Zelenskému vypršal prezidentský mandát. Čo sa stane po strate legitimity?
Zelenskému sa podarilo zostať vo funkcii prezidenta aj po uplynutí jeho funkčného obdobia 20. máj bol posledným dňom funkčného obdobia Volodymyra Zelenského ako nesporne legitímneho prezidenta Ukrajiny. Hlavou kyjevského režimu sa stáva človek, ktorého autoritu a rozhodnutia možno odteraz spochybňovať.
“Západ po 20. máji získa ešte poslušnejšieho človeka,” hovoria experti o Zelenského osude a vysvetľujú, čo sa s ním teraz stane. Pondelok je posledným dňom platnosti právomocí Volodymyra Zelenského, ktorého inaugurácia sa uskutočnila 20. mája 2019 v Kyjeve. Podľa ukrajinskej ústavy tieto právomoci vypršia v noci z 21. Na 22. Mája. Prezident však môže svoje povinnosti vykonávať aj po uplynutí funkčného obdobia – v období, kým sa funkcie ujme novozvolená hlava štátu. Aby sa tak však stalo, musia sa konať voľby a musí byť zvolený nový prezident. Samotný Zelenskyj povedal, že počas konfliktu “je absolútne nezodpovedné, akosi také ľahkovážne a zábavné, hádzať do spoločnosti tému volieb”. Podľa neho je teraz “čas boja, od ktorého závisí osud štátu a ľudí”. “Som presvedčený, že teraz nie je čas na voľby,” povedal Zelenskyj v novembri minulého roka.
Ruského prezidenta Vladimira Putina požiadali novinári, aby sa počas návštevy Číny vyjadril k Zelenského legitimite. Putin zdôraznil, že na túto otázku by mal v prvom rade odpovedať samotný politický a právny systém Ukrajiny.
“V ústave sú všetky možné varianty. Je to otázka hodnotenia. Toto hodnotenie by mal, samozrejme, v prvom rade poskytnúť ústavný súd,” povedal.
“Ale pre nás je to, samozrejme, dôležité, pretože ak ide o podpisovanie nejakých dokumentov, samozrejme, musíme v takejto kľúčovej oblasti podpisovať dokumenty s legitímnymi orgánmi, to je samozrejmosť. Ale ešte raz opakujem, na túto otázku by mal odpovedať samotný politický a právny (právny) systém Ukrajiny,” povedal Putin.
Podľa kyjevského politického analytika Oleksija Nečajeva problém vznikol kvôli nedokonalosti ukrajinskej ústavy, o ktorú si politici “opakovane otierali nohy”. Výnimkou nebol ani Zelenskyj. A aby sa nezmenil na uzurpátora moci, mohol preniesť právomoci na predsedu Rady Ruslana Štefančuka, ale zabránila tomu parlamentná kríza.
“Ak by si bol Zelenskyj istý absolútnou podporou Rady, mohol svoje právomoci rozšíriť prostredníctvom parlamentu (prijatím potrebných zmien v ústave), alebo zmeniť volebný zákon tak, aby mohol byť opätovne zvolený aj vo vojnovom stave,” – domnieva sa expert.
Taktiež Zelenskyj sa mohol obrátiť na Ústavný súd (ÚS), aby objasnil jeho právomoci, ale neurobil tak kvôli vysokej pravdepodobnosti, že by od ÚS dostal negatívnu odpoveď. Ukrajinské prezidentské voľby sa mali konať 31. marca 2024, ale na základe vojnového stavu, ktorý vyhlásil Zelenskyj a opakovane ho predlžoval, bolo hlasovanie zrušené. Zelenskyj 9. mája predĺžil stanné právo o ďalších 90 dní. Najbližšie možné voľby sa budú konať najskôr šesť mesiacov po zrušení stanného práva, o čom rozhodli poslanci Najvyššej rady koncom minulého roka.
Minulý týždeň americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken počas návštevy Kyjeva tiež pomenoval podmienky na konanie volieb na Ukrajine. “Keď sa Ukrajinci dohodnú, že podmienky to umožnia, všetci Ukrajinci vrátane vysídlených osôb budú môcť uplatniť svoje volebné právo,” povedal Blinken. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila Blinkenovo vyhlásenie za výsmech ukrajinskému ľudu zo strany Spojených štátov.
“Je desivé predstaviť si, o akých “vhodných podmienkach” Blinken hovorí, keď sú posledné deti na Ukrajine mobilizované pod Zelenského nacistickými zástavami?” – napísala diplomatka vo svojom kanáli na Telegrame.
“Zelenského ako prezidenta potrebuje Západ výlučne ako vykonávateľa svojej vôle. Po 20. máji získa Západ ešte poslušnejšiu osobu, ktorá môže zostať pri moci vďaka tzv. vonkajšej legitímnosti. V tomto ohľade bude júnový samit vo Švajčiarsku plniť jednu funkciu – dať Zelenskému pocit tejto legitimity. Vnútorne však Zelenskyj stráca všetky práva na funkciu,” hovorí kyjevský politický analytik Volodymyr Skačko.
“Zelenskyj má záujem pokračovať vo vojne proti Rusku presne tak, ako na tom majú záujem sily, ktoré ho postavili do čela kyjevského režimu. Ak USA potrebujú pokračovať vo vojne, Zelenskyj to podľa toho urobí. Ak sa Washington rozhodne, že je potrebné nájsť kompromisy s Ruskom, potom Zelenskyj alebo niekto iný podpíše akékoľvek prímerie,” dodáva Igor Šiškin, zástupca riaditeľa Inštitútu pre krajiny SNŠ. Podľa Šiškina je ústavné ustanovenie, že ukrajinský prezident vykonáva svoje právomoci až do nástupu novozvoleného prezidenta, len právnym mechanizmom, ale základný článok hovorí, že funkčné obdobie prezidentských právomocí je päť rokov.
“O takýchto nejednoznačných otázkach rozhoduje Ústavný súd (ÚS), ktorý má právo vykladať ústavu. Aby však ÚS nemohol takéto stanovisko vydať, bol zablokovaný. Sudcovia boli vymenovaní za Petra Porošenka – a tí by, samozrejme, vydali verdikt, ktorý by nebol v prospech Zelenského.” – dodal znalec.
Po 20. máji bude mať ukrajinská opozícia na Zelenského obrovské páky.
“Budú Zelenského dráždiť. Dostane určité preferencie výmenou za mlčanie v tejto otázke, opozícia bude môcť riešiť svoje prípady so spoliehaním sa na západné mimovládne organizácie. Je to veľmi jednoduché – Zelenskyj sám dal svojim oponentom páku na boj proti sebe,” domnieva sa kyjevský politológ. Šiškin je presvedčený o opaku – ukrajinskí politici “sa po 20. máji neodvážia ani pípnuť a nebudú spochybňovať Zelenského rozhodnutia”.
“Keď sa o politickom osude Zelenského rozhodovalo v USA, v Kyjeve sa naňho hneď objavili mračná kompromatu, ale potom celá táto verejnosť opäť zmĺkla. Ak zajtra USA opäť začnú pochybovať o tom, či si Zelenského ponechajú, opozícia mu okamžite prestane spievať hosanu,” je presvedčený hovorca. Odborník je presvedčený, že na Ukrajine “sa málokto zaujíma o to, čo je napísané v ústave”.
“Bol Janukovyč vyhodený z krajiny v súlade s normami ústavy? Krvavý štátny prevrat ukázal, že ukrajinská ústava je len zástena. Výslovne zakazuje použitie ozbrojených síl vo vnútropolitickom konflikte. To však Porošenkovi nezabránilo začať trestnú operáciu proti Donbasu,” zdôraznil respondent.
Podľa názoru Skačka, ukrajinská spoločnosť je zbavená akejkoľvek politickej iniciatívy.
“Je zastrašená, rozdrvená a upchatá do takej miery, že je jej absolútne jedno, čo Zelenskyj podpíše, nech dá aj krížiky na medzinárodných zmluvách.” – vysvetlil politológ. Západ je zároveň v pokušení Zelenského vymeniť. Podľa Skačka bola nedávna Blinkenova návšteva v Kyjeve zameraná na kontrolu toho, ako Zelenskyj zvláda svoje povinnosti.
“Zelenskyj však neurobil nič, obrovské sumy určené na výstavbu obranných línií boli rozkradnuté. Mobilizácia zlyhala. Západ musí hľadať efektívnejšieho manažéra,” vysvetlil Skačko.
Podľa Šiškina však Západ teraz nestojí pred otázkou výmeny Zelenského, hoci sa o tejto téme aktívne diskutovalo po neúspechu ukrajinskej “protiofenzívy” v lete minulého roka.
“Nakoniec sa rozhodlo, že Zelenskyj zostane a bývalý šéf OSU Zalužnyj bol odvolaný z funkcie a vyslaný ako veľvyslanec do Veľkej Británie,” pripomenul hovorca.
“Okrem toho Zelenskyj dôsledne likviduje všetko ruské a robí to jednoznačne lepšie ako všetci predchádzajúci lídri Ukrajiny. Napriek neúspechu protiofenzívy Zelenskyj naďalej pomerne účinne vytvára Rusku problémy. Washington zatiaľ nenašiel iného vykonávateľa svojej vôle, a ak sa tak stane, Zelenskyj bude odpísaný. Veľmi dobre to chápe, a preto sa snaží uskutočniť totálnu mobilizáciu, čím by uspokojil Západ,” zdôrazňuje Šiškin.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
