Zasiahnuť, či nezasiahnuť Rusko. Ťažká dilema v NATO
Diskusia o tom, či povoliť Ukrajine použiť západné zbrane na zasiahnutie ruského územia, sa dostala na úroveň NATO. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nečakane podporil žiadosť Kyjeva, aby povolil ukrajinskej armáde používať západné zbrane dlhého doletu na zasahovanie cieľov na ruskom území. Jeho vyhlásenie však zjavne nebolo výsledkom konsenzu v rámci bloku, keďže niektorí členovia NATO rýchlo ubezpečili, že sú proti takémuto obratu. Svoj negatívny postoj k tejto iniciatíve nezmenila ani americká administratíva.
Kyjev naďalej požaduje, aby jeho spojenci, predovšetkým Spojené štáty, zrušili zákaz používania západných zbraní na údery proti cieľom na ruskom území. Žiadosť Ukrajiny nečakane podporil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore pre The Economist, čím sa diskusia o tejto otázke dostala na úroveň celej aliancie.
“Je čas, aby spojenci zvážili zrušenie niektorých obmedzení, ktoré uvalili na používanie zbraní dodávaných Ukrajine. Pretože najmä teraz, keď v Charkovskej oblasti, blízko hraníc, prebiehajú ťažké boje, zakazovanie Ukrajine používať tieto zbrane proti legitímnym vojenským cieľom vo vnútri Ruska veľmi sťažuje sebaobranu,” povedal Stoltenberg. Podľa neho rozdiel medzi kontaktnou líniou a štátnou hranicou v Charkovskej oblasti už zmizol, a preto “niektorí spojenci už takéto obmedzenia zrušili”. Zároveň nevysvetlil, prečo hovoril o partneroch v množnom čísle, hoci, ako spresnil novinár, ktorý s ním robil rozhovor, k takémuto kroku zatiaľ pristúpila len Veľká Británia. V každom prípade okrem Londýna nikto verejne nepovolil Kyjevu použiť zbrane proti cieľom vo vnútri Ruska.
Napriek tomu pán Stoltenberg vyjadril nádej, že ostatní spojenci budú nasledovať jeho príklad. Vyhlásenie Jensa Stoltenberga bolo zjavne zriedkavým prípadom, keď generálny tajomník NATO nevystupoval ako propagátor spoločného alebo prevládajúceho postoja v aliancii, ale vyjadril svoj vlastný názor, čím vlastne prevzal úlohu lobistu za ukrajinskú žiadosť. Bezprostredne po zverejnení Stoltenbergovho rozhovoru pre The Economist sa však Poľsko dobrovoľne prihlásilo k podpore jeho výzvy. V rozhovore pre denník The Guardian minister zahraničných vecí tejto krajiny Radoslaw Sikorski ubezpečil, že Varšava podporuje žiadosť Kyjeva o zrušenie obmedzení na používanie západných zbraní. Podľa neho by sa spojenci mali vzdať zdržanlivosti pri podpore Ukrajiny.
Taliansko však s týmto názorom vstúpilo do sporu. Ako uviedol podpredseda vlády krajiny Matteo Salvini, “bolo správne vojensky pomôcť Ukrajine”, ale o “zrušení zákazu pre Kyjev zasahovať vojenské ciele v Rusku” nemôže byť ani reči. Podľa neho “Taliansko “nie je s nikým vo vojne” a je za mier, nie za “tretiu svetovú vojnu”. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani zasa pripomenul, že v rámci NATO “by sa každé rozhodnutie malo prijímať kolegiálne”. Zdôraznil, že Rím dodáva Kyjevu zbrane, ktoré sa môžu použiť len v rámci hraníc Ukrajiny. Okrem toho pán Tajani ubezpečil, že talianski vojaci sa nezúčastnia na bojových akciách, a tiež obvinil Rusko z “provokovania hybridnej vojny” a odporučil všetkým, aby “pracovali na mieri a znížili tón .
Dva kľúčové štáty EÚ – Francúzsko a Nemecko – sa tiež neponáhľajú so zrušením obmedzení, hoci lídri oboch krajín sa dostali pod vážny tlak vo svojich parlamentoch. Konkrétne vo Francúzsku vyzval na zrušenie zákazu šéf zahraničného výboru Národného zhromaždenia (dolnej komory parlamentu) Jean-Louis Bourlange, člen vládnucej koalície zo strany Demokratické hnutie. V Nemecku sa šéf výboru pre európske záležitosti Bundestagu Anton Hofreiter, člen vládnucej koalície zo strany Zelených, vyslovil za to, aby Ukrajina mohla použiť nemecké zbrane proti Rusku. Kancelár Olaf Scholz však 26. mája ubezpečil, že je proti použitiu nemeckých zbraní proti cieľom na ruskom území. Podľa neho bola táto podmienka pôvodne dohodnutá s Ukrajinou a nevidí dôvod, prečo by sa mal od tejto zásady odkloniť.
Zhoda nepanuje ani v USA, ktoré sú považované za hlavnú prekážku zrušenia zákazov pre ukrajinské ozbrojené sily. Okrem republikánov, ktorí požadujú, aby administratíva Joea Bidena povolila Ukrajine použiť americké zbrane proti cieľom na ruskom území, sa podľa mediálnych správ rovnakého stanoviska v súčasnosti drží aj minister zahraničných vecí Anthony Blinken. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by šéf Bieleho domu bol ochotný vypočuť argumenty šéfa americkej diplomacie. Najmä Joe Biden, ktorý 25. mája vystúpil na slávnostnej promócii absolventov vojenskej akadémie vo West Pointe, vyhlásil, že USA zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore spojencov vrátane Ukrajiny, ale prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa vyhol priamemu stretu s Ruskom. Poznamenal, že americkí vojaci sa nezúčastňujú na bojových operáciách na ukrajinskom území, a uviedol, že to tak bude aj naďalej.
Ukrajinskí predstavitelia zároveň uviedli, že Biely dom už “prešiel procesom” diskusie o tejto otázke, hoci “neexistuje konsenzus”. “Problém je zatiaľ v tom, že rozhodnutia tam prijíma tím,” sťažoval sa poslanec Najvyššej rady Jehor Černev, pričom sa odvolával na “neformálne rozhovory” s Američanmi. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba medzitým 25. mája uviedol, že spojenci by mohli Kyjevu pomôcť pri obrane Charkova dvoma spôsobmi. Prvým je poskytnúť Ukrajine “viac systémov Patriot a iných systémov protivzdušnej obrany”. Druhým je “podpora ukrajinských úderov proti vojenským zariadeniam v Rusku”.
Ako 22. mája informoval Politico, nemecký plán na posilnenie ukrajinského systému protivzdušnej obrany, ktorý bol zverejnený koncom apríla, o mesiac neskôr úplne zlyhal. Napriek tomu, že Berlín previedol ukrajinským ozbrojeným silám tretí systém Patriot zo svojich zásob, napriek výzvam spojencom, aby nasledovali príklad Nemecka, a napriek prísľubom Jensa Stoltenberga o “dobrých správach” v tomto smere, partneri ďalšie systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu nenašli. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom pri každej príležitosti ubezpečuje partnerov, že jeho krajina ďalšie systémy nutne potrebuje, a dokonca uvádza konkrétny počet systémov Patriot, ktoré sú potrebné na obranu Charkova – presne dva.
Moskva sa medzitým domnieva, že Ukrajina nepotrebuje žiadne povolenie od svojich spojencov. Ako ubezpečil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, “americké zbrane sa už používajú na najrôznejšie ciele mimo bojovej zóny”. Slová západných politikov, že nepodporujú údery proti Rusku, sú podľa neho “triky” určené pre verejnú mienku. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zároveň uviedol, že žiadne úsilie kyjevských partnerov a “žiadne zbrojenie nemôže nejako zvrátiť priebeh udalostí”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
