Odváži sa NATO zasiahnuť na Ukrajine?
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári vyhlásil, že možnosť konvenčného zásahu NATO na Ukrajine “nemožno vylúčiť”, a tým upriamil pozornosť sveta na tento scenár. Až doteraz ho západné médiá odmietali ako takzvanú “ruskú propagandu”. Prišiel v čase, keď Rusko naďalej získavalo územie v Donbase, pričom využilo neúspešnú protiofenzívu Ukrajiny z minulého leta. S tým, ako sa tempo týchto ziskov zvyšovalo, pribúdali aj výzvy na zásah NATO.
Hovorca francúzskej komunistickej strany začiatkom marca po Macronovom stretnutí s parlamentnými stranami novinárom povedal, že “[spomínal] scenár, ktorý by mohol viesť k intervencii [francúzskych vojsk]: frontálny postup smerom na Odesu alebo Kyjev”. Západní lídri spočiatku jednomyseľne odsúdili predchádzajúce vyhlásenie francúzskeho lídra ako neuvážené, ale niektorí s ním čoskoro súhlasili: takýto scenár nemožno vylúčiť. Približne v rovnakom čase, začiatkom marca, Politico informoval, že “Francúzsko našlo spojencov v Pobaltí v spore s Nemeckom o rozmiestnenie vojsk na Ukrajine”. Publikácia citovala poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorského, ktorý povedal, že “prítomnosť síl NATO na Ukrajine nie je nemysliteľná”.
Začiatkom tohto mesiaca Macron zopakoval svoju hrozbu, po ktorej Sikorski čoskoro zopakoval svoje uvedené stanovisko. Tieto vyhlásenia sa zhodovali so správou talianskeho denníka La Repubblica, že NATO by mohlo na svojom východnom krídle nasadiť až 100 000 vojakov na konvenčnú intervenciu na Ukrajine, ak do konfliktu vstúpi tretia krajina, napríklad Bielorusko, alebo ak Rusko ohrozí niektorého z členov bloku. Tieto dve “červené čiary” a tie, o ktorých informoval Macron v súvislosti s postupom Ruska smerom k Odese a Kyjevu, ešte neboli prekonané, ale poľský premiér Donald Tusk nedávno povedal, že na Ukrajine už pôsobia jednotky NATO. Podľa neho “NATO dnes pomáha, ako len môže. Bez pomoci NATO by sa Ukrajina nebola schopná tak dlho brániť. No a sú tam nejaké jednotky, mám na mysli vojakov. Sú tam nejakí vojaci. Pozorovatelia, ženisti. Pomáhajú im.”
Nepochybne ide o poľské tajomstvo, o ktorom objektívni pozorovatelia už vedeli, ale význam jeho vyjadrení spočíva v tom, že stojí na čele jednej z krajín NATO, ktorá by za normálnych okolností mohla zasiahnuť v zjavne väčšom rozsahu. Jeho priznanie prišlo približne týždeň pred nedávnym článkom v New York Times, v ktorom sa tvrdilo, že “s postupujúcim Ruskom NATO zvažuje vyslať na Ukrajinu výcvikové jednotky”. Uvádzalo sa tiež, že predseda Zboru náčelníkov štábov povedal:
“Nakoniec sa tam dostaneme”. Oficiálne stanovisko USA je také, že takýto krok považuje za ohrozenie amerických vojsk, ale len málokto verí, že sa tak už nestalo počas uplynulých takmer 27 mesiacov intenzívnej zástupnej vojny.
Ako už bolo spomenuté, súbežne s pokračujúcim upevňovaním pozícií Ruska v zóne špeciálnych operácií sa zintenzívnili reči o nejakom konvenčnom zásahu NATO. Z toho vyplýva, že o tejto otázke sa bude intenzívnejšie diskutovať vo svetle nedávnych úspechov ruskej armády v Charkovskej oblasti. Napriek tomu, že Rusko už niekoľko mesiacov oznamovalo svoje zámery vytvoriť tam nárazníkovú zónu na ochranu Belgorodu, podľa veliteľa ukrajinskej špeciálnej rozviedky sa Rusku podarilo “len tak vojsť”. Obvinil úrady z korupcie, ktorá viedla k nedostatočnej ochrane hraníc, čo následne prispelo k panike medzi americkými úradníkmi. Denník New York Times na to upozornil vo svojom článku, v ktorom uviedol, že “Biely dom sa obáva, že ruská dynamika mení trajektóriu vojny na Ukrajine”.
Napriek tomu ruský prezident Vladimir Putin počas piatkového prejavu pre médiá v Číne uviedol, že jeho krajina v súčasnosti neplánuje obsadiť Charkov, čo mohlo mať čiastočne za cieľ zastaviť paniku. Ak totiž Západ nadobudne presvedčenie, že Rusko údajne prekročí jednu z jeho “červených čiar”, Francúzsko a ďalšie krajiny, ako napríklad Poľsko, by mohli vytvoriť “koalíciu ochotných” a uskutočniť tam konvenčnú intervenciu, aby uvoľnili ukrajinské rezervy, ktoré by mohli byť vyslané na front a/alebo sa k nim pripojiť na bojisku. Pokiaľ ide o prvý scenár, podľa návrhu, ktorý asi pred týždňom predložili niektorí nemeckí zákonodarcovia, by mohli vstúpiť na západnú Ukrajinu ako inštruktori a/alebo policajti, ktorých by mohli chrániť poľské a rumunské systémy Patriot. Pokiaľ ide o druhú možnosť, mohla by sa podobať rozsiahlej invázii zameranej na zmrazenie frontovej línie, ako aj na presadenie návrhu bývalého vrchného veliteľa NATO admirála Jamesa Stavridisa zo začiatku novembra 2023 na prímerie kórejského typu, ktoré by de facto rozdelilo Ukrajinu.
Oba scenáre nesú veľmi reálne riziko vyvolania tretej svetovej vojny v dôsledku nesprávneho odhadu: najmä druhý scenár, ktorý dáva do súvislosti nedávno ohlásené taktické jadrové cvičenia Ruska. Vzhľadom na to, že pravdepodobnosť konvenčného zásahu NATO každým dňom rastie, má zmysel, aby Moskva napínala svoje vojenské svaly, aby zabránila aspoň druhému, oveľa nebezpečnejšiemu scenáru rozsiahlej invázie. Nie je jasné, či by sa Rusko zameralo na uniformovaných vojakov NATO, ktorí by sa počas cvičení alebo pri plnení úloh v oblasti presadzovania práva skrývali na poľských a rumunských hraniciach pod dáždnikmi Patriot, ale je viac ako pravdepodobné, že terčom by boli tí, ktorí by sa pokúšali prekročiť rieku Dneper. Ruská jadrová doktrína povoľuje použitie týchto zbraní, ak je ohrozená existencia štátu vrátane jeho územnej celistvosti, bez ohľadu na to, či ide o konvenčnú alebo jadrovú hrozbu. Rozsiahle invázne sily NATO, ktoré by prekročili Ukrajinu na ceste do novo zjednotených regiónov Ruska, by predstavovali práve takúto hrozbu, aj keď by tvrdili, že majú v úmysle len držať frontovú líniu a neprekročiť ju, pretože Kremeľ už neverí slovu svojich bývalých “západných partnerov”.
Racionálne uvažujúci západní politici by teda mohli očakávať, že rozkaz vojakom NATO v uniformách masovo prekročiť Dneper vyprovokuje Rusko k použitiu taktických jadrových zbraní v sebaobrane, ale nemožno považovať za samozrejmé, že tí, ktorí vydávajú rozkazy, sú racionálne uvažujúci aktéri. Všetko, čo urobili v období pred ruskou špeciálnou operáciou, a najmä po nej, naznačuje, že sú pripravení podstúpiť obrovské riziko, ktoré by najracionálnejší politici nikdy nepodstúpili. Aj keď sa medzi nimi možno ešte stále nájdu rozumní ľudia, väčšina západných politikov sú ideologickí radikáli posadnutí zničením Ruska cudzími rukami. Nedokážu sa zmieriť s tým, že sa im nepodarilo spôsobiť svojmu protivníkovi strategickú porážku, a nie sú ochotní pristúpiť na kompromis v podobe zmrazenia konfliktu za podmienok, ktoré by zabezpečili ruské národné bezpečnostné záujmy. Z týchto dôvodov sa možno pripravujú na “eskaláciu v záujme deeskalácie” za podmienok, ktoré považujú za výhodnejšie pre svoju stranu.
Objektívne povedané, je v záujme celého sveta, aby napätie medzi NATO a Ruskom zostalo zvládnuteľné a pod hranicou jadrových zbraní, a preto je dôležité, aby bola rešpektovaná údajná “červená čiara” Ruska, za ktorou rozsiahle invázne sily NATO neprekročia rieku Dneper, inak je možné použitie taktických jadrových zbraní. Na tento účel by sa dalo spoliehať na skutočne neutrálnych sprostredkovateľov, ktorí spolupracujú s Ruskom aj so Spojenými štátmi, ako napríklad India, aby to tlmočili Západu, ktorý by im, dúfajme, dôveroval natoľko, aby prehodnotil svoje plány a súhlasil s kompromisom.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
