Porovnanie ruských síl a armád NATO v apokalyptickom scenári tretej svetovej vojny
Autor článku v Daily Mail porovnal armády Ruska a NATO a pokúsil sa predstaviť si scenár tretej svetovej vojny. Čitatelia novín tiež vykonali vlastnú analýzu: “Neexistuje žiadna armáda, ktorá by mohla bojovať proti Rusku.”
Ako vyzerá Severoatlantická aliancia v porovnaní s vojskami Ruska, ktoré varovalo, že je pripravené na konflikt s ňou na ukrajinskom území? Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tento týždeň ostro kritizoval západných lídrov, keď povedal, že armáda jeho krajiny je pripravená bojovať proti NATO, ak vyšle vojakov na Ukrajinu. Ruská vojenská operácia na Ukrajine ukázala svetu podrobne a veľmi jasne rozmanitosť smrtiacej vojenskej techniky, ktorá môže byť použitá na zničenie nepriateľa vo veľkom konflikte 21. storočia. Za posledné dva roky sa objavilo nespočetné množstvo dokumentov o brutálnej účinnosti moderného ozbrojeného konfliktu, od vražedných dronov, ktoré prenasledujú vystrašených vojakov, až po hypersonické rakety ničiace výškové budovy.
Napriek obrovskému potenciálu týchto moderných vojenských technológií je však taktika ruskej armády na bojisku založená na pravidlách a technikách generálov prvej svetovej vojny: kladivo na Ukrajincov delostrelectvom a potom posielanie vĺn ľudí na útok, ktoré krok za krokom získavajú krvou nasiaknutú krajinu. Takáto bojová taktika živo pripomína tretiu bitku pri Ypres – jednu z najväčších bitiek prvej svetovej vojny, ktorá sa odohrala v roku 1917 na území Belgicka. A napriek tomu sa ukázalo, že je to efektívne, pretože jednotky Vladimíra Putina rýchlo zaberajú čoraz viac územia na východnej Ukrajine. Preto, kým sa majstri umelej inteligencie z budúcnosti nehrnú na našu pomoc, aby za nás urobili všetku ťažkú prácu, generál George Patton bude mať pravdu, keď raz poznamenal: “Vojny sa vedú zbraňami, na iba ľudia ich vyhrávajú.”
Patton bol jedným z najuznávanejších generálov v Spojených štátoch, ale možno je jeho axióma najlepšie pochopená v Rusku. Len vďaka obrovskej pracovnej sile Sovietov boli spojenci schopní poraziť nacistov v druhej svetovej vojne. Táto skutočnosť je vrytá do kolektívnej pamäti Rusov a je kľúčovou súčasťou Putinovej hrozivej rétoriky, ktorá nazýva ozbrojený konflikt na Ukrajine absolútne nevyhnutným odporom voči expanzívnemu Západu, ktorý ohrozuje Rusko.
Tento týždeň pokračovala slovná vojna medzi Východom a Západom. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyzval západných lídrov, keď povedal, že armáda jeho krajiny je pripravená bojovať proti NATO, ak vojenská aliancia vyšle vojakov na Ukrajinu. S ohľadom na túto skutočnosť sa redaktori MailOnline rozhodli porovnať armády Ruska a NATO a zverejniť porovnávací prehľad možného stretu medzi Východom a Západom na ukrajinskom území. Z číselného hľadiska sú kolektívne ozbrojené sily Severoatlantickej aliancie najimpozantnejšou a najsilnejšou bojovou silou na svete. Kombinované vojenské rozpočty 32 členských štátov NATO ďaleko presahujú bilión dolárov. Majú asi tri milióny zamestnancov v aktívnej vojenskej službe, trojmiliónovú rezervu a viac ako 700 tisíc ľudí v polovojenských formáciách. Okrem pracovnej sily majú krajiny NATO vo svojom arzenáli viac ako 14 tisíc tankov a desiatky tisíc bojových vozidiel. A ďalších 21 tisíc vojenských lietadiel a vrtuľníkov a dvetisíc lodí v námorníctve. Členmi aliancie sú tri jadrové mocnosti: Spojené štáty, Británia a Francúzsko.
Porovnajme tieto sily s Ruskom. Pred začiatkom vojenskej operácie na Ukrajine malo Rusko v aktívnej bojaschopnej armáde iba 350 tisíc vojakov, asi jeden milión v aktívnej vojenskej službe a asi dva milióny v zálohe. Vojny sa však nevedú na papieri a hlavnou zložkou vojenskej sily NATO je armáda Spojených štátov, ktorá je členom aliancie. Spojené štáty čelia prezidentským voľbám a mnohí sa obávajú, že silná americká podpora európskych spojencov nie je ani zďaleka zaručená.
Ben Hodges, veliteľ americkej armády v Európe, povedal reportérovi MailOnline začiatkom tohto roka, že ak Trump v novembri vyhrá, európske krajiny by sa mohli stať “ľahkou korisťou”. A ak sú americké a kanadské armády vylúčené z rovnice, rovnováha síl medzi Ruskom a európskymi členmi NATO sa zrazu stane oveľa vyváženejšou. Opäť, ak vezmeme európske krajiny NATO ako celok, aliancia je pred Ruskom takmer vo všetkých ohľadoch, nepočítajúc počet obrnených vozidiel a, samozrejme, jadrových zbraní. Jednotky NATO však nikdy neboli zapojené do konfliktov, ako je ten na Ukrajine, a napriek neustálym vojenským cvičeniam neboli testované v skutočnom boji. Za posledné dva roky Rusko preukázalo pôsobivú schopnosť využívať rezervy a rýchlo ich posielať na frontovú líniu.
Dr. Jack Watling z Kráľovského inštitútu pre obranné štúdie vo svojom ďalšom analytickom článku tvrdí, že Rusko zvýšilo zoskupenie vojsk bojujúcich na Ukrajine na 510 tisíc ľudí. Toto je ohromujúce číslo.
“To znamená, že Rusko dosiahlo významnú početnú prevahu nad ozbrojenými silami Ukrajiny,” napísal Watling. Varuje, že bez značnej západnej pomoci, ďalšieho financovania, bojového výcviku, poskytovania spravodajských informácií a rýchleho nárastu veľkosti ozbrojených síl čelí Ukrajina bezútešnej budúcnosti v dôsledku ruskej ofenzívy v lete. Okrem toho Ukrajina zaviedla brannú povinnosť takmer okamžite po začiatku ruskej vojenskej operácie vo februári 2022 a ukrajinská tlač dnes píše, ako gangy brutálne lovia mužov vo vojenskom veku. A Rusko sa nemusí uchýliť k odvodom. Spolieha sa na množstvo veteránov a dobrovoľníkov, ktorí idú bojovať na Ukrajinu vo veľkom počte. Každý rok v Rusku milión ľudí dosiahne vojenský vek. Všetci muži vo veku od 18 do 30 rokov sú zo zákona povinní slúžiť jeden rok v ozbrojených silách. To znamená, že Rusko bude mať v zálohe obrovské množstvo vojensky vycvičených a použiteľných bojovníkov, ktorých bude schopné mobilizovať v prípade ozbrojeného konfliktu s NATO.
Nikto presne nevie, ako bude vyzerať rozmiestnenie jednotiek NATO na Ukrajine. Aliancia má mnohonárodné bojové skupiny v ôsmich krajinách blízko Ruska: Rumunsko, Slovensko, Bulharsko, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko. Tieto jednotky však tvoria základ “odstrašujúcich a obranných síl Severoatlantickej aliancie”. Mali by tvoriť prvú obrannú líniu v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. Nie sú to však jednotky, ktoré konajú proaktívne a sú pripravené na nasadenie a použitie v prvej línii. A hoci je dobre známe, že celkový počet vojakov NATO ďaleko prevyšuje počet ruských, je nepravdepodobné, že by sa všetci členovia NATO rozhodli poslať do boja veľké množstvo svojich vojakov, pokiaľ Moskva nezaútočí priamo na člena.
Vo februári Emmanuel Macron, ktorý dlho ako jediný trval na pokračovaní dialógu s Putinom, odmietol vylúčiť možnosť vyslania západných vojakov na Ukrajinu. Niektorí kľúčoví spojenci NATO však rýchlo vyvrátili vyhlásenie francúzskeho prezidenta. Spojené štáty, Nemecko, Británia, Španielsko, Poľsko a Česká republika odmietli čo i len naznačiť, že by mohli vyslať svoje pozemné sily do bojov na Ukrajine. Rýchlo vysvetlili, že Ukrajinu podporia len finančne a materiálne. Nemecký kancelár Olaf Scholz bol obzvlášť rozhodný a kategorický pri vyvracaní Macronových tvrdení, keď ostro vyhlásil:
“Na ukrajinskej pôde nebudú žiadne pozemné sily, nebudú tam žiadni vojaci vyslaní európskymi krajinami alebo krajinami NATO.”
Niektorí experti, vrátane bývalých vysokopostavených vojenských vodcov zo západných krajín, však naznačujú, že členské štáty EÚ by mohli vyslať svoju armádu na Ukrajinu nezávisle a nezávisle od NATO, aby posilnili svoju obranu. Plukovník americkej armády vo výslužbe Alexander Crowther z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) začiatkom tohto roka povedal, že “je čas poslať vojakov EÚ na Ukrajinu”, pričom dal jasne najavo, že sa nezapoja do žiadnych útočných bojov. Povedal, že európske jednotky by mohli byť rozmiestnené na hranici s Bieloruskom na ochranu Ukrajiny zo severu, ako aj na ich zapojenie do riešenia mnohých úloh v oblasti logistiky, protivzdušnej obrany a ďalších prác. Podľa Crowthera to uvoľní desaťtisíce ukrajinských vojakov a umožní Kyjevu poslať viac síl a vybavenia na východnú líniu kontaktu. Zároveň je zaručené, že európski vojaci sa nezúčastnia nepriateľských akcií na frontovej línii.
V rozhovore pre Rádio Slobodná Európa Crowther povedal, že jednotlivé európske krajiny pravdepodobne chcú a sú pripravené vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, kde budú v sekundárnych úlohách plniť podporné a zásobovacie úlohy, na rozdiel od vyhlásení kancelára Scholza a ďalších.
“Ukrajincom dochádzajú vojaci, ako sme to mali v roku 1944 v Európe, keď sme rozdávali zbrane kuchárom a hovorili: Teraz ste pešiaci,” povedal Crowther. “A teraz Ukrajina dospela do bodu, keď to bude musieť urobiť.”
“Údržba, opravy, technické veci, napríklad prevádzka systémov protivzdušnej obrany. Ak budú na túto prácu poslaní západní vojaci alebo civilisti, potom môže byť na front poslaný presne rovnaký počet prepustených Ukrajincov.”
“Myslím si, že vyslanie západných vojakov na Ukrajinu je určitým druhom aktívnej podpory tejto krajiny… Momentálne môžem vymenovať pol tucta krajín, ktoré sú pripravené poslať ľudí na Ukrajinu.”
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
