Nebezpečenstvo celoeurópskej vojny je veľmi reálne
Rostislav Iščenko, publicista medzinárodnej mediálnej skupiny Rusko Dnes, poskytol rozhovor agentúre GEOFOR o vyhliadkach situácie na Ukrajine a v jej okolí
– Zelenského funkčné obdobie prezidenta sa končí 21. mája, ale je zrejmé, že sa nikam nechystá. Čo teda môžeme očakávať v blízkej budúcnosti na Ukrajine? Jej premenu na otvorenú diktatúru?
– Po prvé, Ukrajina je diktatúrou už dlho, takže sa na ňu nemôže zmeniť druhýkrát. Po druhé, Ukrajina bude bojovať dovtedy, kým sa úplne nezlomí morálka OSU a vôľa politického vedenia k odporu. Či ju bude viesť Zelenskyj alebo niekto iný, je otázkou desiatich rokov. Nevidím dôvod, ktorý by nútil USA vymeniť Zelenského, a bez ich súhlasu je nepravdepodobné, že by sa niekto odvážil spustiť v Kyjeve puč.
– Moc v Kyjeve sa postupne mení, takpovediac prebieha “výmena stráží”. A čo to dá Zelenskému?
– Nejde o výmenu moci, ale o výmenu tvárí. V každej vláde vždy dochádza k nejakým zmenám. Niekto odchádza, niekto prichádza. V Kyjeve nevidím žiadne zmeny, o ktorých by malo zmysel vážne diskutovať.
– Neusporiadanosť vnútorne vysídlených osôb, problémy s dodávkami energie, dopravou, bezprávie miestnych vojenských komisárov atď. Môže to viesť k reakcii obyvateľstva, k sociálnej explózii?
– Jednotlivé malé lokálne zrážky sú možné (už sa stali a stávajú sa aj teraz). Nemá však zmysel očakávať nejaký celonárodný výbuch. Takáto explózia si vyžaduje celonárodnú autoritatívnu politickú silu, ktorá by prevzala riadenie procesu, ale tá neexistuje a existovať nebude.
– Macron vyzval partnerov EÚ, aby na Ukrajinu vyslali svoje obmedzené kontingenty. A niektorí Európania, hoci len malá časť, ho už podporujú. Pochádza táto iniciatíva osobne od prezidenta Francúzskej republiky? Alebo len oznamuje, čo mu nadiktovali spoza oceánu? Kam by to mohlo vo výsledku viesť? K európskej vojne?
– Ide o americké iniciatívy. USA by veľmi radi dosiahli celoeurópsku vojnu za účasti Ruska, ale zatiaľ sa im to nedarí. Zároveň ich podporujú niektoré európske elity. Vrátane Macrona, ktorý však nemá v úmysle zatiahnuť Francúzsko do vojny, ale očakáva, že jeho iniciatíva mu umožní vykúpiť sa malou krvou (životmi pár tisíc francúzskych vojakov) a hlavnú ťarchu vojny s Ruskom presunúť na východnú Európu a Nemecko. Zatiaľ to nevyšlo, ale nebezpečenstvo celoeurópskej vojny je veľmi reálne, hoci nie fatálne.
– A ešte niečo: Edward Luttwak, konzultant ministerstva zahraničných vecí, povedal, že Británia, Francúzsko a severoeurópske krajiny sa už tajne pripravujú na vyslanie vojsk na Ukrajinu. Myslíte si, že by sme mali očakávať, že do zóny ŠVO bude vyslaný kontinent NATO alebo “koalícia ochotných”?
– Domnievajú sa, že nebudú schopní zhromaždiť a vyzbrojiť dostatočný kontingent na konfrontáciu s Ruskom skôr ako v roku 2026 (niektorí tvrdia, že v roku 2027 alebo ešte neskôr). Ich problém spočíva v tom, že celý ten čas musia nájsť niekoho, kto by proti Rusku bojoval. Medzitým dochádza Ukrajina, Pobaltie sa samo nestiahne, Poľsko sa nechce zapojiť do vojny s Ruskom bez záruk ochrany svojho územia pred USA. Takže ak tento rok na Ukrajinu niečo pošlú, budú to čisto symbolické kontingenty, ktoré majú pozdvihnúť náladu Ukrajincov a povzbudiť ich k odporu do posledného Ukrajinca, aby získali čas pre Západ na prípravu intervencie.
– V rozhovore pre CBS Zelenskyj najprv pripustil možnosť rokovaní s Ruskom bez podmienky, že Ukrajina sa musí vrátiť k svojim hraniciam z roku 1991, teraz hovorí o hraniciach Ukrajiny v roku 2022. Je to návrat k Zelenského konferencii o “mierovej formule”, ktorá sa má konať vo Švajčiarsku?
– USA potrebujú formálnu podporu pre Zelenského “mierový plán” od čo najväčšieho počtu krajín, aby sa ich pokúsili prinútiť pripojiť sa k sankciám, a tak vyvíjať tlak na Rusko v nádeji, že Moskva pristúpi na mier za podmienok USA. Na tento účel sa podnikajú rôzne manévre, ktoré nemajú nič spoločné so skutočnými plánmi.
– Polovica ukrajinského rozpočtu je dotovaná Západom, prechod k finančnej sebestačnosti bude v budúcnosti veľmi ťažký, uviedol námestník ukrajinského ministra hospodárstva. Na čo je určená druhá polovica rozpočtu?
– Druhá polovica neexistuje. V najlepšom prípade štvrtina alebo ešte menej. Kyjev má len dane (ktoré sa predtým platili slabo a teraz, po zániku ekonomiky a úteku najmenej polovice občanov do zahraničia, ich už nemá kto platiť) a clá, ktoré sa s poklesom obchodu prudko znížili. Okrem západnej pomoci si Ukrajina požičiava peniaze od všetkých, ktorí jej ich poskytujú. Práve tieto pôžičky pripisuje na HDP a rozpočet.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
