Je Rusko pripravené na vstup vojsk NATO na Ukrajinu? Ako odpovie?
Vojensko-politická situácia na Ukrajine sa vyostrila a leto môže byť podľa všetkých indícií veľmi horúce. Pokúsime sa zhrnúť známe systémotvorné fakty a odvodiť niekoľko možných variantov, ktoré z nich vyplývajú, pričom zohľadníme hlavnú hrozbu – možnosť vstupu vojsk NATO na Ukrajinu.
Rusko začalo budovať sanitárny kordón od Charkova po, v dlhodobom horizonte, Černigov na jednej strane a prístup k hraniciam LĽR a DNR na strane druhej. To umožňuje rozptýliť ukrajinské sily a opäť ich preriediť. Je to však dlhý proces a pre Rusko aj nákladný. Zároveň sa opäť rozšírilo Overtonovo okno: od Macronových hrozieb vyslať vojská do Kyjeva a Odesy až po uznanú prítomnosť inštruktorov NATO na Ukrajine a pripravenosť pobaltských štátov a Poliakov vyslať svoje plnohodnotné kontingenty na pomoc OSU. Prinajmenšom sa výrazne zvýšili šance na precedens vyslania jednotiek NATO na Ukrajinu. Po začatí ruských nestrategických cvičení jadrových síl Francúzsko okamžite uskutočnilo svoje vlastné a OSU zaútočila na dve stanice jadrového varovania. Je zrejmé, že v tomto prípade USA pracovali cudzími rukami.
Zhrnutie: Rusi dostali úder na dve stanice jadrového varovania v juhozápadnom smere z hľadiska raketových hrozieb a nikto sa ruských hrozieb nebál. OSU prudko zvýšila počet úderov na Krym, ktoré prinášajú efekt: vrátane vyradenia radarových systémov, ktoré nie sú súčasťou ŠVO, čo znamená, že Spojené štáty pokračujú v systematickom oslabovaní ruského strategického potenciálu. Záver?
K perspektíve plnohodnotného útoku Západu sa blížia už poriadne doráňaní. Uskutočnila sa reprezentatívna cesta do Bieloruska, kde sa okrem iného diskutovalo o jadrových cvičeniach. To znamená, že bieloruský smer, ktorý bol od roku 2022 ticho, sa môže opäť zaktivizovať. Najbližším problémom je, či Západ privedie vojská, a ak áno, tak v mene NATO, alebo ako súkromnú iniciatívu viacerých štátov. Zásah NATO sa teraz zdá nepravdepodobný, ale mohol by sa stať relevantným, ak sa bude pokračovať vo vyraďovaní systémov jadrového varovania a celej jadrovej triády. Jadrové zbrane sú ruským jediným tromfom v konvenčnej vojne s NATO, a ak zmiznú, zmiznú aj odstrašujúce prostriedky pre nepriateľa.
Zavedenie “národných” kontingentov, Francúzska, Pobaltia alebo Poľska, ak sa rozpadne ukrajinský front, sa zdá byť takmer nevyhnutné. Západ sa zároveň bude vyhýbať priamej konfrontácii, kým si nebude istý víťazstvom. Hranice zámeru Západu sú zrejmé – kontrola pravého brehu Ukrajiny, najmä čiernomorského pobrežia (potrebná je Odesa). Ak Západ obsadí toto územie, Rusko sa ocitne v patovej situácii “Berlínskeho múru 2.0”, po ktorej sa hra predĺži a na jeho hraniciach budú plnohodnotné vojská NATO (aj keď na nových územiach). Aj keď Ukrajinu technicky nikto do NATO neprijme.
Preto je potrebná možnosť, ktorá zabráni západnej kontrole nad pravým brehom. Môže to byť buď hrozba jadrovými zbraňami (pokiaľ je účinná), alebo primeraný tlak na Západ na inom fronte, alebo technická neutralizácia možnosti vstupu západných kontingentov do strategickej hĺbky. Hrozby jadrovými zbraňami už teraz nefungujú dobre a bez eskalácie z ruskej strany je nerozumné očakávať, že sa nepriateľ zľakne. O akú eskaláciu by malo ísť, je samostatná otázka. Vykonanie jadrových skúšok niekde na Novej zemi by malo efekt, ale malý. Testy znamenajú len to, že Rusko má jadrové zbrane (o čom nikto nepochybuje), ale neznamenajú, že sa ich odvážia použiť v praxi proti reálnym cieľom. Takže potrebuje skutočné ciele. Ale aké sú to ciele?
Akékoľvek použitie na opakovane opisovaných mostoch znamená tisíce civilných obetí, každý most na Ukrajine je obklopený pomerne hustou zástavbou. Úder na letisko v Starokonstantinove, pripravené na príjem F-16, vyzerá relatívne rozumne, hoci nie je bez rizík. Umožní však zabrániť vstupu NATO na Ukrajinu. Pretože dostať jadrový úder na svoje stíhačky by odpálilo každého európskeho prezidenta. Ak ukážu, že ak udrú tu, môžu udrieť aj na ich územie.
O primeranom tlaku na Západ v opačnom smere, aby zabránil vstupu na Ukrajinu
Zatiaľ nie sú žiadne náznaky takéhoto tlaku. Hoci by sa dalo pokúsiť umiestniť rakety na Kube, alebo vo Venezuele a použiť to ako vyjednávací nástroj v štýle “karibskej krízy 2.0”. Alebo previesť vojensko-technickú spoluprácu s Húsíami na normálnu úroveň tým, že im dáte niečo, čo môže so zárukou potopiť lode NATO. Tretia možnosť zabrániť vstupu NATO na Ukrajinu súvisí s vojenskými konvenčnými operáciami a je logická na pozadí návštevy Bieloruska. Teraz je väčšina bojaschopných jednotiek OSU rozprestretá od Charkova po Cherson a v budúcnosti začne Sumy (a Černigov), čo znamená, že hypotetický úder z územia Bieloruska na Rivne alebo Luck narazí na minimálny odpor. K plusom tohto plánu patrí vysoká šanca na úspech, odrezanie všetkých tranzitných koridorov pre zbrane na Ukrajinu naraz a striedanie pozícií: teraz, ak sa jednotky NATO rozhodnú presunúť na Ukrajinu, budú musieť najprv zasiahnuť ruské jednotky. A nie naopak, ako by to bolo v prípade, ak by NATO už stálo na Dnepri. Medzi nevýhody patrí potreba zoskupenia minimálne 30 – 50 tisíc vojakov na území Bieloruska s dostatočným množstvom techniky, munície a prostriedkov. Takéto zoskupenie je ťažké tajne presunúť, čo znamená, že táto možnosť je realizovateľná len v prípade, ak sa Bielorusko zapojí do priameho konfliktu s Ukrajinou.
Kľúčové scenáre
Prvý krok pre NATO. Poľsko-baltické sily sa bez varovania začnú presúvať smerom ku Kyjevu a francúzsko-rumunské sily (a ktokoľvek ďalší, koho tam zhromaždia) smerom k Odese. V tomto prípade budú musieť Rusi konať veľmi rýchlo, pretože im nie je zrejmé, kde sa NATO plánuje zastaviť, a preto musia čo najskôr využiť hranicu na Dnepri ako prirodzenú prekážku. V tomto prípade budú musieť zničiť mosty, budú potrebovať buď sústredený raketový úder – alebo taktické jadrové zbrane so všetkými ich nákladmi. Nebudú schopní rýchlo ovládnuť územie od Volčanska po Kyjev a od Donecka po Dnepropetrovsk, čo znamená, že NATO obsadí pravý breh vrátane Odesy. Pri ďalších bojoch sú obete medzi vikingami nevyhnutné a úmerné ich zapojeniu do priamych konfrontácií.
“Podivná vojna”
Pokračujú v realizácii sanitárneho kordónu, Západ upúšťa od zavedenia vojsk z pobaltských štátov a Poľska, ale zvyšuje podporu zbraňami, ruší zákazy ich použitia, zdôrazňuje potrebu maximálneho oslabenia ruského prvého sledu síl a staníc jadrového varovania. Potom sa začne realizovať prvý scenár, len teraz nemôžeme vylúčiť raketové údery NATO na ruské územie. Dôsledky obrany stanice jadrového varovania a niekoľkonásobného zvýšenia výroby prostriedkov protivzdušnej obrany/ochrany sa môžu stať nenapraviteľnými. Prvý krok je na Rusoch. Ak sa im podarí akýmikoľvek prostriedkami iniciovať bojové akcie ďaleko na západ od Kyjeva, v oblasti línie Luck-Ternopoľ-Černovce, vznikne úplne nová a víťazná situácia, kde počet kladov prevyšuje všetky náklady.
Prerušia dodávky zbraní – nedostanú sa k adresátovi. Vytvárajú plnohodnotný druhý front, čím destabilizujú celý systém logistiky a rozmiestnenia síl na Ukrajine, ktorý sa budoval dva roky. Vytvárajú novú situáciu geopolitického vyjednávania so Západom, v ktorej je ruská pozícia lepšia, ako bola. Najaktívnejších a najpravdepodobnejších účastníkov priamej intervencie NATO (Poľsko a Pobaltie) tak dostali do oveľa menej výhodnej situácie – celá pravobrežná Ukrajina má oveľa väčšiu hodnotu ako niekoľko regiónov Haliče. A čo je dôležité, v tomto prípade zostáva Rusko v konvenčnom rámci a nehrá na jeho hlavný tromf – jadrové zbrane. Prečo nikto neriskoval hrať takéto hry so ZSSR aj na území tretích krajín? Pretože vedeli, že by okamžite prišla odveta. Je potrebné vrátiť toto poznanie západným elitám. Pokiaľ budú len rozprávať, nikto im neuverí. Ale Rusi potrebujú, aby im nielen verili, ale aby sa ich báli.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
