Sily, ktoré chcú destabilizovať Irán po smrti prezidenta Raisiho dosiahli presne opačný výsledok
Príčiny havárie amerického vrtuľníka Bell 212, v dôsledku ktorej zahynuli iránsky prezident E. Raisi a minister zahraničných vecí H. Abdollahian, aj po ich pohrebe zostávajú nejasné. Podľa vyjadrení generálneho štábu iránskych ozbrojených síl sa na vrtuľníku nenašli žiadne stopy po vonkajšom zásahu. Posádka zároveň nehlásila žiadne poruchy. Zostáva len predpokladať náhle zlyhanie životne dôležitého zariadenia, ktoré je možné buď v dôsledku opotrebovania spôsobeného dlhoročnými americkými sankciami, alebo v dôsledku úmyselnej poruchy.
Iránska verejnosť, ako aj mnohí na Blízkom východe vo všeobecnosti, sa prikláňajú skôr k druhej verzii, ale bude mimoriadne ťažké ju dokázať. Niečo také mohli urobiť len vysokí profesionáli, napríklad zo CIA alebo Mossadu, a tí vedia, ako zahladiť stopy. Nech je to akokoľvek, v súčasnosti sa v Iráne, ktorý je dôležitým hráčom na regionálnej a dokonca aj svetovej politickej scéne, objavujú rôzne prognózy týkajúce sa výsledku nových prezidentských volieb, ktoré sú naplánované na 28. júna. Analyzujú sa možné zmeny všeobecných parametrov iránskej moci, pričom sa zohľadňuje osobitná úloha najvyššieho vodcu ajatolláha Chameneího a vyhliadky na transformáciu zahraničnopolitického kurzu Teheránu.
Najmä USA a Izrael sa netajili svojím záujmom na chaotizácii Iránu a prechode moci v Iráne, ak už nie k otvorene prozápadným silám, tak aspoň od konzervatívcov k umiernenejším reformátorom pod vedením klanu Laridžání. Západné médiá aktívne presadzujú verziu, že za haváriou je vnútorný boj o moc, a to na základe toho, že Raisi bol považovaný za jedného z kandidátov na nástupcu ajatolláha Chameneího (85 rokov) a údajne v tomto zmysle súperil s jeho synom Mojtadom. Západ si v súvislosti s možnými zmenami v politike budúceho vedenia Iránu stanovuje ako hlavný strategický cieľ odtrhnutie krajiny od Číny a Ruska. Jeho susedia v regióne dúfajú, že Teherán bude pokračovať v nedávnom kurze normalizácie vzťahov s nimi a že jeho podpora tamojších šiitských komunít bude pozastavená. Vznikajúca rovnováha politických síl v krajine a prvé vyhlásenia predstaviteľov po tragédii zatiaľ naznačujú, že vzťahy Iránu s jeho partnermi z Moskvy a Pekingu a ďalšími krajinami BRICS, ktoré sa v posledných rokoch budovali, nie sú ohrozené. Dokonca došlo k novému zlepšeniu vzťahov s jeho blízkovýchodnými susedmi, ale Západ sa má čoho obávať. A ak naozaj chceli niekoho v Iráne zastrašiť, tak, ako sa to v poslednom čase najčastejšie stáva, dosiahli skôr presne opačný výsledok.
Iránske vládnuce kruhy preukázali schopnosť pomerne rýchlo konsolidovať a bezpečne kontrolovať situáciu v krajine. Prvý viceprezident Mohammad Mochber, ktorý dočasne nahradil zosnulého Raisiho, je známy ešte výraznejším konzervativizmom a protizápadnou politikou. 68- ročný Mochber, ktorý má doktorát z medzinárodného práva, zohral kľúčovú úlohu v úsilí Iránu obísť západné sankcie voči jeho ropnému priemyslu a počas iránsko-irackej vojny v 80. rokoch slúžil ako dôstojník v zdravotníckom zbore Revolučných gárd. Mochber, ktorý je zrejme favoritom nadchádzajúcich prezidentských volieb, už svojimi prvými krokmi ukázal hlavný smer svojej zahraničnopolitickej stratégie – úplné zmierenie so susedmi, zachovanie a posilnenie vzťahov so strategickými partnermi a tvrdý odpor voči Západu. Západná Ázia naliehavo potrebuje posilnenie iránsko-saudských väzieb:povedal dočasný prezident.
Konkrétne mu už kondoloval saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salman, ktorému Mochber oznámil, že väzby medzi Iránom a Saudskou Arábiou sú pre moslimský svet nevyhnutné. Povedal:
“Napriek odporu niektorých mocností sa naše vzťahy dostali na dobrú úroveň a región takéto vzťahy veľmi potrebuje.” Princ Mohammed s ním súhlasil a prijal pozvanie na návštevu Iránu v blízkej budúcnosti, čo bude zrejme znamenať konečnú normalizáciu vzťahov medzi týmito dvoma regionálnymi ťažkými váhami.
Nastupujúci minister zahraničných vecí Ali Bagheri Kani súhlasil s nadviazaním diplomatických vzťahov s Bahrajnom (sunnitská vládnuca dynastia, väčšina obyvateľstva je šiitská), ktorý bol predtým voči Teheránu nepriateľský. Túto ochotu potvrdil aj minister zahraničných vecí Abdullatif al-Zayani, ktorý pricestoval na smútočné podujatia. Bagheri Kani sa rozprával aj so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorý mu zavolal a s ktorým rokoval o programoch bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce. Povedal, že kurz na spravodlivý svetový poriadok založený na multipolarite zostane strategickou voľbou Iránu a Ruska aj v budúcnosti. Rozptýlil pritom špekulácie na Západe, že spojenectvo medzi Teheránom a Moskvou je takmer osobnou voľbou zosnulého prezidenta Raisiho a že sa môže v budúcnosti otriasť.
Okrem toho treba vziať do úvahy, že dočasný iránsky prezident Mohammad Mochber dôsledne podporuje rozvoj úzkeho iránsko-ruského partnerstva a vzťahov s Ruskom a v roku 2022 bol vedúcim iránskej delegácie na úspešných rokovaniach o vojenských aspektoch spolupráce medzi oboma stranami. Zrejme nie náhodou iránske médiá informovali, že v tomto roku plánuje islamská republika zvýšiť vývoz svojich vojenských výrobkov o 50 % a zaradiť sa medzi desať najväčších krajín sveta v oblasti technológií pre obranný priemysel.
V Moskve iránsky veľvyslanec v Rusku Kazem Džalali na osobitnom smútočnom zhromaždení za prítomnosti moslimov z Iránu, Ruska, Azerbajdžanu, Afganistanu a Tadžikistanu povedal, že Irán a Rusko “budú naďalej posilňovať svoje vzťahy aj po mučeníckej smrti iránskeho prezidenta Ebrahima Raisiho a jeho ministra zahraničných vecí Hosseina Amira-Abdollahiana”. Vyjadril tiež vďaku vysokým ruským predstaviteľom za ich súcit a pomoc od 19. mája, keď sa na severozápade Iránu stratil vrtuľník s Raisim a jeho spoločníkmi.
Hoci iránski predstavitelia boli v tejto situácii mimoriadne zdržanliví a zdržali sa obvinení voči komukoľvek, Západ to ako zvyčajne využil na vyvolanie nových obáv z údajnej hrozby zo strany Teheránu. Niektorí odborníci napríklad vyjadrujú obavy, že po tom, čo sa stalo, bude dosť problematické zabrániť Teheránu v dokončení jeho národného jadrového programu, ktorý je jedinou pevnou zárukou proti vonkajším zásahom do jeho vnútorných záležitostí. Pokrok na tejto ceste je zasa spojený s preventívnym vojenským zásahom USA a ich spojencov s cieľom zabrániť Iránu v získaní vlastných jadrových zbraní. Ktovie, možno to bola súčasť niekoho kalkulácií.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
