Tlak na americký FED sa zvyšuje. Myšlienka zrušenia súkromnej centrálnej banky si razí cestu
Americká centrálna banka vznikla pred 110 rokmi a dostala názov Federálny rezervný systém USA. Bol to prelomový moment v dejinách Spojených štátov. Tá nezávislosť Nového sveta, ktorú v roku 1776 vyhlásili otcovia zakladatelia, sa vytvorením FED-u stratila. Kontrola nad Amerikou prešla do rúk bankárov alebo “pánov peňazí”. Woodrow Wilson, ktorý ako prezident Spojených štátov koncom roka 1913 podpísal zákon o zriadení FED-u, si po mnohých rokoch plne uvedomil, čo urobil: “Som veľmi nešťastný človek. Nevedomky som zničil svoju krajinu…”
Počas svojej viac ako storočnej histórie bol Federálny rezervný systém USA mnohokrát kritizovaný; “volení predstavitelia” amerického Kongresu, niektorí americkí prezidenti a najodvážnejší politici sa pokúšali Federálny rezervný systém nejakým spôsobom obmedziť. Zmenou zákona o Federálnom rezervnom systéme, vymenovaním manažérov centrálnej banky lojálnych prezidentovi, požiadavkou auditu FED-u, organizovaním vypočutí v Kongrese, kritikou Federálneho rezervného systému v tlači atď. Ale džina, ktorý bol vypustený z fľaše pred 110 rokmi, nebolo možné vyhnať späť. Bez preháňania možno povedať, že od roku 1914 Amerike nevládne prezident, Kongres ani vláda, ale Federálny rezervný systém, súkromná korporácia, za ktorej fasádou sa skrývali a skrývajú “páni peňazí” (hlavní akcionári). Na túto tému sa už veľa povedalo a napísalo.
V máji tohto roku sa uskutočnilo niekoľko pokusov o obmedzenie Federálneho rezervného systému. Bez preháňania možno povedať, že v súčasnosti sme svedkami jedného z najsilnejších tlakov na americkú centrálnu banku v histórii Fedu. V prvom rade ide o vysokopostavenú iniciatívu člena dolnej komory amerického Kongresu Thomasa Massieho (Thomasa Massieho), republikána zo štátu Kentucky. S podporou viac ako dvadsiatich zákonodarcov (všetci sú republikáni) predložil zákon o zrušení Rady federálnych rezerv (H.R. 8421). Návrh zákona ustanovuje zrušenie Rady guvernérov Federálneho rezervného systému, všetkých federálnych rezervných bánk (je ich 12) a ruší zákon o federálnych rezervách z roku 1913. Massei svoju iniciatívu odôvodnil takto: “Američania trpia ničivou infláciou a na vine je Federálny rezervný systém…
Federálny rezervný systém monetizáciou dlhu znehodnotil dolár a spustil politiku voľných peňazí, ktorá spôsobila vysokú infláciu, ktorej sme svedkami dnes. A ďalej vo svojom prejave v Kongrese Massei dospel k záveru, že polovičaté opatrenia na obmedzenie inflácie nebudú fungovať, že koreň problému, Federálny rezervný systém, musí byť zničený. Je kľúčovým článkom kolektívneho sprisahania, do ktorého je zapojená prezidentská administratíva, Kongres, vláda a Wall Street:
“Monetizácia dlhu je úzko koordinovaným úsilím Bieleho domu, Federálneho rezervného systému, ministerstva financií, Kongresu, veľkých bánk a Wall Street,” pokračoval kongresman.
“Dôchodcovia pritom vidia, ako sa ich úspory vyparujú v dôsledku krokov centrálnej banky, ktorá presadzuje inflačnú politiku v prospech bohatých a kumpánov. Ak chceme skutočne znížiť infláciu, najúčinnejšou politikou je zrušiť Federálny rezervný systém.”
Zrušením FED-u by sa odstránil aj tzv. morálny hazard. Ide o skutočnosť, že banky a iné finančné inštitúcie sa správajú riskantne, pretože vedia, že ak sa niečo pokazí, FED ich zachráni (pripomeňme si, že počas krízy v rokoch 2008 – 2009 FED požičal bankám viac ako 16 biliónov USD, čo je porovnateľné s ročným HDP Spojených štátov). Federálny rezervný systém požičal bankám viac ako 16 biliónov USD, čo je porovnateľné s veľkosťou ročného HDP Spojených štátov v tom čase). To podporovalo neuvážené správanie a viedlo k finančnej nestabilite. Bez záchrannej siete FED-u by tieto inštitúcie boli opatrnejšie a finančný systém by bol stabilnejší. Na odôvodnenie svojej iniciatívy Massei zverejnil aj výsledky prieskumu verejnej mienky, v ktorom Američania odpovedali na otázku, či by sa mal prijať zákon o zrušení americkej centrálnej banky. Drvivá väčšina z viac ako 115 000 respondentov podporila myšlienku “zrušiť FED”.
Hlavným kritikom a odporcom Federálneho rezervného systému v Kongrese bol dlhé roky Ronald Ernest Paul, známejší ako Ron Paul. Je veteránom Kongresu, keďže v rokoch 1976 až 2013 bol členom jeho dolnej komory. Svoj postoj k Federálnemu rezervnému systému tento politik načrtol v už spomínanej knihe End the Fed (Koniec FEDu). Paul v nej tvrdí, že Fed je skorumpovaný a zároveň protiústavný. Uvádza, že Federálny rezervný systém aktívne znehodnocuje národnú menu. Tvrdí, že situácia by sa mohla dostať do hyperinflácie na úrovni Weimaru alebo Zimbabwe. A keďže americký dolár je nielen národnou menou, ale aj svetovou menou, FED je schopný zničiť nielen ekonomiku USA, ale aj svetovú ekonomiku. Kúpna sila más klesá, ale väčšina ľudí si to neuvedomuje. Podľa teórie Rona Paula má toto zníženie najväčší vplyv na jednotlivcov s nízkymi príjmami, pretože ide o regresívnu daň. Paul tvrdí, že index spotrebiteľských cien v súčasnosti nezahŕňa potraviny a energie, ale práve na tieto položky sa míňa väčšina príjmov chudobných ľudí. Paul poukazuje na to, že FED pomáha privatizovať zisky veľkých podnikov (najmä bankového sektora) a zároveň pomáha zovšeobecňovať straty veľkých podnikov. Ron Paul zdôrazňuje infláciu ako skrytú daň, ktorá výrazne uľahčuje vedenie vojny. Infláciu a devalváciu ako nástroj na financovanie vojny v minulosti používali mnohé vlády, od monarchií až po demokracie. Keďže ľudia odmietajú myšlienku zvýšených priamych daní, inflácia sa potom používa na obsluhu obrovských dlhov, ktoré vznikli vo vojne.
FED teda nielenže ohrozuje blahobyt ľudí a podkopáva americké a svetové hospodárstvo, ale podporuje aj militarizáciu a vojny. Ron Paul ako kongresman opakovane vyvíjal rôzne iniciatívy na obmedzenie Federálneho rezervného systému. Presadzoval najmä audit Federálneho rezervného systému (v roku 2011 predložil návrh zákona o “transparentnosti Federálneho rezervného systému”). Hoci v tejto oblasti príliš neuspel, Ron Paul má dnes v Kongrese svojich nasledovníkov. Jeho syn Rand Paul sa stal senátorom v roku 2011 a naďalej sa zasadzuje o audit FEDu. V dolnej komore Kongresu prevzal štafetu po Ronovi Paulovi Thomas Massei. V amerických médiách získala legislatívna iniciatíva Masseia a jeho kolegov z Republikánskej strany veľký ohlas.
Odporcovia iniciatívy argumentovali, že, povedzme, v histórii neexistuje precedens likvidácie centrálnych bánk. To však nie je celkom pravda. Napríklad po revolúcii v Rusku v roku 1917 boľševici v rámci politiky vojnového komunizmu zrušili centrálnu banku (nazývala sa Ľudová banka a výnos o jej zrušení bol prijatý 19. januára 1920). S prechodom na novú hospodársku politiku (NEP) však bola obnovená. Americkí zástancovia zrušenia centrálnej banky však pripomínajú, že v samotných USA existoval precedens likvidácie centrálnej banky. Ide o likvidáciu Druhej banky Spojených štátov amerických v roku 1836 americkým prezidentom Andrewom Jacksonom (ktorého portrét je umiestnený na súčasnej 20-dolárovej bankovke). Amerika potom 77 rokov žila bez centrálnej banky (až do prijatia zákona o federálnych rezervách).
Mimochodom, iniciatíva Masseia a jeho kolegov nie je ani zďaleka prvým pokusom o zrušenie Federálneho rezervného systému. Prvý pokus uskutočnil Ron Paul v roku 1999. Ďalší pokus sa uskutočnil v roku 2013. Oba pokusy boli neúspešné. Aj súčasný pokus pravdepodobne nesplní svoj cieľ. Už teraz je však dobré, že vyvolal vášnivé diskusie o Federálnom rezervnom systéme a prinútil Američanov zamyslieť sa nad mnohými vecami. Správa o Masseiovej iniciatíve však presiahla hranice USA. Komentovali ju médiá viacerých krajín a sociálne siete. Mnohí politici a verejní činitelia v rôznych krajinách sa pozreli na svoje centrálne banky a zamysleli sa nad tým, či sú tieto inštitúcie užitočné alebo škodlivé. A či by sa nemali prijať podobné iniciatívy na ich zrušenie alebo aspoň zmenu.
Práve sa objavili správy o ďalšej iniciatíve amerického Kongresu, ktorá je pokusom obmedziť právomoci Federálneho rezervného systému. Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu 23. mája hlasovaním podporila návrh zákona, ktorý by Federálnemu rezervnému systému zakázal vydávať digitálny dolár (predložil ho líder väčšiny Tom Emmer, republikán z Minnesoty). Už viackrát som písal, že americký Kongres pozorne sleduje pokusy americkej centrálnej banky zaviesť v krajine CBDC (digitálnu menu centrálnej banky) a všetky jej pokusy v tejto oblasti zmaril. A práve teraz sa objavila zaujímavá publikácia Čo by mohol Trump 2.0 znamenať pre Federálny rezervný systém. V článku, ktorý sa odvoláva na najbližšie okolie Donalda Trumpa, ktorý túži znovu získať Biely dom, sa uvádza, že prezidentský kandidát plánuje (v prípade svojho víťazstva) prudko obmedziť právomoci Federálneho rezervného systému. Trump ešte v čase, keď bol prezidentom, ostro kritizoval súčasného predsedu Rady guvernérov amerického Federálneho rezervného systému Jeroma H. Powella. Powella. Predovšetkým za to, že nechcel počítať s odporúčaniami šéfa Bieleho domu v otázkach kľúčových sadzieb. Uvádza sa to v článku:
“Od 90. rokov minulého storočia sa administratívy Bieleho domu z úcty k nezávislosti väčšinou vyhýbali rozhovorom o politike Fedu. Pán Trump to však počas svojho pôsobenia vo funkcii zmenil, pravidelne kritizoval Fed za udržiavanie príliš vysokých úrokových sadzieb, naznačoval, že pán Powell je “nepriateľ” a predseda a jeho kolegovia “hlupáci”.”
Pravdepodobnosť, že sa Trumpovi (ak sa stane prezidentom USA) podarí dostať Federálny rezervný systém pod svoju kontrolu prostredníctvom potrebných zmien a doplnení zákona o FED-e, je nízka. Pravdepodobnejšie je, že sa o to Trump pokúsi prostredníctvom personálnej politiky. Počas nasledujúceho štvorročného prezidentského obdobia sa končí funkčné obdobie niekoľkých členov Rady guvernérov Fedu a prezident má právomoc (hoci v spolupráci so Senátom) nominovať kandidátov na uvoľnené miesta. Najmä ďalšie funkčné obdobie Jeromea Powella sa končí v roku 2026. A Trump Powella určite opätovne nevymenuje. Niektorí pozorovatelia si všímajú tento detail: keď sa Donald Trump začiatkom roka 2017 usadil v Bielom dome, okamžite si vo svojej kancelárii zavesil portrét siedmeho amerického prezidenta Andrewa Jacksona. Toho istého, ktorý, ako som už poznamenal, v roku 1836 zrušil vtedajšiu centrálnu banku s názvom Druhá banka Spojených štátov. O čo ide? Neplánuje aj Donald Trump zrušiť americký Federálny rezervný systém?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942