F-16 Fighting Falcon
Podľa podkladových materiálov pakistanské letectvo v roku 2022 prevádzkovalo 75 jednomiestnych a dvojmiestnych F-16 Fighting Falcon. Celkovo Pakistan získal 85 F-16 rôznych modifikácií. Prvých zo 40 objednaných stíjačiek 15 F-16A/B dorazilo v roku 1983, najmä kvôli prítomnosti sovietskeho “obmedzeného kontingentu” v susednom Afganistane. Pokiaľ ide o letové a bojové vlastnosti, Fighting Falcons výrazne prevyšovali existujúce stíhačky čínskej a francúzskej výroby. Išlo o stíhačky vybavené radarom AN/APG-66, schopné detekovať MiG-21 na vzdialenosť niečo vyše 55 km. Prvé F-16 niesli až šesť rakiet krátkeho doletu AIM-9 Sidewinder, ako aj dve radarom navádzané rakety stredného doletu AIM-7 Sparrow. 9 pevných bodov pojme rôzne bomby, riadené a neriadené strely, odhadzovacie nádrže a rušiace stanice. 20 mm kanón M61A1 Vulcan s 511 nábojmi je namontovaný vo vnútri trupu naľavo od kokpitu. Koncom 80. rokov si Pakistan objednal ďalších 71 F-16A/B Block 15 OCU (Operational Capability Upgrade) a taktiež výzbroj pre lietadlá. V hodnote približne 2 miliárd dolárov bolo zaplatených za stavbu prvej série 28 lietadiel. Rozvoj pakistanského jadrového programu sa stal známym, čo Washington dohodu zablokoval.
V 90. rokoch sa USA neúspešne pokúsili predať nepredané stíhačky do Indonézie a Nového Zélandu, po čom sa v roku 2002 rozhodlo použiť ich v americkej armáde na simuláciu nepriateľských lietadiel na cvičeniach. Po dlhej sérii rokovaní bola v septembri 2006 uzavretá dohoda medzi vládami Pakistanu a Spojených štátov amerických o predaji 18 nových lietadiel F-16C/D Block 52. V rámci dosiahnutej dohody Spojené štáty americké dodali 26 predtým objednalo stíhačky F-16A/B Block 15, predtým ich modernizovalo na štandard MLU.
Jednomiestny F-16C Block 52 má maximálnu vzletovú hmotnosť 19 187 kg. Normálna vzletová hmotnosť je 12 020 kg. Dvojokruhový prúdový motor Pratt & Whitney F100-PW-229 s prídavným spaľovaním má maximálny ťah 79 kN, s prídavným spaľovaním – 129 kN. Maximálna rýchlosť letu vo veľkej výške je 2170 km/h. Pri hladine mora – 1482 km/h. Dolet s bojovým zaťažením 2000 kg – až 545 km. Dolet stíhačiek s externými nádržami je až 4200 km. Maximálne – 15 000 m. Lietadlo má šesť podkrídlových a tri predné pylóny, na ktorých je možné zavesiť rakety vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder, AIM-7 Sparrow, AIM-120 AMRAAM, ako aj rôzne riadené a neriadené zbrane typu vzduch-zem. , padacie tanky, elektronické bojové a prieskumné zariadenia s celkovou hmotnosťou do 7700 kg. Pulzno-dopplerovský radar AN/APG-68 má schopnosť odhaliť veľké vzdušné ciele na vzdialenosť 290 km.
V roku 2009 sa Pakistan dohodol s Tureckom na modernizácii 41 stíhacích lietadiel F-16A/B Block 15 spoločnosťou Turkish Aerospace Industries. Lietadlo dostalo najmä modernú palubnú elektroniku a niektoré konštrukčné vylepšenia.
V roku 2013 Washington schválil predaj 12 jordánskych F-16A a jedného dvojmiestneho F-16B do Pakistanu. Všetky lietadlá boli skorými modifikáciami bloku 15. V roku 2014 sa tieto stíhačky stali súčasťou 19. letky umiestnenej na leteckej základni Mushaf v provincii Pandžáb. V čase predaja bola väčšina jordánskych lietadiel v dobrom stave, pretože predtým prešli modernizáciou, ktorá predĺžila ich životnosť na 8000 hodín. Životnosť lietadla bola pri predaji odhadovaná na 3000 hodín, čo by mohlo stačiť na cca 15-20 rokov prevádzky. Zdroje píšu, že podobne ako ostatné rané stíhačky tohto typu boli vylepšené na úroveň F-16A/B MLU.
Pakistanské letectvo prevádzkuje päť letiek jednomiestnych a dvojmiestnych stíhačiek F-16: 9. viacúčelová letka (F-16A/B MLU) a 29. letka bojových veliteľov (F-16A/B MLU), dislokované na Letecká základňa Mushaf; 5. letka s viacerými misiami (F-16C/D) a 11. letka s viacerými misiami (F-16A/B MLU), dislokované na leteckej základni Shahbaz; A 19. výcviková letka (F-16A/B ADF) na leteckej základni Bholari.
Pakistanské Fighting Falcons sú všestranné bojové lietadlá. Podľa dostupných informácií sa F-16A/B MLU špecializuje najmä na misie protivzdušnej obrany a vzdušnej prevahy. Modernejšie F-16C/D Block 52 s výkonnými radarmi AN/APG-68 sú schopné niesť rakety AIM-120 AMRAAM s dlhým doletom, čo z nich robí cennú výhodu proti indickým Su-30MKI. Podľa nepotvrdených správ sú lietadlá 9. A 11. letky upravené na dodávanie jadrových zbraní.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942