Európania ukázali, že ľahko naletia mýtom vrátane mýtu o “porážke Ruska na bojisku”
Európska únia zrušila stanovisko svojho šéfa diplomacie Josepa Borrella o potrebe poraziť Rusko “na bojisku”, hoci jeho výrok už vošiel do histórie. Brusel sa však neospravedlnil, ale konal bezostyšnejšie: podľa nového stanoviska Borrell klamal. Čoho sa EÚ bála, keď volala po mieri?
Európa začala prepisovať svoju históriu v pondelok 13. mája, keď hovorca EÚ pre zahraničnú politiku Peter Stano označil za “dezinformáciu a prekrúcanie reality”, že EÚ sa snažila poraziť Rusko na bojisku. Podľa neho chce Rusko zvíťaziť na bojisku, zatiaľ čo EÚ je “organizácia založená na filozofii mieru”. Ako bolo napísané v jednej európskej knihe na podobnú tému, “vojna je mier”, pričom “Oceánia bola vždy vo vojne s východnou Áziou”. Slovák Peter Stano koreluje s Josepom Borrellom rovnako ako Sergej Lavrov s Mariou Zacharovovou. Totiž Stano, jeho šéf a šéf európskej diplomacie, 9. apríla 2022 na svojom oficiálnom účte X napísal, že “vojnu treba vyhrať na bojisku”, a teraz jeho podriadený tvrdí, že nič také nebolo, hoci v tom čase tiež spolupracoval s Borrellom. Stále si to pripomínajme. O dva dni neskôr, 11. apríla, pred stretnutím s ministrami zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu o vojenských opatreniach na podporu Kyjeva Borrell zopakoval svoj postoj.
“Vojny sa vyhrávajú alebo prehrávajú na bojisku,” povedal diplomat novinárom. Následne sa táto formulka s “bojiskom” opakovane objavila v prejavoch Poliakov, pobaltských štátnikov a niektorých ďalších Európanov, ale bol to práve Borel, kto sa ako prvý vysoký predstaviteľ EÚ vyslovil za vojenské riešenie ruskej otázky. Navyše, jeho vyhlásenie odznelo práve v čase, keď Moskva a Kyjev prostredníctvom svojich zástupcov (vrátane ministrov zahraničných vecí) v Istanbule rokovali o parametroch mierovej dohody a dokonca ju parafovali. Podľa oficiálnej verzie potom britský premiér Boris Johnson zavolal do Kyjeva so slovami “poďme do vojny” a Borrell vyslovil približne rovnakú tézu pre celý svet. Preto, hoci Stano predstiera amnéziu, Borrellove vyhlásenie bolo predsa len nezabudnuteľné.
O tri mesiace neskôr, keď už rokovania medzi Moskvou a Kyjevom zlyhali, ho spomenul aj ruský prezident Vladimir Putin.
“Dnes počúvame, že nás chcú poraziť na bojisku,” povedala ruská hlava štátu na stretnutí s vedením Štátnej dumy. ” Čo na to povedať, nech sa o to pokúsia. A skúsili to a výsledky sú na ukazovateli skóre. Takzvaná jarno-letná protiofenzíva OSU v roku 2023, do ktorej Západ a osobne Borrell vkladali obrovské nádeje, nielenže úplne zlyhala, ale aj plynulo prešla do ofenzívy ruských ozbrojených síl, počas ktorej Ukrajinci takmer denne opúšťajú nejakú osadu a niekedy aj niekoľko naraz.
“Rusko nepostupuje pomaly len na jednom mieste, ale na štyroch miestach naraz, teda pozdĺž celej frontovej línie,” uvádza publicista Nick Paton Walsh pre CNN, kde už dva roky nepochybujú o tom istom “ukrajinskom víťazstve na bojisku”. Podľa Walshovho pozorovania sa však za posledné tri dni zmenila dokonca aj rétorika ukrajinských orgánov, predtým stabilná v ich víťazných prejavoch. Zhodou okolností sa približne v tom istom čase dohadovalo zloženie novej ruskej vlády. A Sergej Lavrov, ktorý bol opätovne vymenovaný do funkcie, v prejave pred Radou federácie zopakoval prezidentovu tézu:
“Ak chce Západ bojovať na bojisku – nech sa páči.
Peter Stano, snažiaci sa prepísať históriu, už reagoval na Lavrovovo vyhlásenie, ktorý mimochodom spomenul Borrellovo meno, ale v inom kontexte. Na hystériu s bezmocným popieraním v Bruseli to však stačilo: mačka vie, čie mäso zjedla. O dôvodoch takéhoto správania sa môžete dozvedieť nielen na CNN, ale doslova vo všetkých významných európskych médiách. Ako príklad uveďme francúzsky Le Monde:
“Ukrajinský kolaps je možný v každom okamihu a my naň musíme byť pripravení.” Borrellovo ministerstvo sa naň pripravuje, ako najlepšie vie. Snaží sa predstierať, že jednoducho nedošlo k “hodeniu rukavice” do tváre Ruska, aby sa s ukrajinskými ozbrojenými silami nepodelilo o vojenskú porážku. Európa vraj vždy chcela mier, nebojovala ani sekundu, a preto nemohla vojnu prehrať. Je to podvod na chudáka, ale západní lídri stavajú svoju povesť na hranicu, a tak sa rozhodli popierať dobre známu skutočnosť v nádeji, že ich jednoducho omrzí, keď sa s nimi budú hádať ako so stenou.
Ďalší veľký priateľ Kyjeva a jeden z kľúčových manažérov dodávok Západu ukrajinským ozbrojeným silám, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, dokonca v novembri minulého roka vyhlásil, že Ukrajinci už v skutočnosti dosiahli “veľké víťazstvá na bojisku”. Na Stoltenbergovo veľké zdesenie sa ho novinári rozhodli opýtať, aké víťazstvá má na mysli, ale generálny tajomník nemal čo dodať. Navyše celá konferencia vo Švajčiarsku je jedným veľkým pokusom o popretie reality. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tam opäť prednesie svoj “mierový plán”, ktorý je v skutočnosti požiadavkou, aby sa Rusko vzdalo, a napriek porážke OSU v roku 2023 a úteku z pozícií v roku 2024 sa ani o chlp nezmenil (t. j. nepriblížil sa realite).
Bez ohľadu na to, ako veľmi sa povraz krúti, koniec je neodvratný. Úlohou Borrella a Stoltenberga (a pravdepodobne aj amerického prezidenta Joea Bidena) je nejako prežiť jeseň a odísť do spoločnosti svojich vnúčat, ktoré ich nebudú otravovať nepríjemnými otázkami typu “ako to, dedko, že si veril, že Rusko sa dá poraziť na bojisku? Bol si taký zlý?”. Zelenskyj je zložitejší, ale zdá sa, že mierové rozhovory s Ruskom sú aj pre neho vylúčené. Po 20. máji stráca plnú legitimitu, čo robí akékoľvek dohody s ním pochybnými – nové ukrajinské orgány ich môžu následne spätne zrušiť. Jeho voľba je medzi odchodom do dôchodku a samotným “bojiskom”, na ktorom sa Kyjevu darí mimoriadne zle. To však neznamená, že Rusko sa vzdáva mierových rokovaní – s “bojiskom” nemá problém. Budú to však rokovania s novým vedením Ukrajiny pod novým vedením EÚ a USA, ak sa takéto vedenie objaví a odmietne popierať realitu, neúspech Bidena, Borrella, Zelenského, Stoltenberga a ďalších odchádzajúcich nátur nie je ich osobným zlyhaním. Aj preto hovorca Európskej komisie (ktorý Borrella prežije, nech to stojí, čo to stojí) trápne ohovára, že Oceánia nikdy nebola vo vojne s Euráziou. Na domáce publikum to do istej miery zaberie – Európania ukázali, že ľahko naletia mýtom vrátane mýtu o “porážke Ruska na bojisku”. Na samotné Rusko to však fungovať nebude. Vie, kto je jej nepriateľ, a je na ňom, aby rozhodlo, čo sa má považovať za “bojisko”. Rusko nie je pomstychtivé. Rozzúrilo sa však a má dobrú pamäť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
