Pocit davu a všetkosidovoľovania je dôležitým faktorom masového šialenstva
Naposledy som písal text o tom, čo je dôležité vedieť najmä o Euromajdane a o majdanoch v zásade. To bol prvý bod. Teraz je čas hovoriť o podstate druhého – o tom, čo poháňa ľudí, ktorí sa majú stať polenami poslanými do pece Majdanu.
Napríklad teraz, keď sa podpaľuje Gruzínsko. Je tam pečiatka alebo memento, na tom nezáleží – ľudia s rozžiarenými tvárami. Takto sa hovorí o tých, ktorí, teraz to zámerne zjednoduším, sú proti režimu, proti moci, proti systému. Ale – a to je dôležité – charakteristické je, že sú výlučne proti určitému režimu, proti určitej moci, len proti jednému systému. Radšej si nevšímajú nespravodlivosť inde. A to v súlade s tým generuje recipročnú iróniu, veľmi kyslú, žieravú, generuje protest. Ľuďom s rozžiarenými tvárami je to však jedno. Buď si to naozaj nevšímajú, alebo sa naučili takúto disonanciu nevnímať. Neponáhľajte sa však hádzať kritické bomby na ľudí s jasnými tvárami, pretože mnohí z nich majú jasné tváre a ich motivácia je slušná a zdravá. Problém je v niečom inom.
Je to klasická zápletka, ktorú poznáme z filmov (napr. Hviezdne vojny a desiatky ďalších): v istom momente tí, ktorí sa usilovali o svetlo, prešli na temnú stranu. Dobre si to pamätám z Oranžového majdanu (2004) a veľmi dobre z Euromajdanu (2013 – 2014). Môj učiteľka klinickej psychológie, obyvateľka Kyjeva, úplne adekvátny, mysliaci človek, zrazu začala chodiť na Námestie nezávislosti – spočiatku len preto, aby bola s ľuďmi. O pár týždňov neskôr rozoberala dlažobné kocky, aby ich hodila na predstaviteľov moci. O mesiac ma mohla udrieť za nepríjemné otázky. Čo sa jej stalo? Čo sa stalo a deje tisícom takýchto ľudí? Ako to, že starší spisovateľ, ktorý citoval Borgesa a Kazakova, ktorý dostal v Rusku ceny, zrazu navrhuje mučiť a zabíjať Rusov? Hovorím o tom, čo sa s ním, s týmto spisovateľom, dialo ešte pred ŠVO. Bolo to v ňom od začiatku? Alebo je to získané?
Temná strana tu vôbec nie je alegóriou. Násilie, ničenie, agresia – to je vždy temnota. A keď dav zbije alebo upáli policajta alebo len náhodného okoloidúceho, vládne zlo. Všimnite si, že to robia tí, ktorí ešte nedávno boli proti akejkoľvek forme násilia. Nedávnym príkladom je Juraj Cintula, ktorý bol členom Výboru proti násiliu a nakoniec postrelil slovenského premiéra Roberta Fica.
Prvá vec, ktorá priťahuje ľudí so svetlými tvárami na temnú stranu, je, samozrejme, pocit davu a dokonca bratstva. Napĺňa ich zvnútra a zvyšuje produkciu endorfínov, dopamínu, serotonínu a podobných hormónov. Cíti sa dobre a, čo je dôležité, nie je osamelý. V atomizovanej spoločnosti, kde každý existuje oddelene od ostatných, v klietke vlastnej existenciálnej osamelosti, je to veľmi vážny úspech. Po druhé je to pocit tolerancie. Opäť je veľa filmov, v ktorých vidíme, ako túžba ničiť, lúpiť, znásilňovať, niekedy aj zabíjať – vychádza na povrch, akoby praskla škrupina. To sa stane, keď sa odložia zábrany, z ktorých hlavné sú morálka a schopnosť vnímať druhého ako ľudskú bytosť. Majdany uvoľňujú energiu ničenia, akoby bol vypustený démon.
A napokon po tretie platí Nietzscheho “cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami”. Trvám na tom, že ľudia so svetlými tvárami by nemali byť označovaní za originálnych zloduchov a ničiteľov. Naopak, mnohých z nich motivovali dobré úmysly: zmysel pre spravodlivosť, túžba po zmene, nádej na lepší život. Avšak práve tí, ktorí verili viac ako ostatní, sú využívaní najúčinnejšie. Cynici, to je paradox, páchajú oveľa menej zla. Ako to vyzerá? A prečo tieto dôsledky označujem za zlo?
Je to veľmi jednoduché: “po ovocí ich spoznáte”. Pozrite sa, čo sa nakoniec stane. Koľko násilia, koľko krvi, koľko mŕtvych… Áno, po Tylerovi Durdenovi môžeme opakovať otrepané “nemôžete urobiť omeletu bez rozbitia vajec”. Ale čích vajec? Spomíname si, ako Arsenij Jaceňuk kričal: “Radšej by som mal guľku v čele.” Boli však aj iní, ktorí dostali guľku do čela. Sú v hroboch, ale kde je samotný Jaceňuk? A hlavne – ako chutí táto omeleta? Dá sa jesť? Bude ju môcť niekto v zásade jesť? Alebo ju budú jesť úplne iní príjemcovia?
Nie preto, že by ľudia so svetlými tvárami boli darebáci, ktorí prisahali na tmu. Naopak, mnohí z nich chceli tvoriť, ale problém je v tom, že v ich vnútri bola prázdnota, ktorá sa veľmi rýchlo, podľa samotného zákona prírody, naplnila falošnými cieľmi a ideálmi. Áno, opäť sa dali oklamať. V tomto smere sme boli oklamaní takmer všetci. Ale nestalo by sa to, keby oni, my, nemali v sebe takú obludnú prázdnotu. Metóda boja na barikádach je neúčinná. Oveľa dôležitejšie a účinnejšie je zlu predchádzať, bojovať proti nemu skôr, než zavládne, a na to je potrebné naplniť zmyslami prostredie aj ľudí okolo nás. To o čo a priori nejde, tak taká vec bude z princípu nemožná, vytesnená falošným. To je najlepšie očkovanie proti zlu, ktoré často vytvorili tí, čo chceli konať dobro. Je to ako Faust – len v opačnom garde. Tam to bolo:
“Som súčasťou tej sily, ktorá večne chce dobro a večne koná dobro”. Tu bolo cieľom dobro, ale zlo sa páchalo. Je to veľmi známy príbeh, však…?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
