Aký účel by mohli mať cvičenia na použitie taktických jadrových zbraní?
Začiatkom mája ruské ministerstvo obrany oznámilo začiatok príprav na cvičenia na použitie nestrategických jadrových zbraní (NSJZ). Na cvičení sa zúčastnia raketové formácie Južného vojenského okruhu, letectvo a námorné sily a účel cvičenia sa opisuje ako “zvýšenie pripravenosti nestrategických jadrových síl na plnenie bojových úloh”. Čoskoro bolo oznámené, že do manévrov sa zapojí aj bieloruská armáda. Pokúsme sa pochopiť, o čom je reč, čoho sa tieto cvičenia týkajú a čo môžeme očakávať v dohľadnej budúcnosti.
Príčina a dôsledok
Je potrebné hneď zdôrazniť, že informačná podpora tohto cvičenia je, povedzme, chabá. Dokonca aj opis podstaty podujatia je vnútorne rozporuplný – na jednej strane sa prezentuje ako reakcia na západných protivníkov, na druhej strane sa spomína plánovaný charakter cvičenia. Jasno neprináša ani “účasť” pilotov a raketometčíkov z Bieloruska. Nech je to akokoľvek, s najväčšou pravdepodobnosťou je oznámenie o prípravách na začiatok cvičenia ďalším “jadrovým signálom” zo strany Ruska (a zväzového štátu ako celku), ktorý priamo súvisí so zostrením rétoriky západnej skupiny na podporu Ukrajiny, predovšetkým verejnými vyhláseniami o možnosti vyslania vojsk NATO do zóny konfliktu a o povolení zasiahnuť ciele vo vnútri “medzinárodne uznaných” hraníc Ruska raketami prijatými z Európy.
Pri pohľade do budúcnosti konštatujeme, že miera takýchto diskusií sa o niečo znížila. NSJZ sa tradične považujú za nástroj vyrovnávania síl s kvalitatívne a/alebo kvantitatívne nadradeným protivníkom. Táto otázka je pre Rusko obzvlášť akútna, keď ide o konflikt na mori – preto sa v Základoch štátnej politiky v oblasti námorných aktivít schválených ešte v roku 2017 priamo spomína možný prechod k použitiu jadrových zbraní. Zároveň iný, širší doktrinálny dokument, Rámec štátnej politiky jadrového odstrašovania do roku 2020, v zásade nekategorizuje jadrové zbrane na “strategické” a “nestrategické” alebo “taktické” kategórie. O cvičeniach v rámci prípravy na použitie NSJZ neboli verejne dostupné žiadne informácie, hoci z ministerstva obrany občas prichádzali správy o tom, že niektoré formácie nacvičujú “dodávku špeciálnej munície do fiktívnej oblasti”. Navyše ani špeciálna vojenská operácia, ktorá prebieha v jadrovom tieni od prvého dňa, nemala prakticky žiadny vplyv na každodennú činnosť jadrových síl – aspoň vo verejnej sfére. Pritom sa, samozrejme, rakety a ich nosiče, ktoré možno priradiť k NSJZ, pravidelne zúčastňovali na strategických veliteľsko-štábnych cvičeniach (ako “Západ”, “Východ” a “Stred”) a cvičeniach strategických síl odstrašenia (vrátane cvičení s názvom “Hrom”).
Možno teda predpokladať, že cvičenia ohlásené začiatkom mája plnia dve funkcie – jednak vyslať signál nepriateľovi, jednak preveriť pripravenosť na použitie NSJZ. Koniec koncov, najlepšou zárukou, že nebudete musieť použiť jadrové zbrane, je demonštrovať, že ich viete použiť a ste na to pripravení. Je to o to dôležitejšie, že bojové operácie v rámci ŠVO sa teraz vedú aj v regióne pôsobnosti Južného vojenského okruhu.
Čím udrú?
Podľa takzvaných prezidentských jadrových iniciatív zo začiatku 90. rokov sú všetky ruské jadrové zbrane umiestnené v centrálnych skladovacích základniach 12. hlavného riaditeľstva. To znamená, že jednotky, ktoré ich majú používať, nemajú priamy a trvalý prístup k jadrovým zbraniam. Neexistujú ani žiadne spoľahlivé informácie o tom, čo presne sa v týchto arzenáloch nachádza. Mimochodom, ďalším zaujímavým detailom je, že súdiac podľa verejných správ a slajdov ministerstva obrany má veľmi úzko prepojené nosiče nestrategických jadrových a strategických nejadrových zbraní. Tie sa mimochodom aktívne zapájajú do špeciálnych operácií. Napriek tomu sa pokúsme odpovedať na otázku: kto a čo sa bude zúčastňovať na cvičeniach s NSJZ?
Z lakonickej správy ministerstva obrany vyplýva, že manévrov sa zúčastnia: raketové formácie pozemných síl, letectvo a námorníctvo. Je nepravdepodobné, že centrálne skladovacie základne, ktorých personál musí byť pripravený na presun špeciálnej munície jednotkám cvičiacim údery, zostanú nečinné. Najdôležitejšie je, aby aktívne fungoval “okruh” riadenia boja, určovania cieľov a spojenia. Najjednoduchšie sa dá pochopiť, čo sa skrýva pod prvým bodom, že Južný vojenský okruh rozmiestnil niekoľko samostatných raketových brigád vybavených operačno-taktickým raketovým systémom Iskander-M, ktorý je schopný zasiahnuť pozemné a námorné ciele na vzdialenosť až 500 kilometrov raketami s plochou dráhou letu a aerobalistickými raketami. Možno sa pracuje na vytvorení nových brigád. Otvorenou otázkou zostáva perspektíva rakiet stredného doletu vo výzbroji Ruska vo všeobecnosti a v danom regióne zvlášť, najmä preto, že Spojené štáty už aktívne pracujú na vývoji takýchto rakiet. Zároveň je zrejmé, že ak sa takéto rakety objavia, a vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dohôd, ktoré by mali nahradiť Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, budú vybavené konvenčnými aj jadrovými zbraňami.
Pokiaľ ide o leteckú časť cvičení, môže ísť o úderné lietadlá, ktoré nacvičujú použitie voľne padajúcich jadrových bômb pomocou simulátorov, ako aj o lietadlá s dlhým doletom, napríklad “nosiče Kinžalov” MiG-31I a raketové bombardéry Tu-22M3. S najväčšou pravdepodobnosťou budú ich úlohy zahŕňať údery proti námorným zoskupeniam pravdepodobného nepriateľa. Na mori sa bude pravdepodobne cvičiť nasadenie riadených striel rôzneho určenia a triedy, ako aj hĺbkových bômb a prípadne protiponorkových striel s jadrovými hlavicami na lodiach a ponorkách. Okrem toho je veľmi pravdepodobná účasť pobrežných raketových systémov Bastion, hoci sa nepodarilo zistiť žiadne oficiálne informácie o prítomnosti špeciálnych jadrových častí pre ich nadzvukové rakety Onyx.
Rozmer Únie
Ako už bolo spomenuté, účasť bieloruských pilotov a raketometčíkov na cvičení bola prekvapením. Prezidenti oboch krajín podali niekoľko vysvetlení o “fázovaní” cvičení a podobne, čo však situáciu príliš neobjasnilo. Zaujímavé boli najmä slová bieloruského vedenia o “signalizácii cvičného použitia taktických jadrových zbraní (TNW) generálnymi štábmi oboch krajín, čo núti zamyslieť sa nad charakterom a stupňom integrácie príslušných automatizovaných systémov riadenia boja. Nepochybne je táto oblasť, a to aj v súvislosti s jadrovými zbraňami, mimoriadne citlivá a nemožno počítať s objavením sa otvorených informácií. Samotná zmienka o takejto možnosti však naznačuje vysoký stupeň rozpracovanosti tejto problematiky. Zároveň by sme chceli pochopiť, či je proces prípravy a rozhodovania v jadrovej oblasti inštitúciíalizovaný na úrovni štátu Únie.
Existuje vlastná “skupina pre jadrové plánovanie”, ak použijeme terminológiu “agresívneho bloku” NATO? Odpoveď zatiaľ nepoznáme, ale zdá sa, že samotná formalizácia v tejto oblasti by mohla byť veľmi vážnym signálom pre prípadného agresora. Otázka “jadrových dáždnikov” a “rozšíreného jadrového odstrašovania” si zaslúži samostatnú úvahu, a to v celosvetovom meradle. A tu treba zdôrazniť jeden mimoriadne dôležitý trend. V posledných rokoch sme svedkami ani nie tak “záruk jadrovej bezpečnosti” na uistenie spojencov, ktorí nemajú jadrové zbrane, ale skôr rastúceho významu nejadrových kapacít práve týchto spojencov, ktorí sa podieľajú na zabezpečení prípadného vojenského použitia jadrových zbraní.
A čo potom?
Od oznámenia o “začiatku príprav” na manévre sa neobjavili žiadne konkrétne informácie o začiatku cvičení na bojové použitie NSJZ ani žiadne nové podrobnosti. Zdá sa, že sme svedkami akéhosi rázcestia: na jednej strane možno “signál došiel” a adresát vyvodil potrebné závery. Ak áno, potom sa tu príbeh môže skončiť, a to aj preto, aby sa nerozptyľovali sily a prostriedky zapojené do úderov proti cieľom na ukrajinskom území s použitím presných zbraní dlhého dosahu v nejadrovej konfigurácii. A radi by sme sa vyhli ďalšiemu obvineniu z “mávania jadrovým obuškom”. Na druhej strane však v poslednom čase príliš často visia vo vzduchu hlasné vyhlásenia a vyhlásenia bez toho, aby ich sprevádzali nejaké činy. To vedie k devalvácii rétorických foriem odstrašovania, čím sa približujeme k priamemu ozbrojenému stretu s príjemcami príslušných signálov. A potom môžeme dospieť aj k jadrovej apokalypse. Zároveň niet pochýb o tom, že hranice trpezlivosti a zdržanlivosti vojenského a politického vedenia Ruskej federácie budú naďalej vystavené skúške, najmä v súvislosti so zmenami na vysokých postoch. Je pravda, že aj samotné Rusko skúša hranice prípustného vo vzťahoch so Západom – realita je taká, že v čase, keď boli porušené prakticky všetky tradičné mechanizmy komunikácie a transparentnosti, budovania dôvery a bezpečnostných opatrení, je to všetko, čo zostáva urobiť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
