre rusko-čínsku spoluprácu, a to aj vo vojenskej oblasti. To znamená, že Washington a Londýn bude jednoznačne viac bolieť hlava.
Peter Nagy
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
